Kawasaki Ninja 300 - Športový gympel po japonsky 1/2

Do redakcie sa nám dostala najmenšia Ninja už druhýkrát. Tento raz bez laďáku, s ABS a pod optikou iného redaktora.

Kawasaki Ninja 300 je priamym pokračovaním rovnomennej 250ky, avšak dá sa povedať, že je kompletne vynovená. Kvapalinou chladený, osem ventilový radový dvojvalec získal objem 296 ccm vďaka vyššiemu zdvihu piestov, takže hore šiel aj výkon a krútiak. Z najhlavnejších motorických modifikácii spomeniem odľahčené a kratšie piesty, upravenú hlavu a zvody výfukov. Vibrácie sú tlmené vyvažovacím hriadeľom a väčšími silentblokmi a jeho hladký chod zabezpečuje aj nové vstrekovanie Keihin s dvoma škrtiacimi klapkami, pričom jednu ovládate vy plynovým lankom a tú druhú si reguluje “počítač“. Toto má za následok až “Honďácku“ uhladenosť, keď sa motor zbiera už z úplne nízkych otáčok a hladko pokračuje aj v strednom pásme.

Vynovený je aj oceľový trubkový rám, ktorý je tuhší a zabezpečuje dobrý kompromis medzi tuhosťou a nižšou hmotnosťou, ďalej zadná kyvka a upravená predná 37 mm vidla. Vzadu zostalo centrálne odpruženie Uni-Trak s nastaviteľným predpätím a celkovo je podvozok vyladený na športovejšiu jazdu. Veľkou lahôdkou je klzná spojka F.C.C. (antihopping) riadená servom, takže spojku, aj keď lankom, ovládate veľmi ľahučko. Navyše motor nezablokuje zadné kolo ani pri prudkom podradení. V tejto triede vec nevídaná.

Výpočet úprav zakončím tou najviditeľnejšou zmenou – dizajnom. Ten je komplet prekopaný a teraz sa hrdo hlási k svojim dospelým súrodencom. Veď posúďte sami – predné dva ostro rezané svetlomety a smerovky zabudované v kapotáži ala 6ka, centralizácia masy na predok a odľahčený zadok ala ZX10, pekné disky a “žiabre” na kapotáži na odvádzanie teplého vzduchu z chladiča mimo jazdca (Kawasaki Air Management System (KAMS)) pripomínajúce ZZR 1400. Mimochodom KAMS je vec vychytaná hlavne v lete na semaforoch, keď vás ventilátor neobšťastňuje horúcim vzduchom, ale vďaka deflektoru odvádza teplo spodkom, takže neohrieva jazdca ani iné časti motocykla. Delené sedlo je nižšie položené, takže problém nebudú mať ani špunti a slečny. Dospelácky a športový dizajn podčiarkuje aj nová prístrojovka (podsvietená na bielo), kde, ako sa na športovú motorku patrí, dominuje veľký centrálny analógový otáčkomer doplnený menším LCDčkom so základnými údajmi. Samozrejme, nesmie chýbať prepotrebná kontrolka ECO jazdy. Spolu so zadnou širšou 140kou a bez typového označenia “300” tak menej znalí ani nepostrehnú, že ste práve dofrčali na motorke spadajúcej pod kategóriu vodičských oprávnení A2.

Ako sa celý tento balík nových riešení a komponentov správa v reálnom živote na ceste, vám skúsim priblížiť v nasledujúcich riadkoch.

Šport v meste

Počas svojho moto života a prestriedaním viacerých typov motoriek som došiel k záveru, že snáď najhoršia motorka do mesta je superšport. A hľa, učíme sa celý život. Aj keď malá Ninja je skôr šport než superšport, v meste sa cíti ako ryba vo vode. Môže za to hlavne priateľská ergonómia, ktorú by ste na tomto type mašiny asi nečakali. Relatívne pohodlné sedlo je nižšie, stupačky taktiež a tretí bod pomyselného trojuholníka – rajdy zas vyššie. S mojimi 183 cm som sa na ňu poskladal krásne a necítil som sa ako prznič malých motoriek. Ďalším priaznivým faktorom je motor. Ako som už spomínal, vďaka digitálnemu vstrekovaniu a dvom škrtiacim klapkám je výkon motora krásne dávkovateľný, plynulo rastúci s nečakane silným stredom. Neveril by som, že takýto malý objem dokáže ísť na 6ke aj mestských 50 km/h! Samozrejme, z tejto rýchlosti raketovo nevyštartuje, ale pri pridaní plynu žiadne trhanie. Aby ste držali tempo s mestskou aj prímestskou premávkou, motorku netreba vytáčať, kľudne si jazdíte do 7 tisíc.

Úzka stavba spolu s celkom nízkou hmotnosťou (176 kg s plnou) a skôr tvrdšie ladeným podvozkom robí z Ninje malú ohybnú šťuku. Prepletačky v meste nie sú žiaden problém, dokonca vďaka jej agilnosti sa pcháte aj tam, kam by ste si to už na väčšej moto nedovolili.

V meste toho veľa nepotrebujete, a tú peňaženku či mobil s cigami si kľudne strčíte pod spolujazdcove sedlo, ktoré má dvojité dno. Menšia slabina sú späťáky, ktoré trpia inak štýlovým umiestnením na kapotáži a veľa v nich okrem svojich ramien či lakťov nevidíte.

Športová lekcia číslo 300

Počas celej doby jazdy v meste som sa tešil, čo dokáže malá Kawka mimo neho a hlavne v zákrutách. Samozrejme, prvá cesta smerovala na Záhorie. Takže podraďujem a ťahám. Keď som písal, že v spodných a stredných otáčkach je až “Honďácky“ jemná, nad 7.500 ot. už je to čistá Kawasaki. Otáčky letia nahor rýchlo za peknej, drsne chrapľavej zvukovej kulisy (s laďákom by to bolo už ozaj seriózne) a zastaví ich až obmedzovač, keď zavítate do červeného poľa nad 13 000 ot. Na 300ku slušné. Takisto slušná je aj maximálka, ktorá sa ustáli kúsok pod 180km/h! O 6 stupňovej prevodovke som aj zabudol napísať, keďže je nenápadná a radí presne a hladko. Možno spomenúť, že 1 a 2ka sú celkom krátke, čo umožňuje dobrý odpich a nádejných strelcov tak učí návykom, ako a kedy radiť spolu s prácou so spojkou.

Malá Ninja sa najlepšie prejaví v spleti zákrut ako napr. na Pezinskej Babe. Keď ju držíte pod krkom, medzi 8-13 tis. ot., dokáže ukázať chrbát aj dospelým motorkám. V tomto režime som ju používal najčastejšie, čo sa prejavilo aj na spotrebe (4.3 - 4.9 l). Motoru to ale vyhovovalo a s nabrúseným zvukom sa motorka vrhala do zákrut. Tuto je jej edukatívny prínos neodškriepiteľný. Vďaka nízkej váhe sa dá posúvať bod brzdenia skutočne trúfalo a ja brzdím neskôr než na mnoho väčších mašinách. Predný 290 mm kotúč a dvoj-piestik neznie na papieri ohromujúco, no na malej Kawke postačujú. Sú dobre dávkovateľné, no pre razantné brzdenie treba páčku stlačiť silnejšie. Keby ste to s brzdením prestrelili, zasiahne ABS od Nissinu, ktoré sa chváli nizučkou hmotnosťou 775 g. Mne sa to však nepodarilo, aj vďaka použitým gumám IRC, ktoré po zahriati mali grip lepší, než som od tejto “značky” čakal.

Ďalší priestor na zdokonaľovanie jazdeckého štýlu vytvára Ninja v zákrutách. Vďaka upravenému oceľovému rámu sa motorka ani v rýchlejších zákrutách nevlní, podvozok, aj keď tvrdší, dobre filtruje nerovnosti, a tak vás pri sústredení sa na ideálnu stopu nerozhádžu nerovnosti pred zákrutou. Veľké plus pre začínajúcich paličov je, že mašinu aj pri nie práve ideálnom nájazde budú vedieť ľahko korigovať. Proste nízka hmotnosť, úzka stavba a pneu a dobre zladený jednoduchý podvozok.
Mnohokrát je väčšia zábava využívať naplno potenciál stroja, držať ju v optimálnych otáčkach, brzdiť na poslednú chvíľu, triafať sa ideálne do zákrut a vystreliť z nich na vytočenej dvojke, než sa obávať poštekliť plyn na prekoňovanej motorke, s ktorou musí človek viac bojovať, ako sa “kamarátiť“.

Relax po športe

Ako som už spomenul, malá Ninja je skôr šport ako superšport. V žiadnom prípade nechcem negovať to, čo som písal hore, len dodávam, že toho vie aj o kúsok viac. Športovo turistický posed, spotreba (keď ju nedržíte pri 10 000 ot.) okolo 3.6 - 4 l (pri 17 l nádrži je dojazd aj 400 km), nízka váha a celkovo príjemná ergonómia dovoľujú jazdcovi absolvovať aj dlhšie výlety. Malé plexi si svoju robotu odvádza slušne, na vyšších jazdcov však fúkať bude viac. Musím pochváliť aj svetlá, tu by som sa neurazil, keby boli iba “na okrasu“, ale ich svietivosť ma príjemne prekvapila. Pre turistickú jazdu potešia aj 2 háčiky na batožinu za spolujazdcovými stupačkami a 2 pod podsedlovkou.

Jazdu v dvojici som skúšal len krátko. Pohodlie je samozrejme obmedzené daným typom motorky, aj keď zažil som omnoho krkolomnejšie zadné posedy. Viac je ale cítiť pridaná hmotnosť, a tak pre zachovanie dynamiky musíte už aj tak ťažko skúšanú aziatku ešte viac “ždímať“. Drobnosť, ktorá by tam nemusela byť, sú zle viditeľné kontrolky blinkrov na slnku. Prkotina, ale často sa mi stalo, že som lietal so zapnutou smerovkou, čo nie je 2 krát bezpečné.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.