Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 17.07.2007 Autor: Peter Fischer
Čitatelia: 40011 [Testy a predstavenia - Test]
Takmer presne tri roky nám trvalo, kým sme otestovali celý modelový rad CBF. Začali sme päťstovkou, uzatvárame to litrom. Konečne!
Všetko sa to začalo v lete 2004, kedy sme spravili minitestík CBF 500. Pokračovali sme polokapotovanou CBF 600 S, potom jej holou verziou a menším štvrťlitrom. Litrovicu sme mali mať minulý rok, ale niekto ju decentne zrušil, tak sa nám neušla...
Tri písmená CBF Honda vybalila koncom roka 2003 a bol to počiatok úplne nového modelového radu, ktorý si vzal za cieľ byť mierny, civilný a všestranný. Niekoľko prívlastkov by sa ešte našlo, každopádne myslelo sa hlavne na každodenné používanie a turistiku. Vtedy sa objavil od základov nový štvrťliter, CB 500 odišla na večnosť a nahradila ju nová CBF 500, ktorá mala mnoho spoločného s úplne novou CBF 600 N a polokapotovanou S. Šesťstovka sa zaradila akoby na tretie miesto po CBR a Hornete - všetky mali ten istý motor, ale posledné dve patrične uškrtený. A aby bol rad kompletný, na jeseň 2005 prišiel najväčší člen - CBF 1000.
Prvýkrát som sa k nej dostal na dotyk v marci roku 2006 na výstave Motocykl v Prahe. Vtedy som už dobre poznal jej šestkovú sestru, tak som si litrovicu poriadne obzrel a zistil som, že sú si dosť podobné. Tisícka je samozrejme rozmerovo väčšia, ale základné línie radu CBF sú tu prísne zachované (rovnaká nádrž, podsedlovka, madlá, zadná lampa, laufy). Najľahším rozpoznávacím znakom oproti menšej sestre je predná maska vo farbe motorky (šestka ju má z čierneho plastu) a dva výfuky. Pre tento rok má cébeefka iba jednu novinku - zmenili sa farebné kombinácie. My sme vyfasovali peknú červenú metalízu.
Honda CBF 1000 |
Cébeefke pri štarte nelietajú ručičky po budíkoch! Téééda, to som už dávno nevidel. Samozrejme, klasické bzučanie striekačiek a zapnutie svetla tu je... Ťuk a z dvoch laufov monotónne dunia štyri valce. Posed je turistický, netreba sa veľmi predkláňať a kupodivu ani krčiť nohy - stupačky sú nízko. Ešte pred rozbehom si všímam dobre umiestnené zrkadlá. Pri dobrom nastavení v nich skoro vôbec nevidím ruky a to je dobrý posun oproti šestke, na ktorej som mohol obdivovať svoje lakte.
Podobne ako pri pollitri a šesťstovke, aj tu sa dá výškovo nastaviť sedlo a to v rozmedzí troch centimetrov. Najnižšie môže byť vo výške 780 mm, najvyššie 810 mm. Niekto by povedal, že je to malé rozmedzie, ja som však sám neveril, ako to dokáže ovplyvniť pocit z jazdy. Aj keď mám dosť dlhé nohy, tu som si dal sedlo najnižšie a tak mi to vyhovovalo najviac, hlavne v zákrutách. Okrem sedla sa dajú nastaviť aj riadidlá; v smere od seba alebo k sebe. Ak k tomu pripočítame, že sa dajú v rovnakých smeroch ešte samozrejme otáčať v štokoch, dostaneme veľa možností konečnej úpravy posedu. A aby som nezabudol, nastaviteľné je aj plexi. Každý si teda môže CBF upraviť podľa svojej postavy - dlháň aj krpec.
Prístrojovka je sucho civilná, žiadne výstrelky. Prekvapí absencia teplomera vody - nahradila ho výstražná kontrolka a jeho optimálne miesto teraz obsadzujú kontrolky ABS, vstrekovania a HISS. Na druhej strane je turistami vítaný palivomer. Ešte malá poznámka k tachometru: čísla su príliš husto pri sebe a ručička je tenučká, takže niekedy ťažko vyčítať rýchlosť. Všeobecne by si táto prístrojovka zaslúžila iné písmo a možno aj originálnejší dizajn.
Honda CBF 1000 |
Konštruktéri mysleli na každodenné používanie každého modelu z rady CBF a to aj v rámci mesta, takže tu nie je čo riešiť. Možno akurát to, že ten motor si pýta vychádzky dlhšie než len každý deň do 5 km vzdialenej práce svojho majiteľa. Je dobre naladený, v pohode sa dá jazdiť na nižších aj vyšších prevodových stupňoch, teda žiadne sekanie v stredných alebo neochota v nízkych otáčkach. A práve ten ťah odspodu je pekný, trochu netypický pre štvorvalec.
Pod spolujazdcovým sedlom je aj priestor na nejaké vecičky. Zdrobneninu som použil zámerne, lebo veľa sa tam toho nevojde, ale sedlo ide ľahko dole aj späť (ale aj tak to chce kufor). Poteší samostatné diaľkové svetlo, takže oprotiidúcich motorkárov môžeš zdraviť bliknutím. A pochvaľujem vydarený podvozok! Žiadne kopance na nerovnostiach, pekne absorbuje blavácke tankodromy.
Honda CBF 1000 |
Mal som možnosť vyskúšať tisícku aj v plnej paľbe a to na brnenskom okruhu v rámci Honda dňa. A tu sa mi zdala ešte menej športovo ladená než šesťstovka, ktorú som síce netrápil na okruhu, ale pekne som jej naložil na Babe. Okamžite som začal chytať obe stupačky (aj brzdový pedál dostal svoje) a čoskoro sa ozval obmedzovač. Civilné športovanie na obyčajných cestách má však od okruhu ďaleko a tu už nebude obmedzovač na obtiaž (lebo sa k nemu často nepriblížiš), ale nízko položené stupačky chytíš možno častejšie, než by si čakal.
Agregátu z posledného modelu CBR 1000 RR bolo ubraných brutálnych 74 koní, aby sa trochu skultivoval na civilné využitie. Výkonový vrchol (98 koní) klesol o viac než tri tisícky dole, teda na 8000 točiek. 97-newtonmetrový krútiak padol o 3,5 tisícky nižšie, teraz je ho najviac pri 6500 otáčkach. A práve od tejto hodnoty je s motorom najväčšia športová zábava. Červené pole začína pri 10 000 otáčkach a motor stráca silu o kúsok pred ním - presne medzi šiestimi a deviatimi tisíckami motor krásne ťahá a stále si pýta svoje. Pri športovaní (a skúšaní 230-kilometrovej maximálky) však treba rátať aj so slušnou spotrebou, ktorá sa vie dostať až na nejakých 8 litrov.
Nuž a keď to človek preženie, sú tu skvelé brzdy na záchranu. Veľmi som chválil brzdy na šesťkile, tu ich chválim podobne. Testovaný kúsok má aj kombinované ABS, čiže všetky tri strmene sú trojpiestikové a prepojené (predná brzda brzdí iba predok, zadná obe kolesá). Obyčajná verzia má vpredu po dvoch dvojpiestikoch a vzadu jednopiestik, pričom strmene nie sú prepojené, takže predok aj zadok brzdia každý za seba.
Honda CBF 1000 |
Ako som už spomínal v úvode, turistika patrí do pracovnej náplne všetkých CBF, a to bez kompromisov. Aj tento model sa dá ľahko hodiť do plnej výbavy - stačí dokúpiť nosiče a tri kufre, vyššie plexi, vyhrievané rukoväte, zásuvku a hotovo. Okrem plexi je k dispozícii všetko originál Honda čo spolu to vyjde na niekoľko desiatok tisíc Sk. Prípadne je tu druhovýroba a svojpomocná montáž, čo vyjde aj s plexi samozrejme lacnejšie. Veľká nádrž rada privíta tankvak, tak vážnej turistike nič nebráni.
Aj nami testovaný kus je osadený originálnymi Honda nosičmi a kuframi. Originálne nosiče majú výhodu v tom, že bočné kufre držia iba na jednej jednoducho tvarovanej rúrke, čo okrem šetrenia hmotnosti aj dobre vyzerá. Aj originálne bočné kufre sú výhodnejšie než druhovýrobné, pretože sú riešené na mieru a pri zachovaní celkom prijateľnej šírky sa do každého z nich vojde jedna integrálka aj s kopou ďalších vecí. Horný kufor pojme integrálky dve a ešte zostane miesto na pár rukavíc, ľadviňákov, pulóvrov a podobných potrebností.
Je takmer jasné, že motor dobre ťahá aj pri plnej poľnej. Netreba mu viac prikurovať, jednoducho ideš akoby si bol sólo. Diaľničných 130 km/h je so sériovým plexi v najvyššej polohe ešte znesiteľných, ale pre väčšie pohodlie by som dokúpil druhovýrobné vyššie plexi. Potom sa už bude dať prekročiť legálna hranica bez námahy krčného svalstva. Alebo napríklad zistíš, že dve kilá sa na tom dajú spraviť za pár sekúnd. Musím uznať, že vysoké rýchlosti cébeefke pristanú, rám sa nevlní, podvozok stále stíha robiť svoju prácu a motor má citeľne silné zrýchlenie aj pri 160 km/h. Pri dlhšom monotónnom presune sa však vibrácie prenášajú do stupačiek a ďalej do nôh jazdca, takže pri pauze bude vyháňať mravce z čižiem. Ale to však našťastie iba pri dlhodobejšej jazde nad 5000 - 6000 otáčok.
Nie každému však takéto rýchlosti vyhovujú. Nevadí, CBF jazdca neprovokuje, nechá sa viesť aj do predpísaných limitov. Že jej diaľnice nevadia už vieme, a rovnako rada má aj okresky a pokrútené cestičky. Práve s týmto strojom to musí byť v Alpách parádička. Stupačka škrtne minimálne v každej druhej zákrute, radosť klopiť - a ľahko sa dá zabudnúť aj na pohotovostných 240 - 250 kg, lebo vďaka nízkemu ťažisku ich vôbec necítiť.
Pri turistickej jazde (vo dvojici a zhruba v rámci predpisov) sa so spotrebou dá dostať na nejakých 6,2 - 6,8 litra na sto. Povedal by som, že to je taký zlatý priemer. Určite sa dá spraviť aj menej. Dojazd pri 19-litrovej nádrži je teda asi 240 km bez rezervy. A palivomer ukazuje celkom presne.
Honda CBF 1000 |
Najbližším a najväčším rivalom je pravdepodobne litrová Yamaha FZ1 Fazer. Tá je športovejšie ladená, ale o 70 - 94 tácov drahšia (záleží od verzie). Potom je tu nová, vodou chladená Suzuki Bandit 1250. Tá konkuruje o dosť nižšou cenou (o 23 - 33 litrov), a parametre má takmer na chlp rovnaké ako CBF (krútiak je však pekelne nízko - 3500 otáčok). A môžme hovoriť aj o Ducati ST3 s tiež podobnými parametrami, ale ešte vyššou cenou než má Yamaha.
Pre koho je určená najväčšia CBF? Pre toho, komu je už šestka málo, kto nepripúšťa žiadne výkonové ani rýchlostné kompromisy a chce sa voziť pohodlnejšie. Ona sama si pýta montáž aspoň jedného kufra, prinajlepšom všetkých troch - každému podľa potreby. Potom už z hľadiska turistiky nie je čo riešiť, dobre ladený motor ťa svojím ťahom rozhodne neomrzí z roka na rok. Cena základnej verzie je 295 000 Sk, príplatok za kombinované ABS (odporúčam) je 24 900 Sk. K tomu treba pri vážnom záujme o turistiku pripočítať nejaké doplnky, ale radšej si niečo nechaj bokom na dovolenku cez Alpy k moru. To je pre CBF akýsi optimálny cieľ, pri ktorom dokáže svojej posádke dať to najlepšie zo seba.
motor, podvozok, brzdy, upraviteľnosť | vibrácie v stupačkách |
Prvé zoznámenie s CBF1000 prebehlo začiatkom roka a hneď na okruhu v Brne. Po zosadnutí so športových špeciálov pôsobila CBF akosi nemastná - neslaná. Stupačky nízko, obmedzovač priveľmi aktívny. Vracali sme ju s obrúseným hlavným stojanom aj páčkou nožnej brzdy. Všetko sa ale zmenilo keď som ju osedlal na bežných cestách v premávke.
Hneď sa mi obnovili spomienky na moju niekdajšiu Hondu CBR 1000 F. Motor má silu všade a hlavne ochotu jazdiť v každých otáčkach a to je to čo v premávke alebo na turistike oceníš viac ako výkonovú špičku niekde v oblakoch. Jendoducho štvorvalec si šije svoje a je len na tebe či podradíš a zrýchliš naozaj svižne, alebo ti zrovna vyhovuje nabrať rýchlosť počas kochania sa krajinou.
Z pohľadu turistu som sa hneď potešil, keď som na testovačke zbadal hlavný stojan, ktorý by na turistickej mašine nemal chýbať už v sérii. Zároveň je to vec, ktorú turisticky orientovaným hondám pravidelne vytýkame. Žiaľ ani pri CBF to nieje také jednoduché, pretože stojan je v sérii iba u verzie s ABS. V základnej verzii si tak budeš musieť určite priplatiť.
CBF 1000 sa javí ako ideálny turista pre všetkých, ktorých nelákajú žiadne offroadové vložky. Oproti šesťstovke má motor slušne navrch a určite jazdca tak skoro neomrzí. Neváhal by som ju osedlať a vyraziť kdekoľvek do Európy. Na turistike poteší aj príjemná spotreba a pohodlie pre jazdca aj spolujazdca. Naviac sa CBF nebráni ani športovej jazde aj keď jej limity sú nižšie ako pri ostrých superšportoch určite to nieje žiadna nuda.
motor so širokým spektrom použiteľných otáčok, pohodlie (posed + podvozok) | chýbajúci hlavný stojan v sérii (základný model) |
Motocykel na test požičala spoločnosť Honda Slovakia.
Text: Peter Fischer, Tomáš Hajduch - Awia. Foto: Tomáš Hajduch - Awia, Domino CaCao Juriš.
Foto: | ||||
Všeobecné informácie: | ||||
Výrobca: | Honda | Yamaha | Suzuki | Ducati |
Model: | CBF 1000 | FZ1 Fazer | GSF 1250 S Bandit | ST3 |
Rok: | 2007 | 2007 | 2007 | 2007 |
Kategória: | Naháč | Naháč | Naháč | Športovo cestovná |
Motor: | ||||
Typ motora: | radový štvorvalec (4T) | radový štvorvalec (4T) | radový štvorvalec (4T) | vidlicový dvojvalec (4T) |
Objem: | 998 ccm | 998 ccm | 1254 ccm | 992 ccm |
Max. výkon: | 99.3 k (73.0 kW) / 8000 ot. | 150.0 k (110.3 kW) / 11000 ot. | 97.3 k (71.6 kW) / 7500 ot. | 107.2 k (78.8 kW) / 8750 ot. |
Max. krútiaci moment: | 97 Nm / 6500 ot. | 106 Nm / 8000 ot. | 107.1 Nm / 3700 ot. | 98.1 Nm / 7250 ot. |
Kompresný pomer: | 11 : 1 | 11.5:1 | 11.5:1 | 11.3:1 |
Vŕtanie x Zdvih: | 72 x 56,5 mm | 77.0 x 53.6 mm | 79 x 64 mm | 94.0 x 71.5 mm |
Palivový system: | vstrekovanie | vstrekovanie | vstrekovanie | vstrekovanie |
Rozvod: | DOHC (4V) | DOHC (4V) | DOHC (4V) | Desmodromický rozvod (3V) |
Chladenie: | kvapalinou | kvapalinou | kvapalinou | kvapalinou |
Pohon / Podvozok: | ||||
Prevodovka: | manuálna 6-stupňová | manuálna 6-stupňová | manuálna 6-stupňová | manuálna 6-stupňová |
Sekundárny pohon: | reťaz | reťaz | reťaz | reťaz |
Zdvih vpredu: | 130 mm | 130 mm | ||
Zdvih vzadu: | 130 mm | 148 mm | ||
Brzdy vpredu: | dvojkotúčová | dvojkotúčová | dvojkotúčová | dvojkotúčová |
Priemer bŕzd vpredu: | 296 mm | 320 mm | 310 mm | 320 mm |
Pneu vpredu: | 120/70-ZR17 | 120/70 ZR17M/C (58W) | 120/60-ZR17 | 120/70-ZR17 |
Brzdy vzadu: | jednokotúčová | jednokotúčová | jednokotúčová | jednokotúčová |
Priemer bŕzd vzadu: | 240 mm | 245 mm | 240 mm | 245 mm |
Pneu vzadu: | 160/60ZR17 | 190/50 ZR17M/C (73W) | 180/55 ZR17 | 180/55-ZR17 |
Hmotnosť / Rozmery: | ||||
Suchá hmotnosť: | 220 kg | 199 kg | 225 kg | 201 kg |
Výška sedla: | 795 mm | 815 mm | 790 mm | 820 mm |
Rázvor: | 1483 mm | 1460 mm | 1480 mm | 1430 mm |
Dĺžka: | 2176 mm | 2140 mm | 2130 mm | |
Šírka: | 827 mm | 770 mm | 790 mm | |
Výška: | 1175 mm | 1205 mm | 1225 mm | |
Svetlá výška: | 130 mm | 135 mm | 130 mm | |
Objem nádrže: | 19 l | 18 l | 19 l | 21 l |
Dynamické Parametre / Spotreba: | ||||
Max. rýchlosť: | 222.8 km/h | |||
Zrýchlenie na štvrť míle: | 12 s | |||
Spotreba paliva: | 6.3 l/100km | |||
Dojazd po rezervu: | cca 226 km |
Pridané: 17.07.2007 Autor: Peter Fischer Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 82571 | Včera: 198842