Honda CBR 300R 2015 Allrounder s tvárou športovca 1/2

Text: Martin Kňaze - matox
Foto: Filip Kalka - Masochista

Konečne CBRa

250ka bola síce populárny bajk, ale skôr ako na svoje väčšie sestry sa podobala na veľkú VFRu. Hlavne maskou a predným svetlom. Nová 300vka sa už hrdo hlási k rodine CBR a najmä od CBR 500 je rozoznateľná až pri bližšom skúmaní.

So svojou predchodkyňou však zdieľa rovnaký, oceľový trubkový rám a aj kolesá. Jednovalcový, kvapalinou chladený motor jej narástol o 37 ccm na konečnú hodnotu 286ccm vďaka dlhšiemu zdvihu, čo pomohlo zvýšiť krúťak aj výkon. Upravená bola odozva na plyn a dávkovanie výkonu a dostala aj nový výfuk, ktorý veľkosťou skôr pasuje k väčšej 500ke. Tristovka má celkovo viac športový vzhľad ako 250, jej vzorom je kráľovský litrový Blejd s ostro rezanou prednou kapotážou a dvojitými šikmými svetlami. Koncepcia motora (jednovalec) jej umožňuje dosiahnuť nízku váhu (ľahšia ako Ninja 300), úzku stavbu, hravú ovládateľnosť a aj slušný krútiaci moment.

Podvozok je tvorený obyčajnou, nenastaviteľnou prednou vidlou a vzadu žehlí cesty tlmič Pro-Link s nastaviteľným predpätím pružiny. Celkovo je nastavený komfortnejšie a teda sa netreba báť ostrého vzhľadu motorky – dušu z vás nevytrasie.

[gal 74100, 74112, 74105, 74101left ]

CBRka si vystačí s dvomi kotúčmi – po jednom na každom kolese, pričom vpredu ho obhryzkáva dvojpiestik a vzadu jeden. Na brzdenie na menej priľnavom povrchu (alebo pri menej skúsenom brzdičovi) dozerá ABS.

Mestský “allrounder“

Aj keď na to na prvý pohľad nevyzerá, malá CBRka je mestská motorka. Oproti Ninje 300 (porovnaniu sa nevyhnem, nakoľko je to priama konkurencia a už sme ju testovali) má komfortnejší, vzpriamenejší posed, mäkšie naladený podvozok a ešte užšiu stavbu.

Keď som si pre ňu prišiel, keby nevidím zadnú 140 mm gumu, tak si poviem, že mi snáď chcú požičať 125ku. Motorka je skutočne subtílna a plus v menej výraznom čiernom laku (čierna zoštíhľuje, že dámy?) pôsobí ako o triedu menšia motorka. Poskladať sa na ňu však dalo bez problémov – možno kolená by zniesli trochu viac priestoru, ale ináč v poriadku. Žiadny natiahnutý škripec, ale relatívne pohodlné usadnutie na nízkom sedle, ruky položené na vyššie a smerom k jazdcovi umiestnených riaditkách. Pocit kontroly ešte umocňovalo užšie skosené sedlo, takže máte mašinu pevne zovretú stehnami.

Po naštartovaní sa ozval k životu bublavý jednovalec, ktorý vďaka masívnemu výfuku (ale s dierkou tak na prst) zvukom veľmi neohúri. Otvorený výfuk jej určíte prospeje. Čo ale poteší, je prejav motora (hlavne v meste). Má ako jednovalec dostatok krútiaku, takže ho nemusíte stále vytáčať, keď sa chcete pohnúť, ale vďaka vyvažovaciemu hriadeľu vás toľko, ako jednovalec nevytrasie. Vlastne si ani nespomínam, že by som v meste vibrácie vnímal a že by ma obťažovali.

Kratšie odstupňovaná 6 stupňová prevodovka udeľuje CBRe slušnú dynamiku, ale keď sa práve nenaháňate z križovatky s vytunenou Oktávkou, viete si to prdkať už od 2000 otáčok bez toho, aby sebou nervózne šklbala. To je na tak malý objem príjemný fakt.

Ináč je to typická Honda – sadnete na ňu a hneď ste “doma“. Uzučká, ľahko ovládateľná, nezáludná, s brzdami tak akurát – vlastne so všetkým tak akurát. Možno menšie prekvapenie je prehodené tlačítko klaksónu so smerovkovým ala Italia – navyše v nabobtnaných rozmeroch, čo na mňa pôsobilo trochu hračkársky. V späťákoch vidíte síce viac svoje ramená, ale to je dané aj športovým kabátom – kde sú umiestnene na prednej maske a nie na riaditkách. Pod sedlom skryjete pár drobností ako peňaženka, lekárnička atd. a ak vás nesvrbí pravačka, kľudne sa preštrikujete mestom do práce, alebo za priateľmi aj pod 3.5 l.

Vie aj športovať...

Poviem to na rovinu – malá CBRka viac športovo vyzerá, ako jazdí. Niežeby to nevedela, ale nevyžíva sa v tom ako otáčková pílka od Kawy. Motor síce točí do 10.500 ot., a keď dostatočne dlho ležíte zaľahnutý – vyžmýkate z nej aj 167 km/h, ale mal som pocit, že skôr preferuje stredné otáčky. Nieže by sa v horných trápila, ťažko mi je to vysvetliť, ale ten pocit, že daj mi čo sa do mňa zmestí, ľúbim to a vtedy zo seba vydám to najlepšie, ten som tam proste nenašiel.

Ináč vyslovené mínusy sa mi tiež hľadali ťažko. Motorka poslúcha na slovo a robí to, čo od nej chcete. Hutný krútiak vám poslúži aj keď ju chcete ponaháňať v kopcoch, polohu zmeníte z ležérnej na športovejšiu a už len dobre triafať zákruty a hádzať si tuto vychrtlinku zľava doprava. V tejto kategórii bežné gumy IRC vás po krátkom zahriatí podržia bez problémov, brzdy (aj keď nevystrašia) si svoju prácu spravia aj pri ozaj športovej jazde, len ich treba viacej pomačkať. A keby vám v paprčke chýba cit, je tu ešte ABS, ktoré Vás usmerní a možno aj zachráni.

Ako som už spomenul, podvozok je skôr komfortnejší ako športový kostitras, ale neznamená to, že by bol na ostrejšiu jazdu nevhodný. Nerovnosti pekne filtruje, v zákrutách drží zvolenú stopu (hlavne v utiahnutejších, v rýchlych nad 140 km/h už sem tam zhupne zadok), ale nemal som pocit, že by na toto bola motorka stavaná. Skrátka nerobila nič zle, ale akosi bola skôr neutrálna ako nejako ukecaná a komunikatívna. (Áno, stále sa bavíme o CBR a jej podvozku). Príjemné bolo, že nech som ťahal ako som chcel, spotreba neprekročila 4 l a väčšinou sa zdržiavala pri svižnejšej jazde okolo 3.5 l/100 km.

Dievča pre všetko

Keď tak po sebe čítam, čo som o nej zatiaľ napísal, nechcem aby to vyzeralo, že sa mi nepáčila, alebo že by to bola zlá motorka. To už vôbec nie. Len som si uvedomil, že je to vlastne klasická Honda. Uhladená, vyladená naladená pre čo najširšie spektrum užívateľov. Využije ju začiatočník, dievča, pokročilý jazdec,... Bude s ňou jazdiť do práce, len tak po meste, dá sa s ňou aj vyšantiť v zákrutách a zvládne určíte aj dlhšiu štreku.

Vyrobená v Thajsku si stále zachováva svoj štandard pri dielenskom spracovaní a o jej spoľahlivosť a dlhodobú výdrž by som obavy nemal. No a kto by chcel s malou CeBRou aj vážnejšie cestovať, myslím, že väčšie problémy by nemal. Je dostatočne komfortná, s dobrou spotrebou, akurát ako každá športová motorka má obmedzené možnosti nabalenia batožiny. Z jej jednoduchého, ale funkčného budíka (analógový otáčkomer a malý displej) sa dozviete základné info ako rýchlosť, prejdené km, Trip1 (iba), hodiny, palivomer a ukazovateľ teploty chladiacej kvapaliny.

Optimálne otáčky som vnímal okolo 5-6 tisíc, kde celkom ožívala až po 8.5, kde mala najviac výkonu. Keď ju však dlhšie držíte vo vyšších otáčkach, mierne vibrácie vyjdú na po vrch a po určitej dobe som cítil v rukách jemné brnenie.

Čo mi mierne vadilo, bolo veko nádrže bez pántu – to naozaj nemôže stáť veľa, ale praktická stránka je vysoká. Z estetického hľadiska by som vymenil veľké smerovky za niečo menšie progresívnejšie a farbu by som volil skôr typickú honďacku červeno modro bielu, alebo červenú. To už je ale čisto individuálna vec vkusu.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.