Otestovali sme univerzálneho pracanta Kawasaki Versys-X 300 2017 1/2

Text: Peter Fischer
Foto: Tomáš Hajduch - Awia, Michal Meško - Cuba

Hneď na úvod musím zdôrazniť, že Versys-X 300 je dvojvalec. Tým sa podstatne rozšírilo pole jeho pôsobnosti, pretože takmer nevibruje a aj na diaľnici dokáže držať krok. Pritom ovládateľnosť mimo spevnených ciest je stále na úrovni malého endura, takže tu vlastne máme celkom dostupný stroj, ktorý dokáže svojho majiteľa dôstojne povoziť po poľnačkách (lebo veď s frajerkou na rybník), veľkomeste (do práce), a aj okreskách a diaľniciach (s frajerkou na výlet). Dokonalá kombinácia.

Sama Kawasaki ponúka Versys-X 300 v ďalších dvoch výbavových verziách Urban a Adventure, čo jasne prezrádza kam má tento model namierené. V ponuke sú aj všetky tri kufre, čiže so záťažou a dlhšími trasami sa tu priam počíta; k tomu všetkému sa Versysík nezľakne ani spolujazdca, má priateľskú spotrebu a stačí naň vodičák skupiny A2. K pochopeniu tohto všetkého mi stačilo prvých päť kilometrov jazdy. Eh, som zvedavý, kde budem hľadať negatíva.

Agregátom najmenšieho Versysa je kvapalinou chladený radový dvojvalec známy aj z trojstovkovej Ninji. Oproti nej má trochu upravené priebehy výkonu a krúťaku, konkrétne 40 koní pri 11 500 otáčkach a necelých 26 Nm pri 10 000. Motor dýcha cez osem ventilov, čo sa pozitívne prejavuje na vyšších dosahovaných rýchlostiach. Prístrojovka je prehľadná a logicky usporiadaná, ukazuje aj zaradený kvalt. Celkovo je pracovisko jazdca celkom sympatické a aj dobre chránené pred vetrom. Versys-X nepôsobí zakrpateným dojmom, po všetkých stránkach je to stále motorka, ktorá naozaj sebavedome dokáže odviezť dvoch ľudí.

Sedlo je vo výške 845 mm, a je z neho pekný výhľad na premávku pred sebou. Komu by sa to zdalo veľa, Kawasaki ponúka aj príplatkové sedlo nižšie o 25 mm. Predné plexi do výhľadu nezasahuje, ale akonáhle sa Versys-X dostane za mesto a do trojciferných rýchlostí, kumulovaný vzduch ide jazdcovi rovno na hlavu. Kawasaki neponúka žiadnu vyššiu náhradu, takže som si takmer istý, že dlhší jazdci jazdiaci častejšie na otvorených cestách siahnu po nejakej druhovýrobe. V tomto smere dokážu pomôcť aj príplatkové deflektory rukovätí.

Zvuk dvojvalca na voľnobehu je taký, no, ako v tejto kategórii býva, teda žiadna drsňačina, skôr taký pridusený hlásoček, aký má náš obľúbený exprezident, vážený pán docent JUDr. Ivan Gašparovič, kandidát vied, doctor honoris causa. Zaujímavé však je, že vo vysokých otáčkach sa veľmi podobá na zvuk šesťstovkového štvorvalca. Fakt! A vďaka dvom valcom neprotestuje ani vo vysokých, ani v nízkych otáčkach. Že nevibruje, to som spomínal už v úvode. Má skutočne kultivovaný prejav a pritom spotrebu len okolo 4,3 litra na stovku. V nej sú započítané naše presuny po diaľniciach, zápchach a aj s batožinou. Myslím si, že mladší, ľahší a menej skúsení jazdci by sa dokázali dostať aj pod štvorku. Versys-X im v tom dokáže aj napomáhať - na displeji sa pri dobrej spotrebe ukáže znak ECO.

Keď už spomínam tú prístrojovku: je pomerne hlboká, a tak pri ostrom a vysokom slnku hádže tiene sama na seba. Niektoré údaje sú tak slabšie čitateľné, ale nie je to nič, čo by liezlo na nervy. Hneď vedľa nej je predpríprava na príplatkovú 12V zásuvku a spínač hmloviek. Mám taký pocit, že tá prístrojovka je prvá a zároveň posledná položka na zozname nedotiahnutých vecí. Naozaj tej motorke nemám čo viac vytknúť.

S Versysom vybieham rovno na diaľnicu, pretože čo najskôr musím byť pracovne v Piešťanoch. Čoskoro zisťujem, že takého naháňanie mu vôbec nevadí - klasických 140 až 150 km/h sa dá udržiavať aj celkom trvalo. Skôr než čokoľvek iné by sa tu fakt zišlo vyššie plexi, lebo nechať si dlhší čas kymácať hlavou v kumulovanom uhučanom vzduchu nie je nič komfortné. Ale kto nerieši dlhšie presuny, ten bude spokojný. Aj posed je neúnavný, veľmi podobný väčším Versysom. Na rozdiel od starších bratov má Versys väčšie predné koleso, a to 19-palcové. Obe kolesá sú vypletané a dušové, vzadu je stotridsiatka.

Kolesám kvalitne sekunduje dobre odladené odpruženie. Predok je síce nenastaviteľný, ale dostatočne tuhý na to, aby zmákol aj vyššie zaťaženie. A pritom nijako divoko neodskakuje, proste správa sa slušne a svoju prácu robí poctivo. Vzadu sa dá nastaviť iba predpätie, čo je po naložení motorky takmer povinnosť. Na uchytenie menšej batožiny dobre poslúži oceľová platňa, ktorá je na zadnom rúrkovom nosiči už v sérii. Po bokoch má malé ušká na gurtne. Taká drobnosť, a tak veľmi praktická!

Rúrkový nosič slúži zároveň aj ako madlá pre spolujazdca. Ten sa tu inak nemá na čo sťažovať, jeho časť sedla je tuším aj o niečo dlhšia než jazdcova, a sedí sa na nej pekne pohodlne. Sedlo sa navyše dáva dole a nahadzuje späť celkom ľahko; pod neho sa zmestí plus mínus iba motolekárnička a palubné náradie.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.