História Pionier: Vylepšené Jednohrby

Celkom prví majitelia 550 - tok boli nadšení, že vôbec sú a sú relatívne dostupné, ale títo pionieri medzi jazdcami na Pionieroch viacmenej zostarli spolu so svojimi strojmi. Určite väčšina synov a dcér prvých majiteľov poškuľovali a snívali o tom ako by to bolo, keby taký Pionier bol pre dve osoby a určite snívali o tom ako vtedajšiu tatkovu motorku vylepšiť. Bol som jedným z nich, no na tatkov a mamkin Pionier som ale siahnuť nesmel.

Otec po Pionieri prevádzkoval skúter Manet a to celoročne, pretože dochádzal za prácou všelijako. Autobusy a vlaky mali svoje stanovené odchody, no po väčšine boli tieto prispôsobené cestujúcim s pevnou pracovnou dobou. Kým som ale dospel do školského veku, tak sme bývali inde a už nebol ani Pionier, ani Manet. Poškuľovanie po Pionieroch ma ale neopustilo. Do pamäti sa mi vrývali všetky detaily a už pri letmom pohľade som vedel, o ktorý mladší, či starší model Pioniera ide. Vždy som sa ale pristavil pri takom, ktorý sa hrdil nejakým doplnkom. Ako som naznačil nebol som sám čo sníval, ale medzi tých ktorí robili úpravy som ešte nepatril.

Medzi prvé modely Pionierov, na ktorých som videl úpravy bola 550-ka model A. Boli sme raz na návšteve na prvom otcovom pôsobisku. Domáci mali chlapcov v mojom veku, tak sme sa bicyklovali po družstevných cestách a po dedine, hľadali sme si zábavu. Z nenazdajky sme počuli blížiaceho uja na Pionieri. Pouskakovali sme, lebo na poľnej ceste sa akosi veľmi vyhýbať nedá. Bol to asi tridsiatnik a blížil sa na 550-ke k nám. Chalani mu zakývali a prefrčal popred nás. Pionier nebol ničím zvláštny, ale mal taký divný zvuk, tak sme začali toho jazdca prenasledovať. Nedobehli sme ho, ale jeho Pionier bol zaparkovaný pred miestnou krčmou. Zastali sme pri ňom a už som sliedil, prečo Jednohrb vrčal ináč, ako bolo bežné. Nakoniec som zistil, že to bolo zdvojeným výfukom. Tento exemplár mal vlastne pod motorom za stojanom navzájom zvarené dve rúry vedľa seba zakončené rybími chvostami. Nepamätám si, či bol zvarený z dvoch originálnych výfukov, ale s odstupom času si myslím, že z pôvodného výfuku zostalo len oko montujúce sa zo spodu priamo na valec. Tento moment dvojitého výfuku som už v detstve nevidel.

Spomenul som si na to až vtedy, keď kamarátovi otec k jeho 13-tim narodeninám kúpil ojazdenú 550-ku a hneď na druhý deň na kameni prerazil kolienko výfuku tesne pod valcom. Otec mu Pioniera zakázal a bolo terénom koniec. Asi po mesiaci sa na 550-ke objavil znova, ale to už nebola tá pôvodná. Opravár totiž namiesto opraveného výfuku namontoval výfuk z vtedy najnovšieho modelu Pionier 05 a samozrejme naň namontoval aj zadný blatník z 05-ky aj s dvojsedlom. Terénu bolo odzvonené, ale o to viac vozil na dvojsedle "kočky". Táto prestavba naštartovala v dedine motorkový boom u všetkých chalanov. Pre mňa to ale stále bolo len snívanie. Sliedil som po výmoľoch, miestnom smetisku a podobne. Nakoniec mi kamoš povedal, že pri všeobecnom školskom zbere železa videl pri potoku motorku Pioniera s kývačkovou nádržou. Keď som tam prišiel, bolo to už len poriadne ozobané torzo. Skrátka rám 550-ky s hrdzavou kývačkovou nádržou na jednom „šróbe“ a nekompletnou kyvnou vidlicou.

Spomenul som si na o hodne staršieho chalana, ktorý sa po našej dedine preháňal na takom stroji a jeho brat sa preháňal na staručkom nákladnom aute, ktoré malo ešte drevenú kabínu. Bol to naozaj žalostný pohľad na zbytky vozidiel rozházané po okolí. Z môjho vozenia teda nebolo nič. Aj napriek tomu som torzo Pioniera odložil na iné miesto. Spravil som dobre, lebo v sobotu prišlo auto a všetok šrot odviezlo.

Asi rok mi trvalo presvedčiť otca aby sa kúpil nejaký Pionier, nakoniec som ho zlomil. Bol to typ 555, no dlho nevydržal v takom stave ako ho otec doviezol. Chcel som na ňom robiť terénne úpravy, ale to otec zakázal. Presvedčil som ho aspoň na to, že som ho mohol cez zimu zrenovovať. Rozobral som ho a postupne čistil a skladal. Moja túžba po teréne bola ale silnejšia ako otec čakal. Neostalo mi nič iné len si "tereňáka poskladať". Ako základ bol rám, ktorý som kedysi odložil na iné miesto. V susednej dedine som našiel pohodené na čiernej skládke dva pionierkové nekompletné rámy. Mimo toho tam boli aj iné hrdzavé a polorozpadnuté časti kapotáže, ktoré som ale nepotreboval. Postupne dielcov pribúdalo, no stále to nebolo to pravé orechové. Ja som škrečkoval a rodičia nadávali.

Napokom rozhodli, že Pionier čo otec kúpil pôjde babke na druhý koniec republiky. Nakoniec som skompletoval dve terénky, no neužil som si ich dlho. Presťahovali sme sa a preto neostalo nič iné len Pioniere rozpredať. Pionier u babky tiež nakoniec zmizol. Rodičia Pionierom vyplatili stavebného majstra. Na novom mieste som začal znova škrečkovať, no za svoje, teda kedy sa len dalo som chodil na brigády. Najskôr som sa chcel zapísať do miestneho motocrossového klubu, no podľa predsedu zväzarmovskej organizácie som už bol na to starý a Pionier na miestnu trať vraj nestačí. Vrhol som sa teda na individuálne stavby motoriek. Prvé bolo enduro, no to sa na našej trati napokon rozpadlo.

Pri súčasnom love fotografií s námetom 550 som narazil na internete na dobové reprodukcie vylepšených Jednohrbov. Po spustení výroby modernizoveného Pioniera 555 sa jeho komponenty začali objavovať aj na Jednohrboch, ktoré bolo treba už renovovať a ako to už býva pri renovácii sa opotrebované dielce vymieňali za nové. Nebolo teda nijakou zvláštnosťou vidieť skladačky 550 + 555. Nové dielce boli vždy nové a keď to pasuje tak to nie je problém. Nebolo to ináč ani u áut. Istý čas som vlastnil aj Škodu 1000 MB so zadnou časťou zo Škody 100. Nebolo to v tej dobe nič zvláštne. Nazval som ho Škoda STOTISÍC. Prikladám foto Jednohrba s predkom z 555 a aj so zadným kolesom tiež z Jednosedadláka.

Podobná je aj druhá fotografia ktorej majiteľ šiel ešte ďalej a doplnil svoj stroj novým krytom svetla tiež z 555-ky spolu s tachometrom a továrenským nosičom batožiny. Súčasná inzercia ponúka Jednohrby aj s reumaplechmi. Podľa mne dostupnej fotografie však tento užitočný doplnok pochádzal nielen z typu 555, ale aj z typu 05. Autor takejto inovácie asi dosť rozmýšlal nad ovládaním zadnej brzdy aby zosúladil skútrový brzdový pedál s tiahlom brzdy spolu s motorom a rámom 550. Pre dokonalé vracanie zadnej brzdy mal tento stroj na náboji strunu, ktorá na druhom konci bola ukotvená na zadnom blatníku.

Podobne to bolo zrejme aj s dostupnosťou stojana. Reumaplechy sú aj dnes užitočná vec hlavne v menej priaznovom počasí. Že vylepšovateľov bolo v období jednosedadlákového boomu veľa dokazuje aj ďalšia dobová fotografia najúčelovejšie vylepšeného Jednohrba. Tento stroj mimo predku a kolies z 555-ky sa môže popýšiť aj bohatým batožinovým priestorom. Originálny manetkový nosič na nádrži majiteľ doplnil navareným tiež jednosedadlákovým nosičom nad zadným kolesom. Pre zlepšenie pohodlia pri jazde v noci autor vylepšenia zakomponoval na predný reflektor plechový kryt. Táto užitočná vec zabránila osvetlovaniu výhľadu jazdca.

Podobný problém som riešil aj ja. Bolo to ale len na bicykli. Vtedajší výrobcovia osvetlení nepočítali, že by majitelia dvojkolesových približovadiel jazdili aj v nepriaznivom počasí. Moja skúsenosť bola v hmlistom jesennom období. Vracal som sa raz z pionierskej schôdzky, keď vonku bola už tma a vďaka tomu, že ma rozptýlené svetlo z predného svetla na „kormáne“ stabilne osvetľovalo nevšimol som si, že som sa dosť rýchlo približoval k jednej tete, ktorá tlačila dole kopcom kočiarik so svojím potomkom. Nechtiac som do nej zo zadu buchol a obidvaja sme spadli. Nevedel som čo mám spraviť, ale jej krik a nadávky ma naštartovali nie k úteku ale k tomu, že som ratoval jej dole kopcom sa rozbiehajúci kočiar aj s bábom. Keď ma dobehla tak stále nadávala a keďže na malej dedine každý každého pozná, tak prvé čo spravila išla svoju rozhorčenosť žalovať mojim rodičom. Keď som sa z bitky pozviechal na svetlo som namontoval plechový kryt a po čase si to dospeláci vysvetlili. Tá teta si potom pri večerných prechádzkach svietila lampášikom. Ja som si ju začal tiež viac všímať. Nechápal som ju pretože vždy, keď ma videla stále nadávala. Hmlisto si pamätám, že kedy som ju videl, tak bola pred obchodom a stále niečo pila. To som ale odbočil. Skrátka predný kryt na svetlo mal svoje opodstatnenie.

Majiteľ spomínaného Jednohrba sa s tým neuspokojil a voči nepriazni počasia sa vyzbrojil reumaplechmi, no tie boli podobné tým ako som spomínal v „zimných radovánkach“. Pionieru zostali aj pôvodné stupačky a páčka zadnej brzdy. Pre pocit full projektu bol na Jednohrbe motocyklový výfuk zrejme zo skútra Manet a bočný pohotovostný stojan. Pri inom pohľade na tohoto Pioniera som si všimol aj spätné zrkadielko, čo vtedy nebolo predpísané, no nad mieru užitočné.

Pri hľadaní som narazil na iné dobové a dokonca farebné foto. Usudzujem tak z oblečenia budúceho nádejného Pionierkára, ktorý sa aspoň podľa toho, že je na fotke stále suchý chystá sa poumývať tatkovho zablateného Jednohrba. Tento stroj javí známky pravideľného používania, zrejme cestovania do práce. Má doplnky ako stroj na predchádzajúcej fotografii, no s maličkou zmenou. Zrejme pre predratie krytu reťaze tento skončil v depozite a namiesto neho má Jednohrb na zadnej vidlici tzv. “vodítko reťaze“, ktoré bolo individuálnym doplnkom. Štandartne sa montovalo až na Bebettách na bicyklovú retiazku. Na fotografii ma zaujal ešte jeden doplnok a to gumvý vracač pedálu zadnej brzdy. Celonábojové brzdy z Jednosedadláka mali vnútorné vypínanie a pri volnejšom lanku zadnej brzy sa pedál samostatne nevracal a preto mu bolo treba pomôcť.

Slovenská internetová inzercia ponúka veľké množstvo veteránov Pioniere nevinímajúc, no nie všetky sú pre takéto písanie zaujímavé, napriek tomu sa nájdu fotografie, ktoré zaujmú. Niekoľko takých priblížim. Jeden inzerent ponúkal vrak skladačky pôvodne 550-ky modelu A, prípadne B bez motora. Rám bol zaujímavý tým, že podsedadlovú strunu mal zapúzdrenú. Ďalej vo výbave bola nádrž z dvojpiestového Maneta a chrániče kolien z Pioniera 05, ináč bol bez akýchkoľvek kapotáží. Dá sa predpokladať, že keď bol tento vrak ešte v prevádzke, tak to bol opticky Jednohrb s reumaplechmi a motocyklovou nádržou, s riadidlami s hrazdičkou a majiteľ ho, predpokladám, používal na dlhšie trasy a aj v nepriaznivom počasí. Zrejme ho okolnosti donútili k tomuto kroku a nie mladícke šantenie.

Predpokladám, že v období, keď táto úprava vznikala bolo v bývalom Československu veľa majiteľov Jednohrbov, ktorí do svojich tátošov pre zlepšenie pohodlia jazdy dopĺňali najnovšími komponentami. Je to vidieť hlavne dnes na podobných vrakoch ktoré sú na internete. Pre zlepšenie jazdy som spomínal v článku o zimých radovánkach amatérske reumaplechy na Jednohrba. Nejeden nadšenec ako som uviedol vyššie na svojho Pioniera o niečo neskôr mal možnosť namontovať originálne reumalpechy z Manetky z vtedajšej novinky Pioniera 555, či neskoršej 05-ky a 20-ky. Samozrejme pre zlepšenie priechodnosti po uvedení modelu 555 sa aj do Jednohrbov premontovávali predné pevné blatníky a kolesá s celonábojovými brzdami s vnútorným vypínaním tiež z 555-ky, či nebodaj s vonkajším vypínaním z 05 a vyššie.

Navarené nosiše z modernejších, ale aj konkurenčných typov som už spomínal. Ak si dobre spomínam, tak pre moju maličkosť boli najzaujímavejšie Jednohrby, ktoré stávali pri sklárni v osade, kde sme istý čas bývali. Na prvý pohľad ma najskôr jeden zaujal doma robeným výfukom, ktorý bol zvarený z viacerých kusov. Neskoršie niečo podobné mal vedľa stojaci Pionier. Najzaujímavejšia bola ale koncová rúrka za ľavou stupačkou s tlmičom z mopeda Stadion aspoň z letmého pohľadu. Neskoršie mal vedľajší potom navarený iný oveľa dlhší tlmič. Otec vtedy usúdil, že sa nápadne podobal na tlmič z jeho bývalého skútra Manet. Zase po určitom čase mali obidva stroje iné výfuky zakončené tlmičomi s rybími chvostami. Zrejme to boli dvaja kamoši pracujúci v sklárni a predháňajúci sa vo vylepšeniach a dosahujúcich čo najlepšiu pohodu pri vození.

Na opačnej strane parkoviska stávali stroje, na ktorých boli vidieť opačné tendencie. Boli to motorky vrchárov, ktorí aj napriek tomu, že nemali vodičáky chodili do práce na motorkách. V sklárni začínali o pol piatej ráno a končili o štvrť na dve a VB nemalo veľký dôvod tak ráno sliediť pred fabrikou. Bolo to dlho bez problémov až do vtedy, kým chalanov, ktorí do sklárne začali chodiť po skončení ZDŠ skoro ráno nestretol miestny funkcionár, ktorý sa údajne vracal z nočnej poľovačky (niekde mimo lesa) a z obavy aby to neprasklo zavolal po straníckej línii hliadku VB. Odvtedy ráno pred sklárňou začali zhabávať spomínaným chalanom motorky. Naznačil som, že trend týchto majiteľov bol opačný. Prejavoval sa tým, že stále vacej a viacej dielcov, ktoré v horách odpadávali chalani nenahradzovali, ale jazdili bez nich. Nejeden to po zhabaní motorky už poobede nevydržal a šiel na pivo. Bol prekvapený, keď sa príslušnící VB tiež prišli osviežiť do krčmy a iný súdruh im zaplatil pivo do ktorého nenápadne krčmár nalial nejaký alkohol. To už v nejednému chalanovi hrali všetky žilky no v poslednom momente dostal od kamaráta facku a viacerí zaliezli na WC. Chalanov to naštvalo, no asi im niekto poradil, že nech sa radšej vyventilujú ináč. Vďaka mne neznámej rade bola hnedá policajná Oktávia kombi v osade takmer stále a príslučnici kontrolovali všetko čo malo kolesá. Táto situácia trvala asi mesiac či dva. Tiež som vtedy prišiel o kábel od sviečky. Mali už plno a teda o „Pinčla“ som neprišiel. Až neskoršie som sa dozvedel, že chalani podali na policajtov sťažnosť, že v službe boli v krčme a pili alkohol. Tí mali zastavené prémie a samozrejme plánované povýšenie tak sa teda museli pomstiť na všetkých vodičoch a nevodičoch všetkého čo malo kolesá. Dokonca chodili aj do školy a kontrolovali bicykle a konečne sa venovali aj dopravnej výchove žiakov ZDŠ. Odbočil som, pardon.

Vrátim sa k Jednohrbom pred sklárňou. Nakoniec majiteľ jedného Pioniera vymenil celé stupačky za nové a Jednohrb mal výfuk z modelu 05 či 20. Reakciou konkurenčného upravovateľa od toho momentu boli na jeho Jednohrbe ukotvovacie elementy na zamknutie riadidiel, ktoré boli typické až pre 05-ky a vyššie. Buď ich na pôvodné nosníky čapu riadenia dodatočne navaril, alebo ich vymenil za nové, už si napamätám. Boli to zlaté časy môjho detstva a éry Jednohrba. Ostatný zaujímavý Jednohrb, ktorý som objavil na internete, už som naň upozornil v inom článku, majiteľ vybavil kompletnou prednou časťou z Pioniera 05. Tento zásah tiež klasifikujem ako znovuoživenie havarovaného Jednohrba. Majiteľ zrejme absolvoval čelný náraz pri ktorom zrušil prednú vidlicu, koleso, reflektor. Našťastie rám v partii kĺbu riadenia poškodený nebol. Tento (majiteľ) sa buď z tejto havárie pozviechal a pustil sa do opravy v lepšom prípade. V horšom Jednohrb oživovali potomkovia alebo nový majiteľ. To už sotva niekto zistí. Podstatné je to, že Jednohrb modelu B dostal kompletný predok z „05“-ky a samozrejme aj kolesá a privarený nosič „555“ na zadnom blatníku.