Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 04.01.2020 Autor: Peter Haršáni - Haro
Čitatelia: 7711 [Šport - Rally]
Dakar je už za dverami v tomto súhrne sa pozrieme s čím prichádzajú jednotlivé tímy a akých jazdcov povolali.
Predchádzajúci | Seriál článkov: Dakar 2020 | Nasledujúci
Text: Haro, foto: internet zdroj: www.haro007.sk
KTM je dnes nedostižnou ikonou na nebi diaľkových rally. Neuveriteľných 18 víťazstiev na Dakare v rade zrejme nik nikdy neprekoná. Aj v poslednom ročníku obsadili komplet pódium. Čo stojí za týmto úspechom?
V prvom rade továreň KTM ako jediná od vstupu do Dakaru vyvíja až doposiaľ v neprerušenom rade špeciály na tento typ pretekov. Modely 640 – 660 – 950 – 690 – 450 – 450i – 450i II. pomohli inžinierom zmajstrovať motorky na hranici dokonalosti. Lenže považovať pánov v Honde a Yamahe za blbcov by bolo scestné. Podstatou úspechu je rám, ktorý vždy stabilitou a ovládateľnosťou predbieha súperov.
V rade druhom KTM dokázala správne odhadnúť potenciál jazdcov a budúci vývoj rally. Preto si páni z Mattighofenu vedeli vybrať často neznáme mená do súpisky, aby sa stali nakoniec hviezdami Dakaru.
No a nakoniec športové šťastie. Veď iba v poslednom „juhoamerickom“ období mali k prvenstvu nakročené Aprilia, Husqvarna (pod BMW aj pod KTM), Honda a naposledy tiež Yamaha. Niekedy sú výsledky ako začarované, a možno aj sú. KTM vždy nakoniec zázračne vyhrá.
Najslávnejšia off-roadová značka postavila opäť tím nabitý slávnymi menami, tentoraz bez zjavných nosičov vody. Toby Price, Matthias Walkner a Sam Sunderland sú traja muži, ktorí zvíťazili v posledných 4 ročníkoch. Dopĺňa ich mladý Luciano Benavides.
Toby Price (AUS) #01 zvíťazil v ročníkoch 2016 a 2019. Napriek výške 188cm a váhe 95kg dokáže jazdiť na čoraz ľahších špeciáloch ako nik. Skúsenosti z austrálskych mega rýchlych pretekov je schopný pretaviť do výsledkov a do dynamického jazdeckého štýlu. Posledný ročník vyhral po chybe Quintanillu, ale s nepríjemne zraneným zápästím. Je favoritom číslo jeden.
Matthias Walkner (AUT) #02 je prvým rakúskym víťazom Dakaru v kategórii moto (rok 2018). Bývalý motokrosový majster sveta prekonal dokonalý prerod na dakaristu aj s pomocou talentu na navigáciu. Patrí tiež k horúcim favoritom a jazdí dravo a technicky zároveň.
Sam Sunderland (GB) #03 miluje piesok a ročník 2020 mu môže byť ako šitý na mieru. Prvý britský víťaz Dakaru (2017) býva už roky v Katare, aby mohol stále jazdiť na dunách Arabského polostrova. Vyhovujú mu veľmi rýchle etapy a prehľadná navigácia, potenciál motorky využíva naplno. Ak sa naplnia prognózy o tisícoch kilometrov piesku v špeciáloch, môže byť rozhodnuté v jeho prospech.
Luciano Benavides (ARG) #16 je mladším bratom známeho Kevina. Predstavuje mladú krv tímu, vo veku iba 24 rokov má za sebou dva Dakary. Nie je v výbere náhodou, hoci KTM preferuje servilnú korektnosť voči trhu a z Južnej Ameriky niekoho mať vzhľadom k predajom musia. Benjamín je ale rýchly a spoľahlivý jazdec a určite nie je v tíme do počtu.
Motorka je mierne vylepšený model z vlaňajška, inžinieri hľadali v odľahčenom a nakoňovanom stroji kompromis medzi výkonom a spoľahlivosťou. Napriek skrátenému rázvoru oproti predošlej verzii má neuveriteľnú stabilitu a výbornú obratnosť. Životnosť a odolnosť motorky je dobrá, záleží iba, aby sa nekazili „nepodstatné podstatné“ detaily. Výborná dostupnosť náhradných dielov na Dakare robí z KTM najzastúpenejšiu značku v štartovom poli, ako býva zvykom.
Či vyhrá KTM nasledujúci ročník nevieme. Sranda je v tom, že prvenstvo inej značky by určite osviežilo štatistiky a nakoplo víťazov a porazených k novým riešeniam a výkonom.
Pôvodne švédska značka prešla v novom miléniu turbulentným obdobím. Najprv sa sama dostala do problémov, potom ju kúpila BMW a skúšala cez ňu preraziť na Dakare. Aj sa to darilo, kedy jazdci ako Barreda, Goncalves, Botturi či Viladoms riadne podkurovali konkurencii a siahali po víťazstve. Nakoniec nie veľmi športovo orientovaná fabrika BMW predala značku KTM. Začali nové časy, kedy Rakúšania urobili z Husqvarny svoju prémiovú dcérsku firmu, plne kopírujúcu výrobný sortiment ľahkých a stredných endúr. V rally sa to prejavilo tak, že Husqvarna je plnohodnotná KTM iba s odlišnými polepmi. Podelili si aj sponzorov, KTM patrí pod RedBull a Huska pod Rockstar Energy.
Aj preto KTM stavia na Dakar Husku ako záložný tím, keby niečo… Ak by napríklad fabrický tím KTM fatálne zlyhal a podobne. Minulý rok sa jej to takmer vypomstilo, kedy Quintanilla viedol do poslednej etapy a nebyť jeho neuveriteľnej chyby pod tlakom, tak by na cieľovom pódiu sošku beduína brala dcérska firma na úkor materskej.
Husqvarna postavila na Dakar 2020 dvojčlenný overený tím s Quintanillom a Shortom. Obaja majú dostatok skúseností a prvý z dvojice aj vrcholné umiestnenia. Malý tím má po vlaňajšku veľké ambície, špičkové stroje v továrenskej špecifikácii a dobrú motiváciu.
Pablo Quintanilla (CHL) #05 má za sebou 7 Dakarov, 4x dokončil v top 8 (v 2016 celkovo 3. miesto). Je typom agresívneho a rýchleho jazdca. Po blbom zranení v poslednej etape ročníku 2019 sa dlho zotavoval, no v rally na konci roku exceloval a je opäť v hre o trón. Prebolel aj psychický šok zo straty vedúcej pozície kúsok pred cieľom 2019, Pablo má to správne nastavenie a kondíciu.
Andy Short (USA) #06, bývalá hviezda supercrossu, dokázal vyhrať rally v Maroku a v sérii MS diaľkových rally je aktuálnym vicemajstrom sveta. Po dvoch Dakaroch patrí vzhľadom k forme k vážnym členom užšej skupiny favoritov.
Motorka je čistá KTM model 2020, dolaďovanie mali ale na starosti členovia tímu Husqvarna. Hoci príprava prebiehala v posledných fázach spolu s KTM a Gas Gas, prirodzená rivalita „dcéry a matky“ určite neochabne. Huska má napriek menšiemu tímu veľké šance minimálne na pódium.
Relatívne malá španielska firma vyrástla v 80-tych rokoch na troskách krachujúcej továrne Bultaco. Prvotná špecializácia na trialové motorky neskôr prerástla do výroby endúr, pokusne aj štvorkoliek. Hoci sa jej darilo na športovom poli, predaje neboli nikdy ohurujúce a časom globalizácia dobehla Gas Gas rovnako, ako väčšinu malých výrobcov motoriek.
Seriózny záujem o krachujúci podnik prejavila iba KTM a odkúpila väčšinový podiel. Menšia časť akcií zostala v rukách zamestnancov a tí sa vzbúrili proti nadvláde vznikajúceho giganta. Nasledujúci štrajk nastolil podmienky, aby továreň nezatvorili ako nepohodlnú konkurenciu. Navyše, ak ju aj nechajú v prevádzke, nech zachovajú špecifický modelový rad Gas Gas. Lenže ani KTM nemala v úmysle vlastniť ďalšiu značku ako montovňu vlastných motoriek s inými nálepkami. Preto po sérii jednaní našli obe strany kompromis a továrni bola udelená určitá forma autonómie.
Motorky Gas Gas sú naďalej vlastnej konštrukcie, hoci KTM už do vývoja aktívne zasahuje. Výsledky spolupráce vidieť na fakte, že okrem trialu, endura a rally Gas Gas vstupuje aj do MXGP. No stvoriť plnohodnotný stroj na Dakar nebolo možné, pretože by bolo potrebné začať od nuly hlavne v oblasti motora. Pôvodné Gas Gas Rally totiž nepoužívali vlastné hnacie agregáty, ale vyladené od Yamahy. Tak sa stalo, že dakarský stroj je opäť iba KTM Rally Replica v odlišnom farebnom prevedení. Značka však posiluje a nie je do budúcnosti vylúčený vlastný stroj (asi s KTM motorom). Nakoniec to súdruhovia vyriešili šalamúnsky: KTM uvoľnila pre Gas Gas Laiu Sanz a tá pôjde Dakar 2020 pod značkou Španielov.
Laia Sanz (ESP) #14 je legendou v pravom slova zmysle. Už dlhé roky kraľuje svetu ženského moto športu v triale, endure aj v rally. V triale je 7-násobnou majsterkou sveta v rade, ostatné úspechy nemáme čas opisovať. Na Dakare po prvý raz štartovala v roku 2011, celkových 9 účastí pretavila do 9 víťazstiev v ženskej kategórii. A v roku 2015 skončila 9. celkovo, to mnoho mužov rozdýchalo veľmi ťažko!!! Začínala na Honde, pokračovala na Gas Gas a najdlhšie vydržala s KTM.
Celú sezónu 2019 figurovala v továrenskej zostave tímu KTM, aj prípravu na Saudskú Arábiu absolvovala s nimi. Síce na motorke bez polepov so sponzormi (ku koncu Soficat), no s oranžovým logom. Až na poslednú chvíľu padlo potvrdenie rozhodnutia o odčlenení Laily pod značkou Gas Gas.
Štartovať bude na KTM s plnou továrenskou podporou, s vlastnými sponzormi a s typickým farbami Gas Gas. Tento postup nesie výhody pre všetky zúčastnené strany. Už teraz je neohrozenou rekordérkou medzi ženami na Dakare a má možnosť získať 10. titul najrýchlejšej ženy Dakaru v rade. Neuveriteľné, určite jej budeme držať palce. Laila má síce tvár ženy, ale mentálnu a fyzickú silu muža a tak je tento predpoklad vysoko reálny. Veď výsledovka sa posledné roky delí na tých mužov, ktorí dokázali Laiu poraziť a tých ostatných ponížených a zahanbených. Fakt naozaj, hahahaha.
Okrídlená značka už roky bojuje so svojou minulosťou, presnejšie povedané s návratom na piedestál tak, ako tri dekády dozadu. A nedarí sa. Honda vtrhla na Dakar opätovne až v Južnej Amerike, konkrétne v ročníku 2013. Hneď od začiatku tvrdili muziku a útočili na najvyššie priečky. Lenže vytúžený výsledok sa zatiaľ nedostavil.
Klasický Dakar vypadá nasledovne: pretekári Hondy od začiatku valcujú konkurenciu, Barreda vyhráva jednu etapu za druhou. Potom sa rozbije, prípadne niekoľko ďalších členov tímu. Nakoniec všetko zachraňuje Goncalces, alebo nikto. Hotovo. Čo je príčinou?
To nevie nik. Už niekoľko krát Honda takmer vyhrala a podľa zákonov spravodlivosti by si titul novodobého Dakaru fakt zaslúžila, aspoň jeden jediný. Má špičkových jazdcov, výbornú motorku a zázemie.
Honda robila vždy veci inak, ako zostávajúce fabriky. KTM a jej satelity vsádzajú na nomináciu jazdcov podľa predajov a schopností, robia veci verejne a tím je rodinou európskeho typu. Yamaha vôbec na pretekárov netlačí a technické nedostatky necháva na oduševnenie a srdce tímu. Sherco iba na radosť a nadšenie. Honda má sci-fi zázemie, vedátorov namiesto mechanikov a Japonci sú ochotní angažovať aj Marťana, pokiaľ to zaručí úspech. Je obdivuhodné, že séria smolných ročníkov neodradila vedenie fabriky a naďalej tvrdošijne idú za svojím cieľom.
Motorku každý rok vylepšujú, no údaje a riešenia taja. Robia obmeny v tíme, trénujú, no pozadie všetkého taja. Majú plány do budúcnosti, aj tie taja. Značka pod rúškom konšpirácií asi neprináša šťastie a tak sledujeme trápenie dookola. Pre sezónu 2020 posielajú na Dakar pozmenenú súpisku pretekárov a už neviem po koľký krát vylepšenú motorku.
Joan Barreda Bort (ESP) #12 je jednotkou v tíme. Patrí k najrýchlejším rally jazdcom planéty, lepšie povedané spolu s Tobym. Ale jeho zmätkovanie s navigáciou, zranenia a rozbíjanie techniky zakaždým dobre rozbehnutý Dakar pokazia. Motokrosovo jazdiaci pretekár ženie motorku na hranicu technických možností, svoje telo podobne. Síce badať postupné osobnostné vyzretie, no po spolu 16 vyhratých etapách nedosiahol vyššie ako na 5. miesto celkovo. Prajem tomuto chlapíkovi určite aspoň bedňu, zaslúži si ju ako málokto.
Kevin Benavides (ARG) #07 je z iného súdka. Rýchly a dobre navigujúci pretekár málo padá a spoľahlivo dosahuje cieľ. Z troch Dakarov vyťažil tri miesta v top 5 (ročník 2018 2. miesto celkovo) a je nádejou pre Hondu. Je starším bratom Luciana, jazdiaceho pre KTM. Vo veku 30 rokov je na vrchole a má potenciál sa ňom udržať dlhodobo.
Ricky Brabec (USA) #09 je odchovancom amerických púštnych Baja pretekov a doma požíva veľkú popularitu. Pravidelne z Dakaru smolne vypadáva, hoci treba priznať že najčastejšie pre zlyhajúcu techniku. Silovo disponovaný jazdec si verí (tak ako všetci Američania), no po troch nedokončených Dakaroch v rade vedenie očakáva poriadny výsledok v cieli. Napriek tomu patrí k horúcim favoritom na celkové víťazstvo.
José Ignacio Cornejo (CHL) #17 sa objavil v Honde nečakane, keď v roku 2018 zaskakoval za zraneného Goncalvesa. Priniesol v posledných 2 ročníkoch 2x umiestnenie v top 10 celkovo a to sa cení. V prísne hierarchicky delenom tíme by rád postúpil z nosiča vody na jazdca v prvej línii.
Aaron Maré (ZAF) #26 je nováčikom na Dakare aj v tíme. Juhoafričan pochádza z motokrosového prostredia a je pred životnou výzvou.
Motorka Honda CRF 450 Rally je stroj natrepaný kozmickými technológiami, 6 kompjútrami, titánovými dielmi a senzor nesie pomaly každá súčiastka. Napriek tomu je menej stabilná ako KTM a má celkovo nervóznejšie vlastnosti. Továreň akékoľvek podstatné technické parametre tají a motorka je dostupná iba pre továrenských jazdcov. Táto čudná stratégia neprospieva nikomu, ale Japonci ju nemienia rušiť.
Ročník 2020 má toľko otáznikov, že nik si netrúfa tipovať výsledky. Nová Honda v takomto type púšte nikdy nepretekala a tak nemožno odhadnúť skutočný potenciál dvojice motorka-jazdec. Snáď sa zadarí!
Slávna značka s ešte slávnejšou minulosťou konečne chytila druhý dych. V 90-tych rokoch, po ukončení kraľovania Peterhansela na Seperteneré, Yamaha vycúvala z oficiálnej podpory tímu pre Dakar. Cieľ bol splnený, predaje trhali rekordy a tak stačilo značku udržiavať v povedomí. O to sa roky staral nosatec Fretigne, pravidelne štartujúci na prerobenom endure s objemom 450ccm. Čuduj sa svete, niekedy dokázal vyhrávať technické etapy, no na celkový úspech podvýživený motor nestačil.
Po zákaze veľkých objemov sa pozícia Troch ladičiek mierne zlepšila, no nie úplne. Jej jazdci stále pretekali na kitových endurách s mierne upravenými agregátmi a občasné úspechy možno pripísať na vrub obetavosti pretekárov. Až konečne niekoho napadlo osadiť motokrosový motor na enduro WR aj na dakarku. A hľa, veci sa začali vyvíjať správnym smerom. Ešte stačilo vymakať rám a prilákať generáciu ambicióznych mladíkov, jazdiacich Dakar štýlom ako taký dlhý motokros a výsledky prišli. V poslednom ročníku Yamaha konečne tvrdila muziku a konkurencia musí s ňou nadobro rátať. Našťastie, veď bolo načase.
Adrien van Beveren (FRA) #04 je vo veku iba 28 rokov právom jednotkou v tíme. Má za sebou 4 Dakary, maximum je 4. miesto celkovo z roku 2017, ale v nasledujúcich ročníkoch figuroval na úplnej špici až do vypadnutia. Pod mentorstvom Peterhansela rýchlo zapadol do kolotoča späť, zranenia z desivého pádu v roku 2018 sú až teraz úplne doliečené a ak sa nič nepohnojí, Yamaha sa môže konečne vrátiť na trón. V sezóne 2019 súkal výborné umiestnenia v rally zvučných mien a dokazoval, že najvyššie ambície nie sú scestné. Okrem toho najviac zo všetkých povrchov miluje piesok v akejkoľvek podobe, od plání po obrie duny. Čo viacej si môže priať?
Xavier de Soultrait (FRA) #10 absolvoval 6 Dakarov a vlani zachraňoval česť Yamahy 7. miestom. Vyhral 1 etapu a má chuť na posun smerom hore.
Franco Caimi (ARG) #22 síce skončil raz v top 10, no potom 2x vypadol. Aj v iných rally sa buď zranil, alebo mal poruchu. Teraz by rád napravil reputáciu svoju aj motorky, ktorú sedlá.
Jamie Mc Canney (GBR) #28 je menej známym pretekárom v rally svete, no venčí ho titul majstra sveta v endure. Na Dakare štartuje po prvý raz, no absolvoval ročnú intenzívnu prípravu špeciálne na tento druh pretekov.
Motorka je opäť klasika – továrensky pripravený špeciál, stále vychádza z endura, no pripravený profesionálne ako kusovka. Motor stíha konkurencii, rám a podvozok v podstate tiež, no kvalita Hondy a KTM to úplne nie je. Na druhej strane, jazdci nie sú pod tlakom, pretože ráno sadajú na motorky s prianím, aby sa pokúsili o čo najlepší výsledok. S čistou hlavou to ide ľahšie, ako so štekajúcimi sponzormi za zadkom.
KTM pred rokom vypustila kuloárnu informáciu, že celý mega úspešný rally tím za rok stojí menej peňazí, ako jedna sezóna jediného jazdca motoGP. U Yamahy to musí byť ešte menej, pretože finančne podvýživený rally team stojí na pomedzí plnohodnotného továrenského zoskupenia a polotovárenských súkromníkov. Našťastie nadšenie a prirodzená dravosť dokážu niekedy divy. Ľady sa pohli pred rokom, kedy raly motorka dostala grafiku príbuznú s novou, toľko ospevovanou Tenere a tím získal solídnejšie krytie ako predtým. Beveren je vážnym želiezkom v ohli a môže iba získať. A s ním celá Yamaha.
Indická značka, zameraná na maloobjemové motorky, vyrába ročne milióny kusov. Ako býva v ľudnatých krajinách zvykom, predajné čísla nie sú ukazovateľom nedostižných technických vlastností strojov, ale šikovnosti šéfov tvoriacich produkt, dostupný širokým masám. Na začiatku si Hero expanziu podoprela spoluprácou s Hondou, dnes kráča v ústrety svetlým zajtrajškom osamotene. Napriek tomu väzby na Hondu zostali a tá pomáha naďalej, hlavne v športe.
Povedzme si úprimne, Indovia by momentálne nedokázali skonštruovať konkurencie schopný rally motocykel na Dakar. Na to treba viacej skúseností a adekvátne zázemie. Preto vedenie továrne už po niekoľký krát dostalo hotové motorky Honda CRF 450 Rally bez kapotáží. Je sympatické, že v Hero si robia dizajn a doplnky sami, tiež servis. A silne posilňujú tím.
Dnes nastupujú v silnom zložení, tím má 4 pretekárov a početný sprievod mechanikov. Santosh, Rodrigues, Buhler a Goncalves sa budú snažiť nadviazať na predošlé úspechy značky, ktorá v rokoch 2017 a 2019 brala 10. miesto celkovo, v roku 2018 dokonca 7. miesto.
Paolo Goncalves (PRT) #09 dostal priepustku od Hondy a bude reprezentovať Indov. Po rokoch, strávených pri Husqvarne a Honde prišla nová kapitola. Paolo je mimoriadne fyzicky disponovaný pretekár, výborne naviguje, je spoľahlivý a rýchly. Skúseností má na rozdávanie, počas 12 Dakarov vyhral 3 etapy a v roku 2015 ukoristil pre Hondu 2. miesto celkovo. Ako jeden z mála stihol Dakar v Afrike, Amerike a teraz aj v Ázii. Portugalec bude pre tím obrovským prínosom a možno očakávať Hero na popredných priečkach, možno aj na bedni.
Joaquim Rodrigues (PRT) #27 je výborným enduro jazdcom a patrí k stabilným pretekárom top 20. Môže prekvapiť a posunúť sa do top 10, k favoritom však nepatrí. No bol to práve on, kto priniesol premiérové 10. miesto značke Hero.
Sebastian Buhler (GER) #32 zaskakuje na poslednú chvíľu za zraneného Oriola Menu. Jednotka tímu sa rozbil presne mesiac pred štartom Dakaru 2020, čo je obrovská škoda, pretože v 2 ročníkoch priniesol 7. a 10. miesto celkovo. Sebastian prešiel vlani krstom na Dakare a 20. miestom presvedčil o svojich kvalitách.
Santosh Chunchunguppe Shivashankar (CS Santosh) (IND) #50 je povinným doplnkom z domáceho obyvateľstva sponzora. Pochádzajúc z krajiny s nulovou tradíciou moto pretekov si pravidelne drží umiestnenie do 50. miesta a v Indii je veľkou celebritou.
Motorka má továrenské špecifikácie Hondy z vlaňajška, teda o máličko horšie tohtoročné. Zaujímavý dizajn je neopozeraný a továreň sa tak šikovne zviditeľňuje. Šťastím pre Hero je podpora Wolfieho Fishera, ktorého Speedbrain zabezpečuje profesionálny chod tímu počas pretekov a testov. Večná škoda zraneného Menu, mohol vážne miešať poradím na čele hodnotenia. Napriek tomu sa pretekári nemusia stratiť, Saudská Arábia napíše asi mnohé prekvapivé dakarské príhody.
Je sympatické, že malá francúzsko-španielska továreň na endurá už 6-krát posiela plnohodnotný tím na Dakar. Hoci na poslednú chvíľu riešili závažnú zmenu v súpiske.
Adrian Metge (FRA) #11 je bratom pôvodne nominovaného skúseného dakarského vlka Michaela. Ten si však tesne pred Dakarom 2020 nešťastne zranil v Maroku koleno a nemôže štartovať. Fabrika na poslednú chvíľu angažovala mladšieho brata z dvojice, ktorý našťastie absolvoval túto rally 5-krát. Hoci sa incident udial tesne po uzávierke súpisky, usporiadatelia vyšli Shercu v ústrety a dodatočne dopísali Adriana.
Lorenzo Santolino (ESP) #24 má na konte mnoho enduro titulov Španielska a vlani premiérovo odpretekal Dakar. Je skúseným a spoľahlivým jazdcom, k favoritom však nepatrí.
Johnny Aubert (FRA) #20 je legendou svetového endura a viacnásobné svetový šampión. Napriek 6. miestu z roku 2018 mu Dakar neprirástol k srdcu a očakávania predstihli skutočné výkony. Nakoniec Sherco presvedčilo borca a vzhľadom k jazdeckým kvalitám môže byť v nastávajúcej súťaži čiernym koňom.
Harith Noah (IND) #83 je očakávanou posilou tímu. Indovia vlastnia väčšinový podiel továrne a logicky presadzujú aj „domácich“ pretekárov na Dakar. Mladík sa chystá na prvý Dakar, no doma je hviezdou a víťazom supercrossového pohára.
Sherco už niekoľko sezón stavia vlastné špeciály aj motorom vlastnej výroby. Jedná sa o kombináciu endura a rally špeciálu, vynikajúceho obratnosťou a malou váhou. Jazdci v priebehu rokov ukoristili niekoľko etapových víťazstiev a to sa na Dakare cení. Fabrika pravidelne pohorí na smiešnych technických poruchách (napr. prasknutá pružine ventila), prípadne na jazdu na hrane techniky aj jazdca vzhľadom na trochu slabšie parametre a vlastnosti motorky.
Pridané: 04.01.2020 Autor: Peter Haršáni - Haro Zdieľať
Predchádzajúci | Seriál článkov: Dakar 2020 | Nasledujúci
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 141962 | Včera: 195551