Minimotocykle pre deti na báze Pionier 550 1/2

Šesťdesiate a sedemdesiate roky minulého storočia prinášali vo svete módnu vlnu minimotocyklov pre deti, ktoré boli otrockými napodobeninami veľkých motocyklov. Známe firmy vyrábali dokonca motocykle tzv. veľkého a malého bračeka. Spomeniem napr. značku MV Augusta, Willa, či celkom maličké špecializovené firmy známe len úzkemu okruhu zainteresovaných. Zruční oteckovia z bývalého Československa v tom období boli donútení politickou situáciou stavať takéto motocykle svojpomocne, pretože zahraničné mini neboli dostupné. Ich koncepcie vychádzali z jediných spomínaných základov a to bol Pionier, Stadion, či Jawetta. Najskôr bol za základ prevažne použitý prvý Pionier 550 Jednohrb, prípadne doplnený komponentami z novších modelov Pionierov a mopedov Stadion a Jawetta.

Svoje prezentovanie niektorých takýchto minimotocyklov začnem modelom "POVA mini" z roku 1974, ktorý bol zverejnený vo vtedajšom Světe Motorů. Konštruktérmi boli dvaja zruční kamaráti z Brna. Páni Pospíšil a Vančura svoje "mini" postavili v krátkej dobe pre 9 ročného nádejného motocyklistu.

Základom bol typ 550 model B+C. Charakteristickými znakmi sú riadidlá modelu B a rám modelu C s jednou strunou a drôteným madlom na zadnej kyvnej vidlici, ktorej veľkosť bola skrátením ramien prispôsobená malému kolesu. Na tvorbe boli použité všetky sériové komponenty mimo okapotovania. Rám bol znížený aj v partii kĺbu prednej vidlice, ktorá bola mierne skrátená. Stupačky boli kompletné z 550 -ky. Kolesá boli nahradené maličkými bantamovými s veľkosťou 12 x 4 s použitím polonábojových bŕzd z Jednohrba. Na ich rozmer boli prispôsobené aj obidva blatníky. Rozmery stroja boli: dĺžka 125 cm, výška 55 cm. Pri stavbe bol pôvodný karburátor z modelu 550 na ľavej strane pod nádržou nahradený karburátorom z novšej 555-ky. Tento bol na pravej strane pod originálnou nádržou. Zaujímavosťou boli zásahy do prevodovky, ktoré umožňovali viaceré režimy s minimálnou a maximálnou rýchlosťou od 10 km/h až do 55 km/h. Pravdepodobne konštruktéri nevyrobili čistokrvný športový stroj, pretože reflektor zostal v nezmenenej podobe spolu s kapotážou svetlometu, dokonca vo výbave zostal aj klaksón, čo potvrdzuje pôvod 550 model C. V tom období určite to nebol ojedinelý minimotocykel, no vtedajšie predpisy nedovoľovali individuálnu stavbu minimotocyklov pre bežnú cestnú premávku, preto predpokladám, že ich tvorcovia viacmenej nemali záujem o prezentáciu vo vtedajšej tlači. Ak sa tak stalo mohlo to byť len pod krídlami Zväzarmu a väčšina kutilov tam organizovaná nebola.

Druhým mini Jednohrbom, ktorý chcem predstaviť bolo mini ešte menších rozmerov. Tento bol postavený pre ešte menšieho jazdca, podľa fotografie nádejného škôlkára. Všetky partie boli znížené, no ešte viacej ako u Povy mini. Predpokladám, že zadné koleso nebolo odpérované. Zadná „kyvka“ bola odstránená a namiesto nej bol nosník zadného kolesa matvrdo privarený k rámu.

Nádrž bola z mopeda a blatníky z ohnutého plechu. Poznávacím znakom boli len polonábojové brzdy z Jednohrba. Podľa karburátora na pravej strane nie je vylúčené použitie kompletného motora z 555-ky. Vzhľadom na vek jazdca bola pravdepodobná jeho úprava (motora), aby malý mini pri akcelerácii nestratil svojho jazdca. Ak sa tak nestalo, tak rodičia „caparta“ jazdiaceho na nepriškrtenom mini Jednohrbe boli asi fanatickí motorkári, alebo si neuvedomovali vždy hroziace nebezpečie. Nádrž bola použitá zo Stadiona S 11 a riadidlá pravdepodobne z nejakého skladacieho bicykla. Toto mini malo aj malý nosič nad zadným kolesom a teda tvrdý zadok. Aký bol jeho osud som viacmenej nezistil, no jeho existencia vo svojej dobe bola raritou. Kolesá bantam mali najmenší možný priemer. Podľa odevu jazdca možno usudzovať obdobie používania bol prelom 60-tych a 70-tych rokov minulého storočia. Fotografia bola prezentovaná vo Světe motorů 6/75.

Do modelu 550 sa zahľadel aj ďalší konštruktér, ktorého dielo je datované ale do roku 1986 a predstavený minimotocykel (prezentovaný vo Světe Motorů) bol nazvaný "JUST" s mojim pracovným označením 001. Tento model mal ale väčšie zásahy do rámu. Keďže roky 80-te sa niesli v nových intenciách, tak autor mimo zníženia rámu doplnil trojuholníkovú zadnú vidlicu dvomi tlmičmi z Babetty, či posledného modelu 23 Mustang.

Kvalita fotoreprodukcie mi neumožnila to presne zdiagnostikovať. Zadná vidlica slúžila aj na uchytenie pohyblivého blatníka pôvodne z nejakej kývačky. Tento model mal trošku väčšie kolesá vybavené polonábojovými originálnymi brzdami modelu 550. Vo výbave dokonca nechýbal klaksón. Jeho montáž umožnilo zapaľovanie z modelu 555 a motor mal tiež karburátor z novšieho typu 555. Poznávacím jednohrbovým znakom boli teda polonábojové brzdy. Osvetlenie nezodpovedalo Pionierom ale bolo vpredu z nejakého motocykla a vzadu bola pravdepodobne na červeno premaľovaná nejaká smerovka z nákladného auta. Riadidlá originál 550 konštruktér vystužil hrazdičkou.

S odstupom času sa v časopise STOP objavila fotografia novšieho modelu JUST. Tento som pracovne doplnil poradovým číslom 002.

Základom bol motor z Babetty a rám bol riešený ako výlisok v ktorom bola nádrž. Toto mini spomínam preto, lebo zadná kyvná trojuholníková vidlica s vodorovným tlmičom pod sedadlom mala pôvod v Jednohrbe, ako aj jej ukotvenie v nosníku privarenom k rámu. Zverejnené technické parametre boli len v skratke. Just 002 bol dlhý 1400 mm, vysoký 860 mm a široký 580 mm. Sedadlo bolo vo výške 580 mm a vzdialenosť prednej a zadnej osi bola 910 mm. Mini jazdilo maximálne 35 km/h a dalo sa s ním otočiť v oblúku s priemerom 3 m. Na tú dobu pre československé pomery bol Just 002 vybavený kotúčovými kvapalinovými brzdami. Zrejme sa uvažovalo aj o sériovej výrobe, pretože na výstave Autoprogress v Brne v roku 1984 bol vystavený ako prototyp. Bol schopný uviesť až 90 kg živej váhy pri spotrebe 1,8 l/100 km. K sériovej výrobe nakoniec nedošlo. Neskoršie sa na trhu objavil továrenský mini nazvaný Stela.

Podobný zásah do rámu ako Just 001, no ináč riešený mal ďalší mini Jednohrb. Jeho rám nebol znižovaný, ale zmenšená bola len zadná kyvná vidlica vybavená dvoma tlmičmi ukotvenými pod sedadlom na rúre rámu a dole na špeciálnom navarenom nosníku, ktorý bol súčaťou trojuholníkovej vidlice. V nej bolo bantamové kolesom s polonábojovou brzdou z Jednohrba. Konštruktér sa snažil pravdepodobne postaviť sparťanské minienduro, pretože motocykel mal len predné svetlo, široké pohodlné riadidlá a predné koleso bolo evidentne väčšie ako zadné a jediný blatník, ktorý bol k dispozícii bol pravdepodobne z Mustanga. Kedy bol tento minijednohrb skonštruovaný si môžem len tipnúť no ponúkaný bol na predaj nedávno.

V internetovej inzercii sa vždy nájdu všelijaké približovadlá. Jednou z mnohých bol aj nenápadný minicross, ktorého základom bol Jednosedadlák 555. Rám bol zmenšený a vystužený pre ukotvenie nádrže z mopedu Jawetta Sport. Zadná kyvná vidlica bola zmenšená so zachovaním jediného strunového tlmiča (rám 550). Predná teleskopická vidlica bola tiež 555, či vyššie kvôli ukotveniu pevného predného blatníka. Samozrejme kolesá boli bantamové s polonábojovými brzdami z 550-ky. Príjemne na mňa zapôsobila farebná kombinácia červený rám so zelenou nádržou a blatníkmi.

Pozoruhodným projektom, ktorý bol tiež nedávno prezentovaný na internete bol dvojmiestny mini. Tento mal spoločný s Jednohrbom len jeden znak a tým bola zmenšená zadná kyvná vidlica vrátane jednej podsedadlovej struny. Rám bol použitý z mopeda Stadion S11 vrátane nádrže a motor bol kompletný pravdepodobne z rady Pionierov 05 až 21. Rám bol znížený a vystužený. Na dvojsedlo autor vyrobil kompletný rám spolu s tyčou na uchytenie nádrže. Kolesá boli bantamové s plechovými diskami. Akými brzdami bol tento mini vybavený fotka žiaľ nenaznačila. Podľa nej bol v dosť úbohom stave a dobu svojej najväčšej slávy mal už dávno za sebou. Napriek tomu bol pred niekoľkými rokmi inzerovaný.

Mini podobnej koncepcie som v detstve v istom období stretával často. Snedejší chalani z druhého konca sídliska sa na ňom „vozili“ skoro každý deň. „Vozili“ znamenalo, že ich na lane ťahal iný chalan na Pionieri. Asi za dva mesiace to prestalo baviť ich rodičov a niekam toto mini odpratali alebo rozobrali a roztrúsili na „svojej“ skládke. Stroj jakživ nejazdil sám a tí čo na ňom sedeli ho spojazdniť nedokázali. Bola to „prestavba storočia“. Rám sa niesol v duchu individuálnej stavby, teda nedokázal som ho identifikovať. Motor bol z mopeda Jawetta aj s výfukom, nádrž zo Stadiona S11, sedadlo kus preglejky, na ktorej bola molitanová kocka na ktorej sa dalo sedieť len s veľkou dávkou fantázie. Predná vidlica bola tiež zo Stadiona, no bola skrátená. „Kormán“, ak si dobre spomínam bol z bicykla „Favorit“, teda ľudovo nazývaný „Barany“. Tie ale neboli osadené klasicky, ale opačne. Zahnuté neboli ako obyčajne dopredu s tým, že ohyby šli smerom dole, ale zahnuté boli do hora a ohyby šli smerom k jazdcovi. Na nich bola len páčka plynu a to ani nie na rukoväti ale len ako malá páčka podobná ako na malotraktoroch. Kolesá boli celkom maličké s tým, že predné sa nápadne ponášalo na koleso z nejakej kolobežky. Zadné malo náboj z Jednohrba, no čím chalani brzdili sa zistiť nedalo. Jawetty brzdili podobne ako Stadiony pedálmi ako na bicykli, no tento stroj pedále nemal, len malé rúrky a aj tie boli tak doohýbané, že sa na nich sotva dali uložiť nohy. Zrejme brzdili opätkami topánok aj to bolo zvykom. Naozaj to mini vyzeralo bizardne. Vtedajších majiteľov ale fascinovalo k frajerine a vo svojom okolí boli najväčší machri.

Pretekové minimotocykle poväčšinou mali základ v Pionieroch, či už rady 550, 555, alebo 05 - 23. Pioniere boli vlastne jediné motocykle, na ktorých začínali jazdci zvučných mien, ktorých mená boli a sú skloňované v reprezentačných kruhoch dnes už v kategórii veteránskych jazdcov. Je pravda, že existovali zväzarmovské kluby, ktoré združovali pretekárov rôznych vekových kategórií, no podmienkou bolo dovŕšenie veku v ktorom bolo možné legálne vlastniť vodičský preukaz. Práve tento vek (15 rokov) bol už vekom pre veľký motocykel. No než jazdec začal s veľkým motocyklom (kolesá s priemerom 16 palcov) musel mať základné návyky jazdy na ceste, či v teréne. V tomto smere pomáhali zväzarmovské organizácie svojimi dielňami, ktoré obsahovali všetko potrebné pre vlastnú realizáciu výroby. Podnety pre vývoj pretekových minimotocyklov boli ale od trénerov (rodičov), či aktívnych jazdcov, ktorí stavali športové náradie predovšetkým pre svojich potomkov a nadaných budúcich jazdcov.

Takýmto štýlom aj niekdajší pretekár Vladimír Jílek a jeho mechanik Václav Nešpúrek, ktorí za pomoci AMK (auto-moto-klubu) Zväzarmu Vranovice v roku 1984 postavili pre syna V. Jílka cestný pretekový minimotocykel. Foto bolo prezentované vo vtedajšom motoristickom časopise Svět motorů 30/84.

Základom bol motor a rám typu 550 s valcom, karburátorom, hlavou a piestom z modernejšieho modelu 21. Karburátor bol orientovaný dozadu, teda sacie potrubie si konštruktér vyrobil sám. Ovládanie mechanizmu spojky bolo novým pákovým prevodom. Autorovým dielom bolo aj výfukové potrubie. Chod motora bol vypínateľný na riadidlách pre prípad pádu jazdca, kedy motor automaticky zhasol. Rám stroja vychádzal z typu 550 a bol znížený s výstuhou na ktorej bola nádrž z mopedu Stadion. Predná vidlica bola skrátená a zadná mala odpílenú časť nad ukotvovacími elementami zadného kolesa. Tlmenie v zadu zabezpečoval jeden zvislo uložený tlmič pod sedadlom. Kolesá boli bantamové s plášťami 12x4 a boli vybavené brzdami opäť z mopedu Stadion. Stupačky jazdca boli presunuté nad zadnú kyvku a tým aj radiaca páčka bola orientovaná dozadu. Keďže sa jednalo o cestný špeciál, tak bol vybavený celokapotážou a farebnou kombináciou známou z vtedajších GP cestných motocyklov. Kapotáž ako aj predný blatník boli z laminátu a vyrobené na sádrovom kopyte. Takýchto vozidiel bolo určite vyrobených veľa, no vďaka politickej situácii a následného oficiálneho blokovania informácií vo vtedajších periodikách s výnimkou vtedajšieho Světa motorů ostali v anonymite histórie Pionierov.