Sýria, Jordánsko, Libanon 1/2

Video: Sýria, Jordánsko, Libanon

Kúsok histórie

Albert Sarraut, minister pre kolónie, vymyslel v apili 1921 grandiózny plán ako využiť krajiny Blízkeho východu k hospodárskemu prospechu materského štátu. Najdôležitejší predpoklad boli peniaze na investície. Francúzi dúfali, že ich získajú na základe Sykesovej a Picotovej tajnej dohody z vojenskej koristi.

Išlo o rozšírenú Sýriu s mosulskými ropnými poliami. Ale v ťahaniciach im v tom Británia a jej jordánski spojenci zabránili, takže Francúzi dostali len Libanon, kde bola tradičnou ochrankyňou kresťanskej maronitskej komunity a západnú Sýriu, kde nebola ropa, len divokí arabskí nacionalisti. Boli by dopadli lepšie, keby brali len Libanon. V Sýrii zlyhala francúzska mandátna správa na plnej čiare, čo vyvolalo vzburu, ktorá vyvrcholila tým, že francúzsky vysoký komisár dal roku 1925 bombardovať Damask ťažkým delostrelectvom. Rozparcelovanie Stredného východu zostalo trvalým zdrojom nezhôd medzi Francúzskom a jej hlavným spojencom Britániou a viedlo dokonca v roku 1940 k bojovému stretnutiu. Z celej oblasti nikdy Francúzsko nezískalo ani frank.

Ako ďalši nápad vhodný pousmiatia sa javilo počas druhej svetovej vojny vytvorenie miliónovej armády z Arabov. Aktuálne sa celá zahraničná politika týchto štátov točí okolo Izraeala, odkiaľ sa ale už prakticky naspäť nedá dostať cez Sýriu. Spory trvajú od rozdelenia Palestiny v roku 1949. Rok predtým sa ešte Churchill domnieval, že zvládne osud Palestíny. Ale ten sa Británii vymkol z rúk, kvôli vplyvu Ameriky a kvôli židovskému terorizmu, čím si ale Briti ako Pilát nad Palestínou umyli ruky.

Ďalšia kapitola moderných dejín. Prezident Násir vyhlásil do Káhirskeho rozhlasu: „našou hlavnou úlohou je vymazať Izrael z mapy“. Egyptské vojsko po zuby ozbrojené modernou sovietskou technikou sa začalo sťahovať k hraniciam. Izrael začal v roku 1967 preventívnu vojnu. Trvala 6 dní a mala úplný úspech. Egyptské, jordánske a sýrske oddiely boli rozprášené. Izrael okupoval Sinaj a západný breh Jordánu. Dobyl sýrske Golanské výšiny a hlavne prinavrátil Starý Jeruzalem a múr nárekov. Čo bola výhra, pretože počas 4 tisíc ročnej histórie bol Jeruzalem obliehaný, dobytý, zničený za Kananejcov, Jebuzejcov, Židov, Babyloňanov, Asýrčanov, Peržanov, Rimanov, Byzantíncov, Arabov, križiakov, mamelukov, otomanov a Britov, ale nikdy nebol rozdelený okrem tohto obdobia.

Organizáciu spojených národov založilo 51 štátov, z nich veľká väčšina boli demokracie. V roku 1975 už mala 144 členov, všetky okrem 25 boli totalitné alebo s jednou politickou stranou alebo ľavicové. Jásir Arafat, vodca Organizácie pre oslobodenie Palestíny, čo je najväčšia teroristická organizácia na svete, sa stal dokonca členom Valného zhromaždenia. Pôvod postojov krajín Sýria, Jordánsko, Libanon a ostatneho sveta je práve tu. Na niektorých miestach ľudia žijú horšie ako starovekí Egypťania 2500 rokov pred Kristom. Niekedy ma už neprekvapuje, že vo svete, kde sa zmenili a rozpadli aj zásady logiky sa vývoj uberá cestou, ktorú by naši predkovia zjavne za logickú nepovažovali. Dôležitý jav nie sú len udalosti ku ktorým dochádza, dôležité sú aj udalosti ku ktorým nedochádza. Význačný jav, ktorý sa navzdory očakávaniam nikdy neuskutočnil, je zmiznutie viery a náboženstva. To, čo sa začalo javiť ako zastaralé a dokonca smiešne, nie je náboženská viera, ale proroctvá o ich zániku. Až na to, že premena viery sa robí v politický fanatizmus a na vôľu k moci. V roku 1949 musel Libanon prijať 300 000 palestínskych utečencov. Libanon je jediná arabská demokracia, vysoko civilizovaný štát, ktorému vždy arabsko-izraelské spory zasadili ťažkú ranu.