Veľká cena veteránov Pezinská Baba 2004

zoraďovanie Zundapp

V tom období, po roku 2000, všeobecná porevolučná atmosféra fungovala v už zabehnutých podmienkach podobne ako na Západe. Susediace krajiny teda už len prehlbovali cezhraničné spolupráce, ktoré sa odzrkadľovali aj vo veteránskom hnutí. Ako som už viackrát naznačil, tak v paddoku sme sa vtedy pri každej akcii zdržali čo najmenej, pretože okolnosti boli také aké boli. Vyhodnotenie a celé zázemie akcie bolo v meste v parku a parkovisku pri vtedajšom kaštieli, dnes zámocký hotel Šimák. Ja som sa tam na VC veteránov 2004 nachométol s celým mojim amsámblom a deti si prišli na svoje. Väčšie sa venovali môjmu krsniatku a štuplík bol samostatná jednotka. Teda na všetko na čo narazili bolo pre Barbi preliezkou a ako to už býva, tak drevené zábradlie (samozrejme prevažne práchnivé) pod ňou povolilo. Aby som sa nenudil, tak skratka cez potok po drevenom moste, o ktorý samozrejme sa tiež nikto nestaral sa na okraji zlomil, teda zábradlie povolilo a následne aj drevo na moste. Bola to len malá lávka, no moja najmenšia princezná skončila v potôčiku a čokoládový zajačik, ktorého mala rozjedeného, sa rozpadol a skončil vo vode tiež. Nič sa nedalo robiť, museli sme ísť domov a tam tato dostal od maminy pucung a princezná šla hneď do vane. Veteránska sezóna sa tým pre mňa skončila.

dominovali pretekové stroje

Tak ako na každej Veľkej cene Veteránov pod Babou, tak aj v roku 2004 sa objavili raritky. Bol to motocykel Pannonia, ktorý sa vyrábal v Maďarsku a priviezol ho účastník rakúskeho veteránskeho klubu. Tento pretekár bol pôvodom z MLR. Vo výsledkovej listine nefiguroval, tak neviem ako dopadol, no Pannonii sa budem venovať nabudúce. Druhou raritkou bol odvážny krok pána Holušu z Čiech. Spomínal som ho aj v reportáži z trialového pudujatia v kameňolome z roku 2005. Ten na jazdu pravidelnosti priviezol ostrý motocrossový špeciál ČZ. Bohužiaľ pri druhej jazde motor zadrel. Dozvedel som sa to až dodatočne od Milana Grégra z VCC Pezinok. Zostali mi z tej akcie fotky a zamyslenie, ktoré teraz ponúkam.

Elektronický prepis:

Zamyslel som sa nad veteránskym hnutím. Dospel som k trochu zvláštnemu názoru. Vytrácajú sa nadšenci, ktorí sa na svojich miláčikoch namakali, aby ich opäť priviedli do takého stavu ako by práve vyšli z výrobnej linky. Študovali dobovú literatúru, vymieňali si skúsenosti a náhradné diely. Klasické staré autá už skoro nikto nepoužíva na jazdu do práce alebo na nákupy. Do popredia sa derú ľudia, ktorí si jednoducho také vozidlo – auto či motorku - kúpia a vytiahnu ho vtedy, keď je vhodný čas na promenádu. Ako huby po daždi vyrastajú servisné dielne špecializujúce sa na renováciu starých áut a motocyklov.

na parkovisku boli aj staručké pretekové motocykle

Veteránske hnutie pod krídlami zosnulého Zväzarmu malo svoje muchy, no zjednocovalo členov. Terajší stav mi pripadá ako hra na svojom vlastnom piesočku. Majitelia majú svoje kluby, zberatelia tiež a dielne takisto. Rád by som sa ale venoval skutočným ľuďom, ktorým záleží na histórii a sú im ukradnuté všelijaké občianske združenia. Tešia sa zo svojich starodávnych stabilných motorov, tešia sa zo svojich zbierok drevených lyží snáď z čias Rakúsko-Uhorska. Majú radosť z toho, že objavili kosačku trávy či obilia, hrabačku sena, ktorú ťahali kone a pracovala na pohon od svojho vlastného kolesa. Je im príjemný pohľad na zrenovovanú sečkovnicu, ktorá fungovala na zaniknutých majeroch. Pred takými dávam klobúk dole. Nesmiem zabudnúť na milovníkov dobových oblečení a doplnkov. Takých, ktorí dokážu z torza vykúzliť opäť dobový detský kočiarik.

Myslím si, že aj celkom prvá premietačka v ktorej sa muselo zakúriť, aby svietila má svoje opodstatnenie v hale pri vstupe do kinosály. Obdivujem súkromných poľnohospodárov, ktorí stále prevádzkujú vozidlá, ktoré boli vyrobené v časoch združstevňovania v povojnovom Československu. Veteránistov v železničiarskych uniformách na parných, či motorákových vlakoch s rozchodom normálnym alebo úzkokoľajným. Títo fanatici sú vlastne milovníci starých vecí a teda veteránisti. Ich um a šikovné ruky sú ich devízov a neboja sa popasovať s nijakou polorozpadnutou vecou. Staré veci sú staré veci, ale používať ich v bežnom živote dokáže naozaj len veteránista. Priznám sa, je príjemné, keď vás v zime na svahu oslovia lyžiari, že aj oni mali lyže s kandahármi a možno sa o rok pridajú k veteránistom a na svahu po desiatkach rokov stretnem aj iných rovnako naladených lyžiarov staromilcov. Ostatní, prepáčte mi, ak som sa vás dotkol.

zázemie bolo na hornej aj dolnej terase