Varadero zraz JIZBICE 2005 alias víkend v znamení VARANA

Pre motorkárov je to dobre volené miesto, kde je jednohviezdičkový hotel a asi desať „päťhviezdičkových chatiek“. Je tam dobré parkovisko, veľká asfaltová plocha na rôzne hry či už s motorkou alebo bez, vzadu tenisové kurty a hlavne ochotná obsluha v bare, ktorá má vždy poruke dostatok alkoholu. Takže celkom dobrá papanica. Organizátor je Martin, webmaster stránky www.bmw.cz, či sorry www.varadero.cz
Čo čert nechcel, mám doma varadero, motorku úplne nepoužiteľnú na turistiku. Premáham sa, ale varan smutne v kúte pozerá, že chce vyvenčiť. Nejaký menší výjazd som už potreboval a toto mi padlo vhod. Takže v piatok som nabalil varana na cestu, kontrolujem svetlá, blinkre, dohusťujem gumy, vizuálna kontrola tlmičov,...Ešte namazať reťaz, lebo kto maže ten jede, taaakže hodím motorku na hlavný stojan, dám jednotku, pustím spojku a varan ťahá v odľahčenom kluse. Striekam kastrólom/pre naznalých Castrol, Shell ani Valvoline mi nedrží/ reťaz... vtedy som si všimol, že varanovi tečie krv, chladiaca zmes kvapká na zem a ja neverím vlastným očiam, noo rýchlo som všetko nechal tak a vyrazil do servisu – honda omnia, keďže stroj je ešte v záruke. Natešený mechanik v piatok o piatej odstavil rozrobený Saab, najbezpečnejšie auto na svete, lebo je stále v servise a nemá sa ti čo stať, keď prakticky nejazdíš, dal dole padáky, plasty a podoťahoval všetky eska pásky na hadičkách, to je myslím si že dosť sprostý druh spoja, ale používa sa skoro všade, nič lepšie a lacnejšie sa asi nevymyslelo, ale mohli by si začať brať príklad od výrobcov potrubí pre rozvody vody, kde už takéto spoje sú minulosťou a fungujú do 1 Mpa. Potom sme dali dole nádrž, našťastie bola skoro prázdna. Varan na hlavnom stojane bez nádrže vyzeral horšie ako ľahnutý hornet stojaci vedľa /to je blbosť dobrá čo, že stojaci ľahnutý hornet/. O pol siedmej som spokojný vyrazil domov, natankoval plný zásobník „lacného slovenského benzínu“ a naložil batožinu. Six a.m. budíček, 5 minutová diskusia s frajerkou či vlastne vôbec ideme a 7:30 odchod smer Kúty, Brno, Jihlava, Humpolec, Čechtice a Jizbice. Cestu tam som volil po diaľnici z časových dôvodov, lebo 10:30 začínal denný program, teda výjazd z Jizbic a tiež v neposlednom rade, že je to skutočne kvalitná cesta bez akýchkoľvek nerovností a je príjemné po nej ísť a cvakať hodinu zubami a trénovať stavce krčnej chrbtice. Dobré pre dôchodcov s umelým chrupom. Frajerka za mňa zaľahla a dlho mi bolo podozrivé, že je ticho, asi preto, že teplota bola 2 stupne. Ale keďže minulý týždeň kúpila vo forstingeri turistickú bundu Richa, Sympatex, Thinsulate a dobré protektory v zľave za 60 euro, z pôvodných 199, tak bude určite vysmiata a kľudná aj pri mínus 5 na motke. Cestovná rýchlosť na diaľnici do Kútov bola pre varadero servisnou knižkou doporučených 180km/h, pred a za brnom som stiahol na 160km/h vzhľadom na panelovú diaľnicu ešte z čias druhej svetovej vojny. Odbočka na Loket a za tri hodiny varan pracovným cvalom zvládol 265 km a my sme prišli presne o pol jedenástej a práve stihli odjazd. Varany už dvojvalcovým revom dávali najavo svoju nedočkavosť. Počet motoriek bol plus mínus 35, bolo aj zopár afrík, jeden tájgr a pomarančová KTM. Výjazd bol na hrad Český Šternberk, cestovná rýchlosť kolóny bola 100km/h.

Český Šternberk

Český Šternberk

Český Šternberk je gotický hrad založený v 13. storočí a dobytý Jiřím z Poděbrad aj preto, lebo hrad nemal nikdy vlastnú studňu vzhľadom na tvrdé geologické podložie. Hrad leží v stredočeskom kraji vzdušnou čiarou 20 km východne od Benešova a meno dostal podľa zakladateľa Zdeslava z rodu Divišovcov podľa rodového erbu v tvare zlatej hviezdy – Sternberg. Pri hrade sme si dali v reštaurácii dobrý obedík, malá prestávka na vyvalenie sa do trávy a potom sme boli na prehliadke hradu. Odtiaľ sme pomaly vyrazili naspäť, už tempom 130km/h, lebo sme boli šiesti, keďže niektorí neboli na hrade, prípadne nečakali hodinu a pol na obed. Na základni bol už veselý ruch, dobrá nálada, pivo sa chlastalo na korbele a organizátor Martin pripravil drobné súťaže, o nejaké drahé ceny nešlo, skôr o zábavu, bola jazda pomalosti na krátkom úseku, slovom o najrýchlejšieho slimáka a jazda zručnosti s varanom medzi stoličkami, úspešný bol hlavne Pavel z Ostravy, ktorý chytil každú druhú a napriek tomu perfektne ustál a nepoložil to.

Nepoložil to...

Striptíz ani súťaž v jazde po zadnom kole nebola, čo ale nepoznačilo priebeh akcie. No a nakoniec súťaž o najťažšieho varaderistu na zraze, po viacnásobnom opakovaní neuspel ani libin a veľkému l’ Big Bobovi nepomohli ani protesty, no a vyhral Jano z Bratislavy. Na adresu Libina by som ešte spomenul, že má chudák ruku v sadre kvôli žiarlivému priateľovi jeho známej a jeho fungl nový varan kňučí v showroome. Holt, s ľavačkou plyn nepridáš. Ešte sme si zahrali futbal o rundu, moja frajerka dala víťazný gól a Pavlovi zostali oči pre plač... Ale on to zvládol, nakoniec tím si si vybral sám Pavel. No a potom sa už len jedlo a pilo. Keďže ja som prišiel v sobotu, nezažil som piatok, ktorý údajne stál za to, niektorých 120-kilových borcov ťahali do stanu aj štyria, viď l’Big Bob, pilo sa do pol piatej. Libin si dal obvyklých 52 panákov a trocha v nálade zaspal. V chatke bol smrad ako v opičárni, takže frajerka preventívne otvorila okno na chvíľu = 4 hodiny. Ja som zaspal pred dvanástou a ako uspávací prostriedok som použil veeeeľa pív prekladaných Jim Beamom a dobre som urobil, lebo som ako jeden z mála gerojov spal v chatke a bola tam zima ako v ruskom filme, no skoro sa mi zdalo, že väčšia ako vonku a tam bola v noci nula. Ale prekvapko sa nekonalo a dožil som sa rána. Stuhnutý ako štolvérok rozlepujem oči, nepomohla ani ranná rozvička a 60 brušákov. Kontrolujem partnerkin pulz, vyzerá, že bola v kryokomore. Vzdávam to, idem sa najesť a nakrájaná klobása ma stavia na nohy. Posielam zopár smsiek, PDA hlási problém so sieťou, vyberám si operátora, zoznam prázdny, T-mobile, Eurotel, Oskar neprekročili svoj tieň, 2x mi to nevadí. Potom spoločné fotky, rozlúčka s príbuznými a odchod o desiatej domov. Väčšina čechov a slovákov išla po diaľnici domov, ja som zvolil spiatočnú cestu s Majom z popradu/majkro na motoride čo má touranbike predajňu/, to je ten čo sa vozí na telelever vidlici/1150GS/ a so Stanom s V-smrekom. Dvaja najväčší experti na Garmin GPS na Slovensku, ten čo to kúpil vždy vysvetlí ako to funguje tomu čo to predal. Ale vážne, je to fakt krásna mašinka, dosť drahá, nový model stojí 50 litrov, ale určite je to na dobrá pomôcka na cestovanie, ešte treba niektoré mapy dopracovať a bude to good, blížiš sa ku križovatke a do ucha v prilbe sa ti ozve mikrofonický ženský hlas, od boč do ľa va, alebo zas tav, le bo si hlad ný.
To GS-ko je super vec, hlavne tá spotreba. Menšiu spotrebu má len dvojhrbá ťava/vody/. Cestovnú rýchlosť udával majkro a Stano, cca 140-150km/h po okreskách, no boli aj rýchlejšie aj pomalšie úseky. Krásny prejazd bol cez hory pred Uherským Hradišťom, keď to nepoznáte, je to niečo ako donovaly, dole na úpätí je karčma a tam sa stretávajú miestny borci. Hranice sme prešli nad Trenčínom a tam sme sa rozdelili na východný a západný front. Kývneme si a na mňa dosadá trocha nostalgie. Ťahám starou cestou na Nové mesto, Piešťany, vedľa Sĺňavy, kofola v Sokolovciach, Trnava, Modra, Pezinská Baba a domov. Najazdil som cirka 900km. Spotreba pri dvoch ľuďoch, troch naložených kufroch je> diaľnica rýchlosť 160km/h, displej ukazuje 9,5l/100km; okresky 140-150km/h + obec 60 km/hod je 6,9l/100km vyrátaný podľa spotreby v nádrži. Výlet prebehol bez nehody, alebo akejkoľvek kolízie, všetci účastníci jazdili opatrne, jeden holanďan s poľnohospodárskym strojom mal očividne guráž a dal tomu dobré knedle na rozbitej ceste, že aj varan by mal dosť, ale OK. Keď som išiel cez babu tak v jednej zátačke mi frajerka kričí, Mareeeeek škŕka stúúúpačka! No náklon je náklon holka…Už len si pripáliť cigu od iskier. Paradoxne som to skoro položil doma 200m od baraku v poli, keď som išiel z výletu najprv k bratovi pre auto a potom skratkou poľnou cestou domov, hlboký piesok je sviňa a pomôže len zdvihnúť sa do stúpačiek, jednotka a v šmyku zadné kolo, ale offroad je fantázia. Záver, spoznal som kopec dobrých ľudí, mám nových priateľov, nestretol som nikoho, kto by nebol v pohode, fakt žiaden idiot sa nevyskytol, to zodpovedne prehlasujem, preberali sa letné výlety do zahraničia a pod. V princípe každý po piatom pive chce najazdiť 30 tisíc a prejsť západnú a východnú európu. Zo Slovenska bolo 7 motoriek. Takže z môjho slovenského pohľadu na český varadero zraz poviem, že pekné stretnutie varadero mozgov a priaznivcov varanov s menším turistickým výjazdom na krásny hrad. Ale o turistiku nešlo, ako skôr o stretnutie ľudí blízkeho druhu...

My všetci