Triumph Street Triple 2011 - Láska na prvé zvezenie

Po odtrhnutí sa z mesta a presídlení „na dedinu“ mi manželka a iné priaznivé okolnosti dovolili vrátiť sa k jazdeniu na motorke. S vedomím, že to nebude až také časté som hľadal niečo, čo by mi tak všestranne vyhovovalo, nepýtalo okrem tankovania peniaze a vedelo ma odviezť trebárs aj každý deň do práce.

Výber padol na Hondu CB 600F Hornet, posledný, pre mňa najkrajší model. Užíval som si ju asi tri mesiace, spĺňala v podstate všetky moje požiadavky, ale už po prvých týždňoch mi vŕtala v hlave myšlienka, pravdepodobne podporená vlastníctvom predchádzajúcich motoriek, že by sa mi namiesto nej hodilo niečo...hmm...exkluzívnejšie?

Keďže u nás v práci je nás takýchto dvojkolesovo postihnutých viac, tak sme sa jeden deň dohodli s kolegom, že sa pôjdeme po fajronte niekam previezť. Čo čert nechcel, niečo mu do toho prišlo, tak sme sa dohodli, že dáme spoločnú jazdu aspoň po benzínku, dotankujeme a budeme pokračovať každý svojim smerom.

Vyšli sme z budovy, mňa vonku čakal môj biely Hornet a kolega tam mal odparkovanú čiernu britskú „u-nás-zatiaľ-celkom-exotiku“ – Triumph Street Triple. Motorku, ktorá v sériovom stave na parkovisku neznalého človeka vzhľadovo nejako nezaujme, nebyť predného „kukuču“ v podobe dvoch guľatých svetlometov s chrómovými krytmi, ktorý ale nie je každému po chuti. Kto sa vyzná vie, že Street Triple má základ v malej Daytone 675 a kukuč „požičaný“ od väčšieho brata Speed Tripla. Táto konkrétna má z Daytony aj komplet podvozok, takže je jazdnými vlastnosťami niekde trošku inde.

Vyrazili sme teda z Bratislavy svižnejším tempom na benzínku pri Bernolákove. Kolega dotankoval a vidiac moje obdivné pohľady smerom k motorke mi navrhol, aby som sa išiel previezť. Nedalo sa odmietnuť, strašne ma lákala, hoci parametrovo nie je od Horneta veľmi odlišná. Ale ten legendárny záťah trojvalca som už pár rokov chcel vyskúšať.

Čísla a pocity sú dve rôzne veci. Už posed, ktorý je „užší“ a vyšší so širšími rajdami, dával čosi tušiť o ovládateľnosti a po naštartovaní motora sa k pozitívnym dojmom pridala typická trojvalcová symfónia skladajúca sa z piskotu a chrapotu slušne umocneného dvojicou ladených koncoviek. Po následnom prehrabnutí plynu naprázdno sa mi postavili asi všetky chlpy na tele: „Čožéééé? Ty si aká provokatérka!“

Za občasného vrknutia plynom som sa nedočkavo, hoci trochu roztrasene – predsa len, nie je moja - vymotal z pumpy na prázdnu hlavnú cestu. Rozbeh a postupne hádzanie rýchlostí, dva, tri, štyri, uáááá! „Ty potvora!" Veď toto je úplne o inom! Žiadne postupné rozmotávanie sa, ale okamžitý nástup výkonu na ktorúkoľvek rýchlosť! Keď si zoberiem, že by to išlo ešte rýchlejšie, keďže motorka mala nahodené rýchloradenie, tzv. quickshifter, ktoré umožňuje radiť smerom hore bez spojky, ale hold zvyk je železná košeľa, ja som na to išiel klasicky. Užíval som si krútiaci moment od nízkych otáčok až donevidím, tvrdosť podvozka a v podstate celej motorky podporenú vysokootáčkovým bzukotom popretkávaným chrapotom sania a praskaním z výfukov pri ubratí plynu: „Toto chcem! Čo chcem. Toto musím mať!“

Vrátil som sa na benzínku maximálne očarený celou motorkou, v podstate všetky moje myšlienky sa od toho momentu točili okolo túžby, že sa k tomuto trojvalcu musím časom nejako dopracovať. Nikdy predtým som pri žiadnej motorke nič takéto okamžité necítil. Aj pohľad na Horneta bol zrazu taký nejaký poloprázdny a celú ďalšiu jazdu na ňom som prežíval pocity neverníka v kríze stredného veku, ktorý kvôli chvíľkovému zážitku chce zahodiť perspektívne pokojné súžitie s univerzálnym japonským štvorvalcom.

Ani dlhšia jazda mi tie myšlienky nevyfúkala z hlavy a po príchode domov som skoro okamžite začal pozerať inzeráty a uvažovať o predaji Horneta, keďže nebolo ako inak zohnať kapitál na kúpu Triumphu.

Úplnou náhodou a trochu aj vlastnou trúfalosťou som hneď ďalší týždeň natrafil na človeka, ktorý predával Street Tripla, aj keď novší model s päťuholníkovými svetlami, ktoré mi neprišli až také „cool“, no podstatné bolo, že uvažoval aj nad pre mňa najjednoduchším krokom, priamou výmenou Street Tripla za Horneta. Slovo dalo slovo a cez víkend sme si dohodli „okukávacie“ stretko.

Motorka naživo pôsobila rovnako úžasne ako na fotkách z inzerátu. Tmavofialová metalíza, nazývaná honosne Imperial Purple, na slnku hádzala všelijaké odtiene a sériové výfuky zneli na svoj sériový stav pomerne odvážne. Prístrojovka poteší oko, obsahuje a ukazuje všetko podstatné (dokonca aj zaradený prevodový stupeň) a hlavne má analógový otáčkomer doplnený modrými diódami oznamujúcimi potrebné preradenie na vyššiu rýchlosť, ktoré sa dajú nastaviť podľa chute a preferencií majiteľa. Stav paliva oznamuje na rozdiel od Horneta síce iba dióda obľúbenej oranžovej farby, ale pre mňa je to nepodstatný detail. Pár optických nedostatkov z používania by sa našlo, motorka evidentne spoznala tvrdosť asfaltu aj inak ako cez pneumatiky, ale nie je to nič podstatné, čo by bránilo užívaniu si v jej sedle. Pri skúšobnej jazde stačilo pár kilometrov a hoci je v porovnaní s kolegovou v úplne sériovom stave, tak je to taká istá provokatérka! Rovnako ostrý základ dal o sebe hneď vedieť a okamžite sa mi vrátili pocity z „testovacej“ jazdy, podporené tým, že už o pár dní si takúto jazdu budem môcť užívať kedy budem chcieť. Základ je skvelý a ostatné sa časom doladí podľa môjho vkusu a peňaženkinej ochoty. Predsa len je to motorka, ktorá si nejaké tie doplnky priam pýta.

Odvtedy si užívame spoločné kilometre. Aj keď „naša“ sezóna bola zatiaľ pomerne krátka, tak zážitky zo sedla sú neporovnateľné s predchádzajúcimi z Horneta. Zima bude dlhá, ale hreje ma pri srdci pocit, že je proste MOJA a na to, aby som sa išiel v zime aspoň pokochať mi stačí spraviť pár krokov z domu do garáže.

Môj pôvodný plán, že mi na občasné jazdenie stačí „obyčajná“ motorka dostal týmto impulzom úplne nový rozmer. Čím menej má človek času na jazdenie, tým viac si ho treba užívať!

A to pre mňa Triumph Street Triple spĺňa na sto percent. Nie je to najlepšia, ani najkrajšia motorka na svete, ale chytila ma za srdce v tom správnom momente a získala si ma svojím chuligánskym charakterom.