Bernolákovský pretek veteránov 2022 "-".

To, že v tréningu sa spoločne presúvajú maličké 50-ky spolu s 500-kami a dokonca im asistujú aj sidecary to pochopím, aj keď pomalšie niektoré veci po mojej mozgovej príhode chápem, no nastavenie bernolákovských kategórii asi nepochopím vôbec.

V ostatnom článku o Bernolákove a jeho statických exponátoch som naznačil, že samotná výstava bola vydarenou akciou nielen podľa mňa, ale aj podľa čitateľov, či priamych účastníkov. Osobne som túto časť vnímal veľmi pozitívne, no z ostatných aktivít som pocity mal zmiešané. Neprekvapilo ma, že organizátori väčšinu detailov nedotiahli k spokojnosti väčšiny pretekajúcich. Už v roku 2014 som postrehol, že niektoré faktory, ktoré sú potrebné na organizovanie štandardných akýchkoľvek pretekov absentovali. Už vtedy kategórie v ktorých sa súťažilo boli takpovediac nešťastne zvolené.

ostrý crossový špeciál ČZ z Pezinka v klesaní

Teraz hlavne nebolo k dispozícii nič, čo by sa dalo klasifikovať ako aspoň na oko pripravený harmonogram. Časový rozpis bol zrejme len na provizórnej tabuli a mať jeho printovú verziu bolo pre niektorých len snom vrátane mňa. Debatoval som s viacerými účastníkmi a väčšina tých, ktorý sú zvyknutí na štandardné podmienky ostatných, nielen veteránskych akcií boli zaskočení chaotickými postupmi. Jedným z tých, ktorí boli zaskočení, bol Krampus.

nájazd do vracačky I

So svojim crossovým Pionierom, s ktorým absolvoval dlhý rad pionierkových terénnych pretekov po celom Slovensku a doma na východe aj viaceré organizoval, poukázal na dosť nevhodných prvkov. Ako spoluorganizátor každoročného celoslovenského šampionátu pioniercrossu, mal štandardne vyjazdené štartovné číslo, ktoré mu pri príchode bolo prisľúbené. So svojou dodávkou prišiel do Bernolákova už v piatok a jeho obvyklá 27-čka bola k dispozícii. Pod týmto číslom ho evidoval aj časomerač, no vtedy ešte nebola možnosť zaplatiť štartovné. To sa dalo realizovať až v sobotu. Do toho ale vstúpili najkompetentnejší a už 27-čka "nebola k mání". Neviem, no myslím si, že tento ťah nebol celkom čistý. Už v roku 2014 táto číslicová tabuľka bola na Péráku organizátora. Od toho vtedajšieho momentu sa GP Pérák v Bernolákove zrejme organizoval každoročne, to si fakt k tomu číslu nikto nedokáže dať poznámku, že si ho nárokuje hlavný organizátor?

Rád by som poukázal aj na tvorbu kategórii, v ktorých sa pretekalo. Najchaotickejšie to bolo snáď u 50-tok. Nie všetky stroje dosahujú pri štandardnom objeme približne rovnaké výkony. V plejáde mašín, ktoré boli predovšetkým mopedy rôzneho veku a Pioniere v rozmanitých úpravách by som odseparoval od spotrebiteľských veteránov tie poupravované. Originálny moped Stadion nikdy nedosahoval výkon Babetty, aj keď štandardnej. To bolo možné len po úpravách. Podobne aj Babetta 207 mala nižší výkon ako jej nasledovníčka 210, či mokick 225. Taktiež si myslím, že Babetta s objemom 80 ccm, aj keď je opticky rovnaká ako ostatné, by medzi spotrebiteľskými modelmi nemala byť vôbec. Špeciálne varianty mopedov a Pionierov by mali mať vlastnú kategóriu, ináč pelotón účastníkov je preplnený pomalými vozidlami a tým každý pretek je jedno roztrhané a nebezpečné klbko a ani časomiera nedokáže relevantne určiť poradie v cieli.

Viem, že v motoristickom športe si každý svoju pozíciu musí vyjazdiť, no vždy to bolo na jazdcovi, pretože v každej kategórii sa nikdy nestretli stroje, ktoré by nemali porovnateľné výkonové parametre. V Bernolákove to je ale vždy ináč. Nepochopil som, prečo sa nedá aspoň vzdialene priblížiť k rokmi zabehnutému systému akýchkoľvek šampionátov aspoň na regionálnej úrovni, veď sa tým nič neskomplikuje. Zrejme bernolákovské preteky musia byť iné a to v každom smere. Na veteránskych pretekoch ide predovšetkým o to aby účastníci v dvoch jazdách dosiahli najmenší časový rozdiel medzi obidvomi jazdami. V iných šampionátoch vyhráva ten kto získa najväčší počet bodov a najnižší čas. Trialisti sa musia vtesnať do časového limitu a musia mať čo najmenší počet trestných bodov, no tu vládne vo všetkom chaos. To, že v tréningu sa spoločne presúvajú maličké 50-ky spolu s 500-kami a dokonca im asistujú aj sidecary to pochopím, aj keď pomalšie niektoré veci po mojej mozgovej príhode chápem, no nastavenie bernolákovských kategórii asi nepochopím vôbec.

prehľadná mapka trate dlhodobo nemenná

Neviem, či niekedy dávno boli vytvorené pre ľahšiu orientáciu domácich, pre ktorých toto je poriadny adrenalín, ale dnes by sa hlavne kvôli nedomácim postavenie kategórií malo posunúť smerom k účastníkom, pre ktorých toto nie je jediná možnosť zapretekať si. V pelotóne bývajú všelijakí jazdci a všade všelijakí diváci, no zrejme nikto z nich nemá kladný vzťah k rozhodnutiam organizátora, berie to ako nutné zlo. Po výsledkoch jednotlivých jázd som radšej ani nepátral, pretože zostaviť ich relevantným spôsobom a odprezentovať, to by asi bolo nad rámec "dedinského cirkusu" ako nielen túto akciu, ale aj tie predošlé nazval nejeden stály účastník. Mimochodom, v ostrých pretekoch na sólo motocykloch nikdy nesedia dvaja ľudia, pretože spolujazdec sa vystavuje nebezpečenstvu zranenia a v akýchkoľvek pretekoch to je zakázané, no v Bernolákove a ako som si všimol, aj v Považskej Bystrici sa to toleruje. Podobne aj prívesný vozík by motocykle v ostrom preteku mať nemali pripojený. Paradoxne v kategórii side je spolujazdec nutný, ani toto v Bernolákove neplatí.

tréningová rozjazda väčšie stroje a v zadu preteková Babetta

v prudkej akcelerácii z vracačky

súboj vo vracačke I

Mustangy Kročkových