Test Suzuki DL 650 V-Strom – malý veľký kráľ

Počas tých dvoch dní, čo sme mali malého Stroma požičaného, nám prialo počasie. Jarným slnkom zaliate cesty vo mne prebúdzali dobrú náladu, obratný stroj ju ešte umocňoval, ale to už predbieham...

Zoznámenie

Neznalý človek by ho nerozoznal od litra. Pôsobí mohutne, lepšie povedané najmohutnejšie z celej triedy a to nielen pri obkukávaní, ale aj po nasadnutí. Dnes je už tradíciou, že po otočení kľúčikom zabzučia striekačky, ručičky prebehnú budíky a svetlá sa rozsvietia. Po čeknutí dá displej najavo pripravenosť stroja, hneď potom sa už z jednej koncovky ťahá celkom pekný dunivý zvuk. Je skoro nepochopiteľné, že toto spĺňa emisné a hlukové normy (ročník 2007 má už dve sviečky na valec a katalyzátor). Keď som ho počul z diaľky, tipoval by som to na laďák...

Posed je veľmi porovnateľný so všetkými litrovými endurami. Teda sedíš vzpriamene, žiadne skladanie nôh pod zadok, ale turistická pohodička. Možno riadidlá sú príliš blízko, ale to sa dá vyriešiť ich pootočením smerom dopredu alebo doplnením štokov.

Jazda v meste

Žiadna zapchatá Bratislava sa našťastie nekonala, ale to by Stromu nevadilo, vďaka vyššiemu posedu je na všetko dobrý výhľad a v dobre umiestnených zrkadlách zbadáš každého. Hneď po dvoch zákrutách mi bolo jasné, že Stromík sa do nich priam pýta, akoby mi hovoril: “no poď ty lenivec zhýčkaný flegmatickým litrom, ja ti ukážem ako sa má jazdiť!” A mal by pravdu! Strom neprekvapí len majiteľov litrov, ale aj radových štvorvalcových šesťkíl. Pravouhlý dvojvalec z esvéčka ťahá ako raketa (keď som sa pred pár rokmi vozil na SV, tak mi paradoxne pripadal lenivejší).

Šport

Športovanie nie je hlavnou pracovnou náplňou tohto stroja, aj keď športovo ladený motor sa rád nechá vytočiť. Nastaviteľný podvozok mu v tejto činnosti dobre sekunduje (vpredu predpätie, vzadu predpätie aj útlm). A brzdy to celé uzatvárajú, len pozor na dravú zadnú, tá pri väčšom stlačení pedálu kusne do kotúča tak, že zastaví koleso – pre začiatočníka hotová pohroma. Pozor na to hlavne v zákrute!

Motor je brutálne podarený! Ten zvuk, chod a ťah, o tom by som mohol napísať aj zbierku básní. Do štyroch tisíc je to obyčajný civil, od piatich udáva dynamickejší rytmus no a kto si chce užiť ako na naháči, nech ho točí medzi šiestimi až desiatimi. Radosť točiť plynom a kvaltovať. Koľkokrát som zabudol, že to má len 650 kubíkov!

225 kíl. To je približná pohotovostná hmotnosť. Alebo 197 suchá. Na pohľad veľa, ale pri sedení na motorke menej a pri preklápaní zo strany na stranu ešte menej. Veľký Strom má o 20 – 25 kíl viac, ale subjektívne mi pripadal o pol metráka ťažší.

Turistika

Bolo by hriechom neosadiť Stroma aspoň zadným kufrom a nedopriať mu dlhšiu vychádzku. Portugalsko a Španielsko? Bez problémov. Nordkapp alebo Írsko? Samozrejme tiež. Ale nemusí to byť len smerom na západ, môže sa ísť aj opačne – trebárs okolo Čierneho mora až do Iránu – a tak sa už stalo, takže Strom to vydrží. Len treba dávať pozor na bezolovnatý benzín, alebo rovno vyhodiť koncovku s katalyzátorom a namiesto nej dať laďák. Potom už zhltne aj to olovo.

Keď už je reč o tom východe, kde zvyčajne bývajú aj zlé cesty, nedá mi nespomenúť chýbajúcu ochranu motora. Na rane je celý spodok – olejový chladič, filter, zvody, vaňa... Preto by som tam nešiel skôr, než by som túto vec nenapravil hliníkovým alebo minimálne plastovým krytom.

Strom má perfektne vyriešenú ochranu pred vetrom. Plexi je síce malé a vyzerá, že bojovať s vetrom sa mu nechce, ale so stúpajúcou rýchlosťou odháňa vietor vyššie a vyššie. Je to dané dvoma faktami – zospodu je otvorené a je takmer kolmo na vozovku, takže nevzniká za ním veľký podtlak a úspešne odráža vietor ponad prilbu. Pri mojich 188 cm mi najvyššia poloha plexi vyhovovala tak akurát, zopár múch sa síce na prilbe pochovalo, ale keby som mal o 5 cm menej, nie je tam ani jednej. Plexi má u mňa jednotku, niektoré motorky majú polmetrové štíty, ale hlavu ochrániť nedokážu.

Tri kufre nie sú žiadny problém, stačí si len vybrať zo širokej ponuky druhovýrobcov. Stromíku celkom slušia aj hliníkové kufre, ktoré síce nie každému padnú do oka, ale majú svoje výhody. Pri použití tankvaku treba dať trochu pozor na plasty obklopujúce nádrž, lebo sa ti veľmi rýchlo môže stať, že pri prudšom pridaní plynu si ho nájdeš na hrudi. Treba magnety nastaviť tak, aby dosadali na nádrž, nie na plast, jednoduchá vec.

Došlo aj na priame porovnanie s litrovým bratom. Už som spomínal, že ten sa hmotnostne pohybuje kdesi úplne inde a motoricky samozrejme tiež. Netreba ho toľko vytáčať, ale stále mi trochu vadila tá jeho “autobusovitosť”. Po riadnom prikúrení sa motor vibračne rozpamätával, ale inak mal slušný záťah, o ktorom sa samozrejme šesťapolke ani nesníva, ale dôvod je jasný. No a nepotešili ma čudné zvuky vychádzajúce spod nádrže – benzínové čerpadlo. Znelo to ako trolejbus. K tomu tvrdé brzdy a tvrdá spojka, azda nerátajú s tým, že sa na tom vozia iba drevorubači!? Rád som si presadol späť na menšieho brata...

Za jeden deň som na malom Strome zmákol 700 km aj s vložkou po druhotriednych cestách (Detva – Hnúšťa – Jelšava a podobne) a večer som s radosťou spomínal na to pekné preklápanie... V oblasti pohodlia, čo je inak silný prvok aktívnej bezpečnosti, netreba nič riešiť.

Počas testu sa spotreba pohybovala od piatich do pať a pol litra (ale dá sa ísť aj za 4,4). Pri 22-litrovej nádrži, z ktorej rezerva tvorí asi štyri litre, to dáva priemerný dojazd 330 – 400 km, čo je trošku nadpriemer. Dojazd na rezervu je najprv indikovaný blikajúcou pumpičkou na displeji, ktorú si možno ani nevšimneš, tak po pár kilometroch radšej začne blikať celé posledné políčko zostávajúcej stupnice.

Konkurencia

Najbližším konkurentom je asi honďácky Transalp, dlhoročná legenda hrajúca o máličko nižšou cenou a lepšou prejazdnosťou terénom. V porovnaní motorov a celkovej koncepcie však už Honda stráca dych, uvidíme čo prinesie nová generácia.

Vzdialenejším rivalom môže byť nová Kawasaki Versys (o pár tisíc vyššia cena, radový dvojvalec), ktorá však svojou filozofiou zapadá niekam inam. Napadá mi aj Yamaha TDM, ale tá je predsa len športovejšia a inak ladená. Potom sú tu už iba jednovalce – Yamaha XT, BMW GS, Aprilia Pegaso a podobne, ale tie tiež hľadajú inú cieľovú skupinu. A malá Multistrada sa už nerobí.

Aha, a keby niekomu napadlo, že veľký V-Strom je tiež konkurent, tak má pravdu. V tomto prípade je však malý Strom jasný víťaz – s rešpektom pred veľkým bratom, ten je tiež dobre stavaný, ale malý súrodenec je vo všetkom akýsi šikovnejší...

Záver

Malý Strom je presný úder na správne miesto. Nie je príliš cestný, ani príliš terénny, je pohodlný a zvláda aj plnú poľnú. Pri troche skúseností s ním v zákrutách schováš litre do vrecka a keď im na parkovisku povieš, že to je šesťapolka, tak neuveria. Za 242-tisíc dostávaš vzhľadovo veľmi dospelú motorku s obratnosťou športového pollitra. To teda stojí za zváženie, zvlásť preto, že litre stoja približne o 50 až 100 tácov viac...

Plusy a mínusy

motor, ovládateľnosť, hmotnosť, mohutnosť, cena

chýbajúca ochrana motora, kúsavá zadná brzda

Motocykel na test poskytla spoločnosť Styx.