Vyskúšali sme: Yamaha Offroad novinky 2014 vo Veľkých Uherciach 1/2

Milan Mikulík - mikulec:

Nie, neberiem ju z recesie! Fakt ma zaujíma, ako ide takáto maličká nervaňa. Cestou do Uheriec sme sa v aute bavili aj o tom, ako si každý začínajúci amatérsky motokrosár myslí, že potrebuje minimálne dvojtaktnú dvapade. Lebo štvortaktná štyripade sa mu zdá celkovo drahá, inak by bral asi aj tú. A pritom stačí tak málo. Trochu tej pokory a reálneho sebazhodnotenia.

Osempäťka sa robí v dvoch verziách, ale na Slovensku sa bude predávať len táto, s „veľkými“ kolesami. Aby sme si rozumeli, tak veľké kolesá sú vpredu 19 a vzadu 16. Malé kolesá sú vpredu 17 a vzadu 14.

Ani malé kolesá a vlastne celkovo malá koncepcia ma neodradili od toho, aby som sa konečne dozvedel, ako vie aj takáto maličká potvorka pocvičiť svojho jazdca. Jasné, hneď po nasadnutí je badať, že aj mojich možno 73kg aj s výstrojom je na ňu trošku viac a aj kratučká stavba nie je pre postavy môjho vzrastu (mám 176cm), ale po vybehnutí na trať mi je nad slnko jasné, že povozeníčko to bude super. Najprv sme si dali takú trošku endurkovú trať a tam sa mi zdalo, že by mohla byť jednotka trochu kratšia, respektíve silnejšia, ale na mx trati to bolo parádne. Len ju treba držať poriadne pod krom a plyn ovládať v štýle on/off. Inak to bude trápenie pre moto aj pre jazdca. No ja som sa bavil náramne. Veľkosť motorečky, vlastne skôr „malosť“ mi dávala pocit (a nie len pocit), že všetko musím ustáť. Či dobrzďovanie šmykom kde ma už zadné koleso predbieha a následný výjazd tým istým štýlom ala plochá dráha von zo zátačky, alebo hocijaké rozhodenie prejazdom cez rozmáčaný podklad, kde to s motorkou hádže zo strany na stranu. Som strašne rád, že som si vyskúšal ako jazdí osempäťka, lebo zas mi to rozšírilo obzory. Čestne a zodpovedne prehlasujem, že výkonu je tam habadej, ovládateľnosť a brzdy sú takisto parádne, tak neviem prečo mladí hošani tak špekulujú s veľkými kubatúrami.

Nakoniec som si dal na nej ešte jednu jazdu, a tá bola ešte lepšia. Klobúk dole pred týmto „prckom“

RHplusB:

YZ85-bohovská sranda. Motorka je výrazne menšia ako YZ125, ale zas nie je až taká malá, aby mal dospelý chlap problém sa na ňu poskladať. Tým, že má menšie kolesá, tak som mal pocit, že sa vozím na pitbiku. Čudne to zatáča a neustále treba pracovať s prenášaním váhy. Motorka je na to krásne citlivá, lenže s mojími 75kg sa stačilo posunúť milimeter viac dopredu alebo dozadu a už to nezatáčalo. Je to však logické, keďže je to stavané na 10-12- ročných chlapcov. Presne toto však na tej motorečke bolo najzábavnejšie. Ani raz sa mi z nej nepodarilo spadnúť, a pritom som sa snažil. Motorka mala svoju vlastnú hlavu a dosť často ona určovala smer jazdy, ale tým, že je to taký bicyklík, tak bolo ľahké na nej udržať rovnováhu, aj keď na tom hrozne šmykľavom blate išli obidve kolesá bokom.

Milan Mikulík - mikulec:

Na túto som bol zvedavý úplne najviac. Je to moja obľúbená kubatúra, jazdím ju aj v súkromí a preto to chcem najviac porovnať. Nakoniec som ju osedlal ako úplne poslednú a musím povedať, že sa znova potvrdilo to najlepšie nakoniec, aj keď ma vycvičila zo všetkých najviac. Ak si myslíte, že práve táto ma zhodila, myslíte správne.

Na rovinu píšem, že táto motorajda mi sadla úplne najviac zo všetkých. Aj keď sa v podstate na vývoji prestalo pracovať nejaký ten piatok dozadu, dváca má čo ponúknuť nielen začínajúcim jazdcom. Že ponúknuť... Čo vám dá táto motorka (kubatúra), to vám už väčšie stroje nedajú. Chcelo by sa mi napísať, že čo to odpustí, ale budem radšej opatrný s týmto vyhlásením.

Ovládanie je neskutočne dobré - je ľahučká a má dobrú geometriu. Sadol mi dokonca sériový podvozok, aj keď musím povedať, že sme išli na dosť rozmočenom podklade, nebol vôbec vybitý a roletový a bol som tu prvý krát. Ale nezdalo sa mi, že by som tu niečo menil. Možno časom. Výkonu je tu toľko, že keď viete robiť s plynom, spojkou a prevodovkou, nemôžete sa nedržať aj väčších strojov na trati. A stačí byť len o málinko lepší a aj väčšie stroje necháte za sebou.

Trochu sa mi zdala tvrdšia prevodovka, ale to v podstate na každej, predsa to boli stroje s natočenými hodinami od 1 po možno 2,5...takže to si zrejme ešte krásne sadne.

Oproti malej 85-ke, ktorú ale nerátam medzi „dospelácke“ motorky, je tu viac sily, čo je logické, ale ovládanie zostáva skoro ako na malej. Je síce vyššia, takže aj ťažisko je inde, ale pocitovo sa hodne podobajú. Pre mňa to je stále bicyklík. „Kdežto dvoudobá dvapade...“

RHplusB:

YZ125- úžasne príjemná motorečka. Yamahy sú známe tým, že majú výborne naladené tlmiče už v sérii. Na môj vkus sú príliš mäkké, ale to je jediné, čo im môžem vytknúť, lebo aj tak sa s tým jazdí parádne. Veľké prekvapko pre mňa však bol motor. Keď je niekto nemehlo, tak sa s ním ani nerozbehne, ako s hocijakou inou ostrou 125-kou, ale pre hobíka, čo chce na motorke blbnúť od vidím do nevidím, je to paráda. Netreba byť ani obzvlášť vyjazdený, aby si človek na túto motorečku za pár minút zvykol. Veľmi rýchlo som mal pocit, že to je moja vlastná motorka. Dosť by ma zaujímalo, nakoľko zmení charakteristiku motora "Rinaldi racing kit", pre fajnšmejkrov je dokonca aj 144-ka.

Milan Mikulík - mikulec:

...tak to je strašná mrcha! Doslova a do písmena. A možno práve preto by som ju chcel dokázať skrotiť. Ale to budem ešte musieť zjesť veľa omasteného chleba s cibuľou. Už len nakopnúť ju je ťažšie ako to „prdítko“ stopjetadvácu. No a samozrejme ten zvuk! Ten dáva jasne najavo, že tu nejde o „mušiu kategóriu“. Toto je vážna madam.

Stále nechápem ako si toto môže kúpiť začiatočník. Nechcem a netvrdím že sa viem voziť na „krosách“, ale na tejto motorke som si pripadal ako drevák. Buď som mal veľa plynu a motorka si robila so mnou čo chcela, alebo som dal radšej o kvalt vyššie a vtedy bolo zas trochu málo sily. Takže prespojkovať a zrazu hop a znova som mal plynu a výkonu veľa. Aby som si aspoň trochu užil, musel som sa strašne sústrediť na pravé zápästie. Až vtedy som zbadal, že v nízkych točkách je slabšia ako jej súperka v kategórii YZ450F a ešte je aj strašne nedočkavá a nervózna. Ak dáte len o niečo viac ako treba, už s vami zametá. To sa mi na štyri pade nestalo. Pre mňa je dvojtaktná dva pade stále méta snov. Toto keď ako-tak zvládnem, budem rád.