Triumph Adventurer – moje prvé skúsenosti

Ako väčšina z vás vie, k motorkám som sa vrátil po 50 ročnej pauze. Pred piatimi rokmi som si kúpil Transalpa. Je to veľmi dobrá univerzálna motorka a vďaka nej som sa naučil bez problémov jazdiť na väčšej motorke. Nevedel som a ani som sa nesnažil využiť jej terénny potenciál. Na druhej strane mi u nej chýbal väčší výkon, čo sa prejavovalo napr. pri 130-ke na diaľnici kedy musela ísť nad optimum krútiaceho momentu s následnou zvýšenou spotrebou paliva a vibráciami, na ktoré som od malička veľmi citlivý. Skrátka zatúžil som po stroji, ktorý by tú 130-tku zvládol „na pol plynu“, ticho a bez vibrácií. Pri výmene motorky som musel brať do úvahy skutočnosť, že z mojich dedičov by nikto na vyššiu motorku nesadol. Z týchto kalkulácií mi vychádzal silný stroj skôr s cestným motorom, viac ako dvojvalec a s nižším ťažiskom. Teda športovejšie ladený cruiser. Značka nebola prvoradá. Možno to mohla byť Honda Magna, ale pri surfovaní po inzerciách som vhodný kus nenašiel. Pri konečnom výbere zarezonovali moje spomienky na povojnovú dobu, keď sme ako chlapci obdivovali Nortony, Triumphy, BSA, DKV, NSU, Indiany a iné. Z tých značiek je v súčasnosti prosperujúca a dostupná značka Triumph.

Nakoľko okrem TA nemám skúsenosti s inými modernými motorkami, terajšieho Triumpha môžem porovnávať len s TA.

Pre značku Triumph je typický radový trojvalec, ktorý je vsadený do celej škály modelov, samozrejme upravený čo do výkonu, otáčok a krútiaceho momentu. Posledné ročníky majú už vstrekovanie. Adventurer, Legend a Thunderbird tvoria trojlístok a majú spoločný motor, prevodovku, podvozok a iné. Len Thunderbird Sport má asi o 10 HP viac, vyšší krútiaci moment, šiestu rýchlosť a vpredu dva kotúče (možno Braňo Zelina –brazel ma trochu opraví). Adventurer bol určený predovšetkým pre americký trh a vkusu amerického zákazníka bol aj prispôsobený. Ja osobne si myslím, že mu to neuškodilo a naopak, získal na originalite. Mala to byť alternatíva k HD. Vyrábal sa do konca roku 2001 a posledné kusy boli uvedené do prevádzky v r. 2002 (môj tiež).

Cez zimu som preštudoval veľa britských aj amerických webových stránok týkajúcich sa tejto značky. Hlavne som sa zameral na diskusné fóra majiteľov, ale aj odborné články. Čistou náhodou som našiel na českom Triumph portáli ponuku na veľmi zachovalý Adventurer. Intuitívne som pocítil, že to bude moja motorka a aj sa tak stalo.

Moje prvé skúsenosti s ňou začali pri dovoze. Jej majiteľ mi vybavil českú prepravnú značku na 3 mesiace, takže som nabral odvahu a rozhodol som sa doviesť si ju pri vhodnom počasí po vlastných kolesách. Za jedného slnečného dňa som opustil České Budějovice a už v Třeboni som pocítil že sme s Triumphom najlepší kamaráti. Vychutnával som si jeho úžasný ťah, tichý chod a pohodlnú jazdeckú polohu. Nakoľko má nádrž len na 15 l, bývalý majiteľ mi odporúčal pre istou tankovať pri odjazdení 200 km. Stalo sa tak na diaľnici Praha – Bratislava niekde za Humpolcom a potom pred Bratislavou ešte raz. Tam som motorku nechal u príbuzných a cez víkend som si ju doviezol do LM. Pri tankovaniach okolo tých ubehnutých 200 km mi bolo divné, že sa nikdy nezmestilo 10 l. Keď som zrátal spotrebu ČB-BA-LM tak mi vyšlo 4,8 l /100 km. Išiel som razantne do tých 120 km/h (viac sa veľmi nedalo, lebo bolo veterno a okrem toho som ešte nemal štít). Táto slušne nízka spotreba sa dá pripísať faktu, že max. krútiaci moment 72 Nm je pri 4800 ot/min, čo zodpovedá na rovine rýchlosti asi 130 km/hod. Samozrejme radenie rýchlostí pri optimálnych otáčkach tiež pozitívne prispeje k zníženiu spotreby. Pri ďalších jazdách doma som sa snažil ďalej sledovať spotrebu a vychádzalo mi to v rozmedzí od 4,4 do 4,8 l na 100 km. Za zmienku stojí jazdecká pohoda, ku ktorej prispieva optimálna výška sedla na úrovni 72 cm. Prvých 340 km mi trvalo 4 h a v BA som ani nepociťoval potrebu z motorky zosadnúť. Rozhodne kapotovaný typ motorky by bol ešte výhodnejší, ale ja jazdím hodne aj po meste a naháč sa mi javí ako praktickejší. A nakoniec bolo by škoda zakryť túto peknú strojovňu plastami.

Motorka má 5 rýchlostí a ich radenie je rovnaké v porovnaní s TA. Jednotka dosť cvakne, ostatné stupne sa radia presne a nehlučne. Brzdy sú perfektné (sú japonskej výroby ako aj karburátory) a napriek tomu, že vpredu je len jeden kotúč (priemer 320 mm) stačí brzdovú páku len pohladiť a záber je citeľný. Niektorí majitelia v Amerike si sťažovali na sedlo, ale pre mňa si lepšie sedlo neviem predstaviť. Je to zrejme individuálne.

Ovládateľnosť je veľmi dobrá. Známe zákruty ešte neprechádzam tou rýchlosťou ako na TA, ale je to len otázka času aby som vycítil ten správny náklon. Manévre na mieste a oblúky pri otáčaní rozhodne nie sú také ideálne ako u TA. Motorka je dlhšia a "rajd" je konštrukčne širší. Táto nevýhoda je však vyvážená stabilitou a kľudom na rovných cestách pri vyšších rýchlostiach.

Na motorke nie je žiadny plast. Blatníky, kryty motora, valcov, sania, batérie a reťaze sú z kovu. Všetky dostupné pramene (aj kritické) uvádzajú nulovú spotrebu oleja. Interval výmeny je 10 000 km. Zvuk motorky je iný ako u japonských motoriek. Je pre Triumphy typický a nezamenitelný a niektorí ho prirovnávajú ku zvuku bombardérov 2. svetovej vojny Lancaster. Výfuky spĺňajú európsku aj americkú normu. Bolo by zaujímavé vyskúšať nejaké ladené výfuky. Raz sa pri mne zastavil jeden skúsený motorkár na GS-ke a keď si moju motorku poobzeral povedal, že je to kus peknej a dôkladnej anglickej strojárskej práce. No uvidím.

Dostal som na nej masívny chrómovaný nosič na ktorý som si prispôsobil nadstavbu tankvaku ako „nákupnú“ tašku, alebo jednoducho nasadím kufor Givi pre dlhšie cesty. Prikúpil som si aj menší štít, ktorý je pekne tvarovaný a myslím si, že výzoru motorky neškodí, ale naopak mu v tej prednej časti prospieva. Niektoré fotografie ku tomuto článku sú už so štítom.

Takýto typ motorky s cestným viacvalcovým motorom, slušným výkonom, nižším klasickým posedom a nízkou spotrebou by sa uplatnil aj u iných značiek. Rozhodne je to motorka nielen úžitkovo dobrá, ale aj atraktívna a priťahuje záujem obecenstva. Jej celkový vzhľad a motorické vybavenie pripomínajú dobu, keď ešte neboli endurá, superšporty, cesťáky – jednoducho boli len motorky. Slabšie, silnejšie a najsilnejšie. Už som nadobudol presvedčenie, že túto motorku nikdy nepredám a odídem z nej do motorkárskeho dôchodku. Triumphácki fanatici tvrdia, že Triumphy sa nepredávajú, len sa prikupujú. Možno si ešte niekedy prikúpim Triumph Rocket III. Pri stave v akom teraz môj Adventurer je a pri starostlivom používaní (a kúsku šťastia) môže byť z neho za 20 rokov pekný veterán.