Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 22.03.2019 Autor: Peter Fischer
Čitatelia: 9704 [Testy a predstavenia - Test]
Ešte koncom minulej sezóny sme si naše zadky dosýta vyvozili na vyhrievaných sedlách bavorskej novinky K 1600 Grand America. Rána už bývali chladné, a tak nám masívne pohodlie a parádna ochrana pred vetrom padli vhod. Zakaždým sme si dokonca museli strihnúť, že kto bude môcť ísť na majestátnom bavoráku.
Text: Peter Fischer, Tomáš Hajduch - Awia
Foto a Video : Tomáš Hajduch - Awia
Mal som to šťastie, že som vačšinou vyhral ja :) A veru, s týmto šesťvalcom sme toho pojazdili dosť: Neziderské jazero, rakúske Baby, a hádam celé naše Záhorie, o Pezinskej Babe nehovoriac. V zápchach nášho krásneho hlavného mesta sme párkrát vyskúšali ventilátory a očekovali najširšie body motorky. A úplne všade sme budili rešpekt, aký dostávajú všetky bavoráky už v základnej výbave.
Grand America technicky vychádza zo známych krížnikov GT/GTL, a svojim dvom menám nie je vôbec nič dlžná - je skutočne Grand, pretože jej základná cena je dokonca vyššia než pri modeli GTL, a America v tomto prípade symbolizuje ležérnosť či neuponáhľanosť. Grand America má totiž ako jediný model z "káčkovej" šesťvalcovej bavoráckej rodiny maximálku limitovanú na 160 km/h. Zaujímavé je, že od modelu Bagger ju odlišuje len niekoľko málo vecí, ale to isté sa dá povedať aj pri porovnaní s modelom GTL, pritom GTL a Bagger sú takpovediac úplne nepodobné motorky. Šťastný to človek, ktorý si môže vyberať zo štyroch modelov rodiny K 1600, pretože cenové rozdiely sú tam minimálne, takže záleží skutočne len na jeho vkuse a cieľoch.
Ešte pred všetkými predstavovacími omáčkami treba vypichnúť, že Grand America roluje na 17-palcových kolesách so štandardnými rozmermi pneumatík (190 vzadu). Z toho si už pred jazdou vie človek predstaviť, ako sa asi bude správať v zákrutách a nerovnostiach. K tomu pripočítajme 160 koní, ktoré sú však v tomto prípade menej zaujímavé než newtonmetre, pretože tých má Grand America až 175, pričom 125 ich je k dispozícii už pri 1 500 otáčkach (!) Krúťak definuje celú túto motorku. Rýchlejšie než 160 na nej nikdy nepôjdeš, ale ku tým 160 sa dostaneš pekne rýchlo :) A to aj vďaka sériovému obojsmernému quickshifteru. Bavor dáva zo seba pri paľbe zaujímavú zvukovú kulisu, občas mi to dokonca pripomenulo šestkové superšporty. Ale pri plynulej a legálnej jazde je ten zvuk skôr taký trolejbusoidný, ako každý šesťvalec.
Áno, kto by nevedel, K 1600 Grand America je šesťvalec, a to dokonca radový. V ráme je uložený dosť naležato, a aby nešiel príliš do šírky, spojka s prevodovkou a alternátorom sú uložené akoby nad ním. Najmä motorisko a rám sa podpísali pod pohotovostnú hmotnosť 364 kíl, ale pokoj, je tu aj sériová spiatočka. Manévrovanie na mieste s týmto kolosom vlastne ani nie je ťažké, pretože jazdcove sedlo je utopené dosť nízko a riadidlá sú pekne široké. Celkovo je zo stroja cítiť priestorovú veľkorysosť, teda myslelo sa aj na nie práve malých Nemcov a ešte väčších Američanov.
Bavorácki štamgasti budú na "Amerike" ako doma, pretože všetky ovládače sú ich tradičné, plus prístrojovka je rovnaká ako na ostatných toureroch z rodiny. Je to kombináca farebnej TFT obrazovky s analógovým otáčkomerom a rýchlomerom, plus samostatným poľom pre kontrolky. BMW bolo jedným z prvých výrobcov, čo priniesli TFT obrazovky do motoriek, ale treba povedať, že odvtedy táto prístrojovka prešla len malým vývojom, lepšie povedané už by to chcelo menší refreš. Kompenzuje to "kompletná elektrika", teda všetko vyhrievané alebo elektricky nastaviteľné, vrátane semiaktívneho podvozku a audia. Samozrejmosťou je bezkľúčové ovládanie a megapraktické centrálne uzamykanie. Luxus posúvajú do úplného maxima predkopnuté plošinky na nohy. Nie je pri nich radička ani brzda, ale to pri bavoráckom krúťaku a silných brzdách ani tak nevadí. Trochu ma prekvapili rúrkové riadidlá dosť čudného tvaru a s hrazdou ako svet, predsa len by sem viac sedeli krásne hliníkové odliatky z GTL...
No ale pome už konečne do tých zákrut! Najprv sme sa preštrikovali zasekanou Blavičkou, aby sme sa dostali do úplne prázdnych rakúskych vidieckych zákrut. Poviem vám, že premotávanie sa zápchou na tomto kolose vôbec nie je až taký problém, pretože hneď ako plechovkári vidia tie dva kruhy denného svietenia vo zvojich zrkadlách, uhýbajú sa. Keby ani to nestačilo, o chvíľu budú počuť tvoje hlasno hrajúce rádio, a to ich z ťukania do mobilu určite vyruší. Tento bavorák skutočne budí rešpekt v každej situácii - či už ide pomaly, rýchlo, alebo aj keď je len odparkovaný dole pod bytovkou.
Už som spomínal, že podvozok je semiaktívny. Vpredu pracuje šikovný duolever, vďaka ktorému sa pri brzdení motorka takmer vôbec nepotápa, a pri pružení sa nemení rázvor motorky, čiže koleso nepotrebuje vzácny priestor smerom dovnútra. Ani zadku nemáme čo vytknúť, a to sme po záhoráckych zvlnených cestách lietali v podstate stále okolo maximálky :) Veľké tourery ako Grand America sú však dosť citlivé na zjazdené zadné pneumatiky - a keďže tieto stroje jazdia väčšinou zaťažené dvoma osobami a stále rovno, tak pneumatiky im zvyknú odísť dosť skoro - takže pri výbere gúm treba na tieto veci myslieť, a to vrátane pohotovostnej hmotnosti 370 kíl. Keď sa totiž široká zadná pneumatika zjazdí, prechod z rovnej zjazdenej plochy do oblého boku je na takom veľkom stroji veľmi cítiť.
Keď už píšem o jazde rovno, s tou súvisia aj presuny vo vyšších rýchlostiach. Veď v takom Taliansku keď ide človek po diaľnici 150 km/h, predbiehajú ho hádam všetci, a keď ide toľko v Nemecku, tak má pocit, že na tej diaľnici parkuje. Vyššie som už spomínal, že Grand America má maximálku elektronicky škrtenú na 160 km/h reálnych, čo je asi tak 170 na tachometri. Tak sa môže stať, že ho predbehne aj jednovalec, ako napríklad Vitpilen (true story). Ako ospravedlnenie berieme iba názov tejto motorky a jej reálnu destináciu, pretože v Amerike 160 nejde za žiadnych okolností nikdy nikto. Ale taký Nemec musí na ich diaľniciach verdammtescheisseovať, keď ho predbieha nejaká korzička alebo Fabia. A keď už som v tých negatívach taký rozbehnutý, tak rovno spomeniem ďalšie dve, ale tie sú zároveň aj posledné: otváranie zadného kufra je dosť nepraktické, lebo hrana veka je zapustená, takže ju nemôžeš nadvihnúť prstami. Musíš "ťuknúť" do opierky spolujazdca a druhou rukou nadvihnúť veko. Potom už je to ok, lebo veko má dokonca vzpery. Druhou drobnosťou je chýbajúci odkladací priestor vpredu. Miesta je tam kopec, a takéto kastlíky majú aj GS, aj RT, a drahšia Grand America nič... Aspoň niečo malé na mobil a kreditku! Jáááj, a ešte niečo: vyhrievanie jazdcovho sedla by mohlo mať svoje vlastné tlačidlo. Lebo keď ho chceš zapnúť, musíš urobiť asi tak sedem krokov na ľavom ovládači.
Na druhej strane, Grand America má veľa detailov veľmi domyslených. Odhliadnuc od centrálneho uzamykania, ktoré poznáme aj z iných bavorákov, a ktoré by malo byť hádam povinné na všetkých toureroch, je napríklad zadný kufor vystlaný mäkučkou tkaninou, bočné kufre majú dole sieťky, ktoré udržia drobnosti, a v jednom je aj USB vstup na hudbu, a ktorý zároveň dokáže nabíjať nejaké zariadenie. A tak ako na všetkých BMW, aj na tomto mastodontovi sme boli viac ako spokojní s prácou bŕzd.
Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor druhého redaktora, Konkurencia, Záver, Video a technické parametre.
Pridané: 22.03.2019 Autor: Peter Fischer Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 221848 | Včera: 150891