Honda MSX125 2013 - Opička je späť 1/2

Kde sa vzala?

Na prvý pohľad motorka nepripomína nič, čo tu doteraz bolo. Na minibajk trochu veľké, na motorku zas primalé a má to 4 manuálne rýchlosti, takže o skútri sa nebavme. Je to ale každopádne svieže a vyzerá to ako zmenšenina dospelej motorky. Keď si ale odmyslím moderný dizajn a zameriam sa na samotný koncept, vynorí sa mi úsmevný obrázok malej terénno - scramblerovskej mašinky - legendárnej Hondy Monkey, ktorá sa na niektorých trhoch vyrábala od 60-tych rokov až po 21. storočie. Vtedy išlo o jednoduchý lacný pracovný stroj, ktorý si získal obľubu aj svojou vyslovenou “smiešnosťou”. Nový opičiak už má s tým pôvodným spoločný asi len ten vtip, vzduchom chladený ležatý jednovalec a samozrejme veľkosť. Jeho zameranie už zrejme nebude primárne ako ekonomický pracovný nástroj, ale skôr imidžový strojček pre násťročných, ktorí sa chcú odlišovať, majú zmysel pre humor a ich ego im nebráni robiť si zo seba prdel aj pomocou takejto “hračky“. Taktiež môže poslúžiť dovolenkárom, ktorí si môžu Opičku pribaliť do karavanu.

Honda to s MSX-kou myslí, aj keď svojsky, ale vážne. Úplne nový dizajn, ktorému dominuje hlavne vypuklý, číry svetlomet s bočnými tykadlo – smerovkami, malé 12 palcové, ale široké kolesá, obuté na pekných Ypsilonových liatych diskoch a útly rázvor (1200mm), ho rázne odlišuje nielen od svojho pradeda, ale aj od všetkého ostatného dvojkolesového. Športový “look” dotvára bočná kapotáž ukrývajúca 5,5 litrovú nádrž, zadné LED svetlo, alebo aj mohutná koncovka výfuku vedená vysoko napravo. Tá, aj keď krytá plastom proti popáleniu, vyzerá lepšie, ako majú niektoré dnešné dospelé mašiny. Pocit zo “skutočnej” motorky viac ako vzhľad umocňujú použité komponenty. Kotúčové brzdy, oceľový mono - backbone rám, vzduchom chladený dvojventilový motorček a čerešnička na torte – dospelácka obrátená vidla.

Bejby chuligán

Verte mi, slovo chuligán pri pohľade na tohto vtipálka ani mne nerezalo, ale po zvezení som ho, síce s dodatkom bejby a veľkou “nadsázkou“, ale predsa len tak nazval. Prečo? No v prvom rade preto, že som k nemu pristupoval bez rešpektu, ktorý neopadol ani pri jazde a dovolil som si na ňom veci, ktoré by som na ťažšej a silnejšej motorke bežne neskúšal. S prevádzkovou hmotnosťou 101,7kg, mini rázvorom a ochotným, točivým, skoro 10 koňovým motorčekom som si robil čo som chcel. Flekovačky, skoky z obrubníka, predné, zadné – skrátka moto pre mladých, tak som sa do toho paka trošku vžil. V podstate som to až tak nechcel, navádzal ma na to ten malý puberťák.

No a s tým zadným to nebolo až také ízy. Furt to nešlo viac ako pár cm, tak som sa sekol, tvrdé spojkovanie, plný na jednotke a šup – moja prvá svieca. Ale až tak, že som šuchol ŠPZ. Keby to nebola mušia váha, už by som musel Honde prinajlepšom vysvetľovať, ale keďže je, ustál som to na vlastných zadných. Halt, ako vraví moja stará múdrosť, skôr sa zachloštím na Babete ako na Hayabuse. Ovládanie je teda hravé – či už na mieste, alebo za jazdy – kde som si ale musel zvyknúť na pocitovo labilné správanie. Predsa len ten mini rázvor a 12ky sa dakde musia prejaviť. Išlo však len o zvyk a neskôr som to pri bežnej jazde nevnímal.

Okrem blbnutia je MSX-ko samozrejme skvelým parťákom do mesta. O zápchach a parkovaní sa ani nebavme, to sa proste zmestí všade. Zo semaforov nečakane vyráža vždy prvé, 50ka tam je hneď a ak sa nebojíte o vodičák, veľké problémy mu nerobí to rozfofrovať na 80-90 km/h. Čiže mestskú premávku brzdiť nebudete. Treba byť ale dva krát tak ostražitý, pretože je to naozaj malá mašinka a plechovky strácajú rešpekt, alebo vás rovno prehliadnu, čiže predvídavosť a späťáky budú vaši dobrí kamoši. V späťákoch ala Babeta vidíte trochu viac, ako svoje lakte, ale z priemeru nevybočujú.
Malý vzducháčik (použitý už v skútroch Wave) je celkom čiperný a hlavne celkom pružný. Na štvorke sa dá ísť bez cukania už 50 a moc neprotestuje ani pri 2000 ot/min, len potom netreba čakať raketové zrýchlenie. Ale ak mám byť úprimný, nejaký koník navyše by mu neuškodil.

Čo sa praktickosti odkladacích priestorov týka, pod sedlom je baterka, náradičko a ešte tam možno natlačíte doklady. Našťastie som našim Pomáhačom nemusel vysvetľovať kde mám lekárničku. Čo sa celkovej praktickosti týka, nalejme si čistého, skúter je praktickejší. Aj tu sa síce odvezú dvaja, ale neviem, či sme sa na sebe smiali viac my, alebo okoloidúci/jazdiaci. Max povolenú záťaž 154kg sme prekročili tak o 10kg, ale Opičiak moc neprotestoval. Veď v Taiwane, odkiaľ pochádza, na ňom musia odviesť nejaké to prasiatko, alebo vrece bandúrkov. Praktická je každopádne spotreba, ktorá sa pri normálnej jazde dá stlačiť pod 2 litre. Veľmi dobre sa mi kupodivu na nej aj sedelo a vôbec som nebol stiesnený, akoby som čakal.

Športový look rovná sa športová jazda?

Ak slovíčko šport berieme tak vážne, ako sa berie samo MSX-ko, tak áno. Začnime maximálkou. Vydoloval som z neho aj 110 km/h, no bolo to trápenie a silno to záležalo na smere vetra, keďže MSX-ko má nulovú ochranu pred náporom vzduchu. Do 90 km/h sa ale vyštverá celkom rýchlo, potom je to už boj. K prevodovke nemám výhrady, radila dobre, iba 1ka má smerom dole veľkú vôľu, načo som nebol zvyknutý. Pochváliť musím aj predné dvoj piestiky, ktoré obkúskavajú predný 220mm kotúč, ale len tak jemne, takže nevystrašia. Zadný jedno piestik je dobré kombinovať s prednou brzdou.

Podvozok tvorený prednou USD vidlou a zadnou kyvkou s tlmičom monoshock je mäkší a neumožňuje žiadne nastavenie, čo mi ale u tohto strojčeka vôbec nechýbalo. Limit naozaj športovej jazde dával aj malý rázvor a motorka sa mi v ostrejších náklonoch zdala trochu nervózna a necítil som sa moc isto. Toto sú ale vzhľadom ku konkrétnemu modelu prkotiny, pretože to samozrejme nie je motorka na rejsovanie. Bežné, aj rýchlejšie prejazdy zákrut mu problémy nerobia.

Aby som nezabudol – v kontraste s komickosťou motorky pôsobí dospelá palubovka ako aj klasické prepínače na riadidlách. Palubovku tvorí displej s klasikou, akou sú 2 tripy, hodiny, otáčkomer, rýchlomer a kontrolka paliva s niekoľkými dielikmi. Ovláda sa to dvoma tlačidlami po stranách displeja.

Blbý a blbší

Ak ste videli film Blbý a blbší, tak tak nejako je to s turistikou na MSX-ku. Ak nie – zabudnite na ňu! Aspoň pokiaľ nemáte samo-poškodzovacie sklony. O dvojici škoda rečí, ale ani sám nič moc. Sedlo je tvrdšie a už po 60-70 km ma tlačilo a nevedel som si nájsť miesto. A to ma Enemko môže pasovať za IronButt ritiera, keď som na CBR-Fke dal za deň 1600 km. Ochrana pred počasím žiadna, odkladacie priestory žiadne, možno tak nízka spotreba, ktorá ani pri plnom plyne nepresiahla 2,5 litra. Ale to je, ako sa sťažovať na Lambo, že sa doňho pohodlne neuloží 5 členná rodina. Opička je proste o inom.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.