Značka Pannonia na Slovensku v roku 2004

Tam sa mali dobre, no my sme nemali toaletný papier, hygienické vložky a na všetko sa stáli rady. Teraz je to ináč a preto na Východe vojská veľkého brata chcú všetko späť, aby to bolo ako v predošlom režime. Keďže výroba motocyklov v Maďarsku zanikla a jedna Pannonia sa v roku 2004 objavila na Veľkej cene veteránov pod Pezinskou Babou, vznikol tento článok. Oprášil som ho a aktualizoval a v rámci spomienky na danú sezónu Vám ho ponúkam.

Nie som odborník na značku PANNONIA, ale v bývalom Československu je táto značka raritou. Naši motoristi sa s ňou bežne nikdy nestretávali podobne ako napríklad motocykle Junak, Romet z Poľska, či Dnepr alebo Ural zo ZSSR. Všetci sme slintali pri pohľade na nemecké MZ a Simson za éry Pionierov (po uvoľnení sa k nám krátko dovážali). Najviac Pannonií sa vyviezlo do ZSSR a boli v ponuke v PĽR, či NDR. Podobne ako socialistické Jawy, či ČZ vyvážali sa aj na Západ, no nie tak ako Pioniere. Prvýkrát som o nej čítal v bývalom Světe Motorů v roku 1975. Do galérie som vložil aj onú fotografiu pretekovej verzie pre šampionát v MĽR. Neskoršie som ju videl ako spotrebiteľskú na výlete v Gyóri na jednom z parkovísk.

Vždy som si myslel, že to je akýsi hybrid poskladaný z dielcov iných výrobcov, no realita mi potvrdila, že je to stroj vychádzajúci z rakúskych motocyklov Puch, nemeckých motocyklov ADLER a v neposlednej miere vychádzajúci z dvojtaktných dvojvalcov Yamaha. Moja veteránsky orientovaná maličkosť jasala, keď som pretekovú Pannoniu znovu videl na „Veľkej cene Veteránov“ pod pezinskou Babou 12.6.2004. Vo vtedajšom ročníku to bola spomínaná Pannonia a odvážny krok motocrossového šampióna pána Holušu vyskúšať ostrý crossový špeciál ČZ 250 zo začiatku 70-tych rokov na asfalte pod pezinskou Babou. Spomínaná Pannonia bola preteková dvojvalcová odvodená od modelu P 20 M a predstavil ju maďarský účastník ako súčasť rakúskej výpravy prezentujúcej dvojtaktnú a štvortaktnú dvojvalcovú koncepciu značiek SUZUKI, YAMAHA, MALANCA, JAWA a pod.

História továrne na ostrove Csepel v Budapešti siaha až do Rakúsko-Uhorska. V Uhorskej časti Rakúsko-Uhorska teda mimo Horných Uhier (Slovensko) bolo roztrúsených dosť priemyselných podnikov, ktoré sa venovali výrobe približovadiel. Židovský podnikateľ Malfred Weiss bol jeden z tých ktorí sa venovali výrobe bicyklov a vo vojnovej ére a v aj medzivojnovom období vyrábal zbrane, nákladné automobily a lietadlá. V malej miere to boli aj osobné automobily. Továreň teda začínala ako zbrojovka a najviac prosperovala počas svetových vojen. V prvej vyrábala spomínané zbrane, nákladné vozidlá, lietadlá. V medzivojnovom období vyrábala bicykle a prvé motocykle z nej vychádzali v roku 1930. Obdobie druhej svetovej vojny bolo tiež prosperujúce. Keďže vyrábala pre armádu (hitlerovskú). Majitelia továrne Weissovci (Židia) po vpáde Nemecka do Maďarska emigrovali a teda Nemci mali pod kontrolou všetku výrobu a sústredili sa na motory do stíhačiek.

Po roku 1947 po obnove bola továreň znárodnená a opäť započala výrobu motocyklov a nákladných áut pod značkou CSEPEL. Motocykle sa odvíjali podobne ako v iných zbrojovkách od medzivojnovej produkcie. Csepel 100 Turan s jednovalcovým dvojtaktom 98 ccm sa objavil v roku 1948. Rok na to bol modernizovaný na Csepel 125. V tom istom roku to bol dvojpiestny jednovalec s objemom 250 ccm odkazujúci na rakúsky Puch a nazvaný Pannonia. Dvojpiestny jednovalec bol v roku 1952 nahradený jednoduchým systémom jedného valca s jedným piestom. Popri tejto jednoduchej verzii sa objavil v roku 1951 aj prototyp RB 250 s dvojvalcovým motorom boxer a pohonom kardanom po vzore BMW. Výroba 125 bola presťahovaná do továrne Danuvia a jej motocykle niesli potom jej meno (Danuvia – latinské pomenovanie pustatín v Maďarsku).

Továreň Csepel sa sústredila na výrobu jednovalcových Pannonií 250 „TL“. V rámci experimentovania sa objavili dvojvalcové 250-ky, ktoré išli aj do sériovej výroby. Zaujímavý bol aj prototyp vidlicovej 250-ky A´lla Moto Guzzi no v dvojtaktnom prevedení bez kardanu. Modernizácie napredovali podobne ako v Československu slimačím tempom, kedy viac ako 90% produkcie končilo v ZSSR a vlastne komunisti tejto krajiny(ZSSR) zabili veškerú motocyklovú výrobu klasických značiek vo všetkých krajinách svojho vplyvu (Varšavská Zmluva, či RVHP). Ich krédom bolo nič nevyvíjať a vyrábať to isté pokiaľ sa výrobné zariadenia nerozpadnú. Bolo to vo všetkom tak.

Mali sme to šťastie, že u nás v roku 1968 vojská Varšavskej Zmluvy pod vedením ZSSR nespravili vojnový masaker ako v Maďarsku v roku 1956 a terajší masaker na Ukrajine. Dnešní Rusi stále tvrdia, že za éry socializmu mali všetko. Všetko čo inde vyrobili, či dopestovali skončilo v ZSSR a producentské štáty živorili. Nebol toaletný papier,.... a ani nové motocykle, autá a všetko bolo na poradovník vrátane základných potravín. Pardon, odbočil som.

Modelová rada Pannonie TL bola sporadicky modernizovaná a ponúkaná podľa výbavy ako TLT od 1955, TLF od 1956, TLB 1958-1961 luxusná okapotovaná ako Aermacchi Chimera. TLD malá séria s alternátorom miesto dynama, tiež označená ako T1. Počnúc rokom 1962 sa začala teda vyrábať rada „T“. počnúc označením „5“(1964) a končiac „9“ približne v roku 1965. Nové označenie „P“ bolo zavedené v roku 1966 modelom P10. Príchodom dvojtaktných dvojvalcov 1968 prišla novinka P20 A´lla Yamaha. P12 prišla v roku 1974 podobne ako P21. V štádiu prototypov boli P11 (jenovalec), P24 (dvojvalec) a dvojvalec 350 ccm. Medzi poslednými modelmi Pannonie bola spotrebiteľská dvojvalcová verzia P 21.

Súmrak výroby mali zachrániť Japonci od Yamahy v roku 1975, no z Moskvy prišla „Stopka“. V továrni CSEPEL na ostrove CSEPEL bola výroba motocyklov teda zrušená po roku 1975. No dodnes sa môžeme ojedinele stretnúť s bicyklami s logom CSEPEL.

Maďarské Pannonie mali v motocyklovom športe tiež dobré výsledky a to aj na medzinárodnom poli v cestných pretekoch vo francúzskej 24-hodinovke Bol d´Or v druhej polovici 50-tych rokov minulého storočia. Takisto podobne ako u nás v Československu boli v minimálnom počte vyrábané stroje motocrossové a súťažné (Enduro) len pre zahraničie a vrcholové športové strediská.

Elektronický prepis originálneho textu uverejnenom v časopise Motor Journal 11-2004

K napísaniu tohto článku ma inšpiroval článok pána H. Čejchana „Co nás před třiceti léty nenapadlo“. Bol to hlavne moment týkajúci sa kaskadérskeho motocykla kaskadéra Mokusa z Maďarska. Nie som odborník na značku PANNONIA, ale v bývalom Československu je táto značka raritou. Naši motoristi sa s ňou bežne nikdy nestretávali. Prvýkrát som o nej čítal v bývalom Světe Motorů v roku 1975 ako o športovom náradí v cestných pretekoch motocyklov v MĽR. Neskoršie som videl spotrebiteľský model na výlete v Gyóri. Potvrdila sa moja teória, že to nie je akýsi hybrid poskladaný z dielcov iných výrobcov, ale stroj vychádzajúci z nemeckých motocyklov ADLER. Moja veteránsky orientovaná maličkosť jasala, keď som pretekovú Pannoniu znovu videl na „Veľkej cene Veteránov“ pod pezinskou Babou 12.6.2004. V každom ročníku tohto podujatia sa objavila nejaká rarita, ktorá zaujala a zamestnala zanietencov i ostatných okolostojacich. Pripomeniem námätkovo trialové Bultaco, Volga GAZ 21 v kempingovej úprave, pretekový Pérák so štvortaktným motorom JAWA, ako aj pretekový Trabant. V ostatnom ročníku to bola spomínaná Pannonia a odvážny krok motocrossového šampióna pána Holušu vyskúšať ostrý crossový špeciál ČZ 250 zo začiatku 70-tych rokov na asfalte pod pezinskou Babou. Spomínaná Pannonia na rozdiel od náradia kaskadéra Mokusa bola preteková dvojvalcová odvodená od modelu P 20 M a predstavil ju maďarský účastník ako súčasť rakúskej výpravy prezentujúcej dvojtaktnú a štvortaktnú dvojvalcovú koncepciu značiek SUZUKI, YAMAHA, MALANCA, JAWA a pod. Medzi poslednými modelmi Pannonie bola spotrebiteľská dvojvalcová verzia P 21. V továrni CZEPEL na ostrove CZEPEL bola výroba motocyklov zrušená v druhej polovici 70-tych rokov.