Takmer letné zážitky pri Lipne

Napriek tomu, že najkratšia cesta vedie cez Rakúsko, sme sa po dohode s našimi dlhoročnými dovolenkovými súputníkmi rozhodli pre "domáce", teda už teraz tiež zahraničné cesty po Južnej Morave a Južných Čechách. Cestou som si spomínal na "nezničiteľnú" panelovú diaľnicu. Naozaj bola nezničiteľná, no aktívne "ničila" každé vozidlo ktoré po nej išlo. Okúsili sme tú trasu v období, keď domáce cesty patrili výlučne autám vyrobeným vo "východnom bloku". Okolo roku 1990 po nej prešla programovateľná frézovačka, ktorá s gyroskopickým efektom okraje panelov odfrézovala. Hádzanie ako na vlaku načas prestalo. Dnes sú už zrejme panely vytrhané a všade je jednoliaty asfalt. V období, ktoré som spomínal, asfaltový koberec bol len v pruhu pre pomalé vozidlá a kamióny.

Keď sme zliezli z diaľnice, motali sme sa po malebných vidieckych cestičkách, ktoré boli miestami také úzke, že oproti idúce autá mali problém sa vzájomne vyhnúť. Najväčšie zážitky sme aj tak mali z prejazdov dediniek, kde nesmelo chýbať námestíčko, rybník, krčma a kostol. Podľa týchto "návsí" si človek uvedomoval, že mentalita bratov Čechov, Moravákov a Slezákov (oblasť Sliezko) je úplne iná. Zachraňujú čo sa dá aby mali na čo nalákať turistov. U nás doma "pohodlní" posunú pamiatky developerom a tí ich zbúrajú, aby postavili niečo, čo sa nikdy nebude klasifikovať ako "pekné". Cesty na našej trase boli posiate opravami vo forme "ART" záplat (s odtieňmi do červena, či zelena), ktoré ale nijako neboli hrboľaté, práve naopak, išlo sa po nich veľmi plynule.

Na týchto cestičkách sme v rozpätí niekoľko desiatok kilometrov stretli v protismere dve kolóny milovníkov "Trikes" a "Choppers". V obidvoch kolónach ich bolo minimálne desať. Pravdepodobne smerovali na každoročný trikes zraz trošku ďalej od Prahy.

Prvou oficiálnou zastávkou bolo mesto Jindřichův Hradec so starodávnymi uličkami, námestiami a monumentálnym hradom a zámkom. Keď som v minulosti prežíval kasárenský život, tak som sa cez Jindřichův Hradec a České Budějovice presúval do nového pôsobiska do Klatov a tým krajom som cestoval. Vtedy som si všimol nejakú úzkokoľajku a upútavky na prvú rakúsko-uhorskú konskú železnicu z Linca do Českých Budějovíc. Zatiaľ sa mi podarilo navštíviť len úzkokoľajku, ktorá bola budovaná ako ucelený celok tiež za Rakúsko-Uhorska. Ukončeniu celej stavby zabránil rozpad monarchie a teda dodnes sú to železničky dve – každá v inom štáte. Jedna v Rakúsku a druhá v bývalom Československu, teda dnes v samostatných Čechách (Morave a Sliezku).

Jinřichúv Hradec námestie

V Jindřichovom Hradci sme navštívili Hrad a zámok, ktoré sú domácimi brané ako jeden celok. Komplex je často navštevovaný turistami z blízkeho Rakúska, Nemecka, či Slovenska. Keď tak lovím v pamäti, tak zisťujem, že sa takejto dnešnej situácie vedúci činitelia bývalého režimu veľmi báli a preto západná hranica bola najstráženejšia aby nikto neutiekol do zahnívajúceho kapitalizmu. Všetok priestor je neopakovateľný a mimo neho aj priľahlá sýpka, mlyn, či pivovar majú svoje čaro. Foto možno poteší. Ako čerešnička na torte sú asfaltové chodníky, ktoré ako jediné nemajú všadeprítomné čadičové dlažobné kocky. Námestia sú poväčšine s morovými stĺpmi, či fontánami, ale sú tam tiež parkoviská a aj zastávky pravidelnej autobusovej dopravy. Turista si môže vybrať, kdesi posedí pri kávičke, pive, či dobrom jedle. Čo mi na českej pohostinnosti vadilo, bolo to, že miesto obyčajnej KOFOLY bola v ponuke voda s citrónom, poťažne voda z vodovodu a zatvrdelí akceptujú české koruny a ani platobná karta nie je pre nich relevantné platidlo. Nechápem to. Že o kofole nevedeli na Balkáne v Čiernej Hore, či v inom štáte bývalej Juhoslávie, to beriem, ale kofola, ktorá bola vždy populárna v Československu a samozrejme v Československu sa začala vyrábať ako patentovaný nealkoholický nápoj, to akosi mi zaváňa ako trucpodnik. Stále sa vyrába aj v Čechách a aj na Slovensku. Prevádzkovatelia reštaurácií sa od nej dištancujú. Spravil som si z nich srandu a pri odmietnutí som z ruksaku vybral dvojlitrovku z nejakého obchodného reťazca a popíjal som. Mimochodom v Čechách plastové flaše nie sú vôbec vratné.

interiér rotundy - hudobná sála

fara a sýpka

Po spanilej jazde Južnými Čechami sme nakoniec zakotvili vo Frymburgu na brehu priehrady Lipno. Toto dovolenkové miesto je stále populárne a tomu sa všetci domáci prispôsobili. Všetko je namierené k zvýšeniu prílivu turistov zo susedných krajín. Naše ubytovanie bolo vo wellness rezorte, ktorý zrejme pohltil bývalý kasárenský komplex, ktorý sa neustále upravuje pre kúpeľné účely. Ako som zistil, tak predovšetkým sú vítaní cykloturisti a Frymburg aj okrem vodného vyžitia má aj zimné lyžiarske stredisko. Pozdĺž brehu sú tábory na kempovanie, stanovanie a dovolenkovanie s ubytovaním v súkromí. V centre mestečka je promenáda s parkom, múzeom, penziónmi s reštauráciami. Na konci promenády je kostol s atypicky postavenou vežou, farou. Neďaleko je mólo na nástup na vyhliadkovú loď, ďalej prístav a nájazd na kompu, ktorá premáva na náprotivný breh.

Lyžiarske stredisko som si zmapoval akonáhle to bolo možné a užíval som pohľad do údolia. Scenéria mi odhalila nielen kľukatý breh priehrady, bližšie a vzdialenejšie samoty osady ukryté v náprotivných horách. Ako na dlani som mal nielen celý Frymburg, priehradu a výstup na kalváriu. Bolo vidieť, že príroda sa ťažko spamätáva z čias kedy väčšina okolia bola kvôli blízkosti hranice neprístupná. Mimo hôr prevažujú lúky a pastviny, na ktorých druhá kosba ešte nebola spravená.

Ešte jeden postreh. Nakoľko sme boli pred hlavným dovolenkovým prúdom a ubytko stále nebolo dokončené, tak niektoré momenty neboli dotiahnuté do konečnej podoby. Za parkovanie v areáli sa platilo samostatne od toho ako dlho sa tam ubytovaní zdržia. Skrátka veľkokapacitné dvojpodlažné parkovisko zívalo prázdnotou. Na recepcii každého upriamili na parkovisko pred areálom, ktoré nebolo spoplatnené a nebolo nijak chránené. Mimo príjemného bezprostredného výhľadu z balkónika vzdialený pohľad bol na zázemie wellnessu a stavenisko s kopami materiálu, či palivového dreva. Najlepšie bolo to, že v tom priestore bolo kedysi udržiavané jazierko zrejme detské ihrisko a minogolf. Nakoniec tento zážitok padol do skorého vytlačenia zážitkami príjemnejšími, ktoré spomeniem nabudúce.

výhľad na park a rybník