KTM 1290 SuperAdventure 2015 - S(A)nehuľka na steroidoch 1/2

Text: datadive, Tomáš Hajduch - Awia
Foto: Jan Zemiar, datadive, Tomáš Hajduch - Awia

KTM na trhu cestovných endúr robí vetry už nejaký ten piatok a myslím, že celkom úspešne. "Dakarkou" nasadili latku vysoko, 1190tkou ju ešte o kus dvihli, eRkom ešte trochu a tak bolo len logické, že vývoj cestovných endúr KTM v rakúskom Mattighofene vyprodukoval skvelé stroje aj pre rok 2015 : KTM 1050, 1190, 1190R Adventure a 1290 Super Adventure, šepká sa aj o Adventure 390, uvidíme.

Rodinku úžasných, ako výstižne nazval produktovú radu KTM Adventure pre rok 2015 Awia, sme už v skratke predstavili. zeON zas prevetral zatiaľ najmenšieho advíka 1050-tku a tak sa stalo, že prišiel rad aj na KTM 1290 Super Adventure, ktorý je momentálne pomyselným vrcholom ľadovca.

Keď mi Tomáš Hajduch - Awia volal, že to mám spraviť ja, neuveríte, ale bránil som sa tomu. Argumentoval som tým, že takýto stroj si zaslúži enduráka, niekoho kto Super Advíka poriadne chytí pod krk aj mimo asfalt, plus podobné kecy. Priznám sa, že moc nemusím týchto napuchnutých cestovateľských "všeumnelov", čo žeru aj trávu okolo obrubníkov. Všetky moje argumenty, ale boli trpezlivo vyvrátené a keď som ešte spomenul, že mám na víkend v pláne vypadnúť z rozpálenej Bratislavy smer Nízke Tatry (Krpáčovo), neostal mi už ani jeden použiteľný.

Zbežne som si prečítal nejaké testy, pozrel recenzie. Zaujalo ma, že mašina v európskych testoch mala na fotkách stále rovnakú rakúsku ŠPZ. Jedného pekného letného dňa som sa objavil pred slovenskou centrálou KTM pre východnú Európu s úmyslom prevetrať ich vlajkovú loď. Keď vytiahli testovacie SA-čko z garáže a postavili ho predo mňa, hlavou mi prebehlo "no do ... to je riadne hovado". Hladina "rešpektu" začala olizovať trenky. Jedným okom kukám, áno je tam, ona rakúska ŠPZ.

Prv než sa prevezieme

pozrime sa ešte čo za svojich 17.800 EUR dostanete v číslach (cena 07/2015). Motor LuCifer8, dvojválcové, štvortaktné, kvapalinou chladené véčko o objeme 1301ccm. Valce zvierajú uhol 75° a sú vybavené štvorventilovou technikou. Zdvih 71mm, vŕtanie 108mm, kompresný pomer 13,1:1 o mazanie sa starajú 3 olejové pumpy. Maximálny výkon 160 koní (118kW) je k dispozícií pri 8750rpm a maximálny krúťak 140Nm sa dostaví pri 6750rpm. Inak povedané, poladený motor zo 1290 Super Duke R. Dodám, že výkon dvojválcového monštra na zadné koleso prenáša reťaz. Mohli ju trošku viac zašiť za nejaké tie plasty, na cestovné enduro sa mi zdá trochu moc na rane.

Semi-aktívny elektronický podvozok so zdvihom 200mm vpredu aj vzadu od spoločnosti WP je hlavným rozdielom oproti ostatným z rodinky úžasných. Plne nastaviteľný cez menu na ľavom displeji, mení prepätie, útlm aj charakteristiku progresívneho pruženia počas jazdy, na základe údajov zo senzorov. Funkcia anti-dive bráni prílišnému ponáraniu pri brzdení. Stavaniu sa na zadné pri prudkej akcelerácií, alebo pri podradení, zas bráni systém MSR (Motor Slip Regulation). Predné tlmiče, priemer 48mm, majú rozdielnu konštrukciu. Pružina je iba v ľavom, pravé bude asi plné senzorov, elektronických ventilov a kremíkových švábov :). Zospodu pri spodných okuliaroch nájdeme nenastaviteľný tlmič riadenia, uvítal by som elektronický, ktorý by tuhol so zvyšujúcou sa rýchlosťou, neskôr spomeniem prečo. Priehradový rám je skoro identický s 1190 Adventure. Trubkový z Cr-Mo ocele s hliníkovou podsedlovkou a dôrazom na tuhosť. Musím pochváliť spracovanie kyvky, ktorá by mala byť tiež hliníková.

Prevodovka s technológiou PASCTM (niečo ako antihop), klasika, šesťstupňová, s krátkou rozbehovou jednotkou a dlhou diaľničnou šestkou. Výborne navolené prevodové pomery. Čo KTM pri prevodovke podľa mňa prepáslo je QuickShifter, asi sú až moc namotaný na hydraulickú spojku od spoločnosti Magura. Niečo v zmysle, že keď máš tak parádnu spojku, nebudeš predsa radiť bez.

Za brzdy by sa nemusel hanbiť ani superšport. Vpredu na 320mm kotúčoch nájdeme poctivé štvorpiestikové, radiálne Brembo kusadlá. Vzadu dvojpiestikový brembáč ohrýza 267mm kotúč. Brzdám sekunduje náklonové C-ABS, Bosch 9ME C-ABS (MSC), ktoré v režime offroad dovolí aj krátke brzdné šmyky, popr. sa dá úplne vypnúť. Ďalej tu máme vypletané kolesá. Vpredu 19" (120/70), vzadu 17" (170/60) a keď tak pozerám na obutie Continental Trail Attack 2, napadá mi otázka, existujú vôbec drapáky s rýchlostným indexom W alebo Y?

Štandardné denné svietenie obstaráva LED "Véčko" okolo hlavného svetlometu. Svetlomet pracuje v dvoch režimoch, buď sa zapne trvale, tak ako sme zvyknutí, alebo sa zapne len pri nedostatku svetla, senzor je na prístrojovke. Výborná vec, najmä pri vjazde do tunelu a to "V" predsa len v spätných zrkadlách áut zaujme viac ako štandardný svetlomet, keďže svietia dnes všetci a povinne. Diaľkové svetlo má ovládanie trochu neštandardne na mieste, kde väčšinou nájdeme svetelnú húkačku. Spínač húkačky treba posunúť doprava. Diskutoval som túto zmenu s KTM-ákmi a vraj to je výsledok ankety a ľudia to tak chceli, tak to tak majú. Zátačkové LED svetlá (cornering lights) sú šikovne zabudované do kapotáže a skladajú sa z troch segmentov. Fungujú v spolupráci s náklonovým senzorom 10° zapne sa prvý LED segment, 20° druhý, 30° tretí. Podmienkou je svietiaci hlavný svetlomet a zopnutý senzor tmy, proste cez deň Vám to do zákrut svietiť nebude :). Prečo sa nedajú zapnúť bočné svetlá trvalo a obe naraz netuším, každopádne mať SAčko doma, tak si spravím tvorivú polhodinku a nakáblujem si to na vypínač, svietivosť majú výbornú. Smerovky aj zadné svetlo, sú tiež LED. Dá sa zapnúť režim pre zábudlivých, ktorý smerovku vypne buď po 10 sekundách jazdy, alebo po 150metroch.

Chválim výber farby a prevedenie dvojdielneho sedla, ktoré je vo výške 875mm, alebo 860mm. Pod sedlom, ktoré je zospodu opatrené teplu odolnou vložkou, nájdeme lekárničku a náradie. Sedlo spolujazdca má špecialitku v podobe ovládača vyhrievania. Jazdec zapne cez prístrojovku vyhrievanie, spolujazdec si ho potom sám môže regulovať. Samozrejmosťou sú vyhrievané rukoväte.

Svetlá výška 220mm je rovnaká pre celú famíliu, rovnako ako rázvor 1560mm. Suchú hmotnosť výrobca uvádza 229kg a pohotovostnú 249kg. Prekvapilo ma, ako ľahko lezie na centrál. Pri plnej 30 litrovej nádrži ukazuje počítač dojazd 500km , podarilo sa mi prejsť 670 km bez žgrlošenia N95-tky. Keď začne blikať rezerva, hodnota dojazdu klesne na 100km. Mi teraz napadlo, že na rezervu by som teoreticky mohol chodiť týždeň do práce :).

Dizajn je subjektívna záležitosť. Buď sa vám páči alebo nie. Priznám sa, že tým starším KTM-kám som nejako nevedel prísť na chuť, ale táto nová rada sa mi celkom páči. Perleťová biela jej pristane a zobák, na ktorý som jemne alergický, tiež nemá. Rušivo na mňa pôsobí biely konektor, dole pri motore a hubu krčím aj nad káblikom k zadnému tlmiču, ktorý obrusuje blatník. Moc sa mi nepáči ani lacno pôsobiaca nádržka na brzdovku. Inak bez väčších výhrad. Ochrana pred vetrom vyzerá slušne, veľká kapotáž, posuvné plexi (uvoľnite páčku a potočíte kolieskom), kryt na ruky, myslím že viac netreba. Odkladací priestor na drobnosti sa nachádza po pravej strane prístrojovky, zvyšok buď do tankvaku, alebo do kufrov, ktorých maximálny objem je 132 litrov. 12V zásuvku zas nájdeme na ľavej strane, škoda že iba jednu.

Ovládacie prvky majú primeranú kvalitu. Čakal som, že rukoväte budú viac nabúchané tlačítkami vzhľadom na množstvo elektroniky a fičúr, ktorými Super Adventure disponuje. Ľavá obsahuje štyri tlačítka pre ovládanie počítača, smerovky, výstražné smerovky, trúbu, blikačku a diaľkové svetlá. Hydraulickú spojku Magura s nastaviteľnou páčkou. Pravá, kill switch, tempomat, set/reset a štartér. Elektronický plyn (Ride-by-Wire) a Brembo radiálnu pumpu prednej brzdy s nastaviteľnou páčkou. Čo mi trochu vadilo, bol až moc hladký chod prepínača smeroviek, ale to bude otázkou zvyku. Stupačky klasika s odnímateľnou gumou, radička má otočný valček, čo hodnotím ako výbornú vec, aspoň nebude časom zodratá do podivných trojuholníkových tvarov a páčka zadnej brzdy je klasicky zubatá, tak ako sa na enduro patrí.

Prístrojovku tvoria dva oranžovo podsvietené displeje a analógový otáčkomer. Intenzita podsvietenia sa mení podľa svetelných podmienok. Všetko prehľadné, pekne čitateľné. V pravej časti sú údaje o zaradenom prevodovom stupni, rýchlosti, zvolenom jazdnom režime, čase, teplote chladiacej kvapaliny, množstva benzínu v nádrži, tempomate, nastavenom zaťažení a prípadnej námraze (to vidím prvýkrát). Stred je analógový a okrem otáčkomeru skrýva množstvo kontroliek. Najčastejšie uvidíte asi tie, čo signalizujú smerovky, neutrál, tempomat a trakčnú kontrolu. Displej na ľavej strane prístrojovky, je venovaný palubnému počítaču, nastaveniam elektronických systémov a asistentov. Prvá obrazovka Favorites ukazuje to, čo si do si do položky obľúbené nastavíte, niečo ako rýchla voľba. Ja som si tam naťukal Drive mode, Damping, MTC/ABS, Fuel Range a teplotu. Druhá obrazovka sa venuje jazdnému režimu. Na výber máme zo štyroch režimov Sport, Street, ktoré ponúkajú plných 160 koní a líšia sa v odozve na plyn. Offroad a Rain majú po 100 koní a tiež sa líšia odozvou na plyn. Cez tretiu obrazovku nastavujeme charakter pruženia podvozku. Sport, Street, Comfort a Offroad. Štvrtá je tiež o podvozku a nastavuje sa zaťaženie motocykla. Jeden, jeden s batožinou, dvaja a dvaja s batožinou. Piata zobrazuje nastavenia a mód, v ktorom ABS pracuje (on, road, off, offroad), MSC (Stability control, on, off), MTC (trakčná kontrola on a off), MSR (Motor Slip Regulation, on a off) a HHC (asistent rozjazdu do kopca KTM 1290 SuperAdventure 2015 - ukážka HHC - Hill Hold Control). Šiesta Settings je o nastaveniach jazyka a jednotiek, v ktorých majú zobrazovať údaje, nastaveniach vyhrievania gripov, sedla a sedla spolujazdca, automatické vypínanie smeroviek, nastavenia denného svietenia ako som už vyššie spomínal, test funkčnosti bočných svetiel a nastavenie upozornenia preradenia pri zvolených otáčkach. Siedma nastavuje "Favorites". Ôsma zobrazuje TPMS, inak povedané tlak v pneumatikách. Deviata General Info ponúka informácie ako teplota vzduch, teplota oleja, ODO meter, napätie batérie a dátum, proste to, čo sa nezmestilo inde :). Desiata a jedenásta sú Trip metre. Obsahujú informácie o prejdenej vzdialenosti, priemernej rýchlosti, priemernej spotrebe, trip time a fuel range . Ľavý displej zobrazuje tesne po otočení kľúča, koľko km chýba do servisu, popr. kedy by bolo fajn sa v servise zastaviť. Samozrejme všetky varovné hlásenia sa na ňom zobrazia neprehliadnuteľnou grafikou. Prístrojovka a ovládanie je úplná paráda, vždy sa snažím nájsť niečo, čo sa nie celkom podarilo ... nenachádzam nič. Jednoduché, funkčné, prehľadné a je toho tak akurát, aby sa v tom človek nestratil. Ešte spomeniem, že tempomat funguje od 50kmh po 200kmh a zaradenej štvorke až šestke. Pri jeho aktivácií treba rátať s mierne omeškanou odozvou, ktorá tam je preto, aby jazdec stihol pohodlne nastaviť rýchlosť. Toľko k technike ... poďme sa konečne previezť.

Kde sme to skončili ... aha mesto, boli sme vyzdvihnúť Super Advíka v centrále KTM. Hneď po vylezení na mašinu, je jasné že tu kompromisy nemajú miesto. Všetky tlačítka a mačkátka sú tam, kde majú byť. Z pohodlného sedla, pekne dočiahnem na zem (193cm). Otočím kľúčom, prebehne klasická diskotéka, ťuknem do kill switchu a počúvam. Čerpadlo má trochu netypický zvuk, ktorý predznamenáva, že ide o počítač na kolesách. Kývnem na chalaniska z KTM a dožadujem sa vysvetlenia elektroniky. Predsa len mam pod prdelou Véčko so 160-timi koňmi, nepotrebujem sa niekde vycápať, pretože som zabudol zapnúť nejakú fičúru. Mechanik so mnou zbežne prebehne jednotlivé systémy a ja ostávam v nemom úžase z toho, ako sa dá tak komplikovaný elektronický paket, tak jednoducho ovládať. Hĺbka menu je maximálne dva levely. Paráda. Na ODO-metry je číslo 6748km a tak si ešte obídem mašinu, či nemá nejaké škrabance, ktoré by som musel neskôr vysvetľovať. Upozorním na zadnú brzdu, je vidieť, že dostala riadny záhul, až chytila jemne fialový nádych. S úsmevom sa dozvedám, že to je čisto testovací stroj a tak aj vyzerá, nemám si robiť starosti, reku OK.

Sadnem, nastavím si Street/Street, naštartujem, ozve sa zvuk, ktorý môôôžem. Najkrajší zvuk, aký som za poslednú dobu počul, čím viac potočím heft, tým viac mi vstavajú chlpy. Paráda. Pomaličky a opatrne sa otáčam. Tým že sedlo je tak vysoko, mám nohy na zemi až moc blízko seba a preto mi posúvanie na mieste príde trochu neohrabané, ale motorka nie je na kolobežkovanie, že?. Vymáčknem spojku, ktorá kladie po celej dráhe chodu páčky konštantný odpor, ťuknem do radičky, jemne zaskočí jednotka. Pomaly, s veľkým rešpektom sa rozhýbem. Opatrne sa suniem mestom, dovoľujem si stále viac a viac. Vyskúšal som si aj pár rozbehov. Mašina reaguje neuveriteľne presne, bez najmenšieho zaváhania, Ride-by-Wire musím len pochváliť. Dokotúľal som sa pred robotu, zleziem dole, chodím okolo SA-čka, ako keby to bol vianočný stromček a premýšľam, načo je komu taká porcia výkonu. Viac ako trojku som nezaradil a nad šesť tisíc otáčok som sa nedostal a to sa mi zdalo, aspoň podľa tachometra, že idem jak prasa.

Cestou domov, skúšam ako si poradí s nízkymi otáčkami. Do 3000 ot. mám pocit, že sa trápi, ani nie tak kvôli absencii výkonu, ako vibráciám, ktoré sa od mega motoru šíria celým bajkom. Nie je to nič strašné, ale viem si predstaviť, že by mi to časom liezlo na nervy. Od 3000 ot. je kľud, vibrácie utíchnu. Jazda po meste pripomína drag race od semaforu po semafor. Po pridaní rýchlosť narastá takým tempom, že vždy si musím po zaradení trojky pribrzďovať, tachometer totiž atakuje trojmiestne číslo. Štvorku a päťku sa mi podarilo zaradiť až na obchvate.

Prehľad o dianí v doprave okolo mňa, do superlatívov posúva uvoľnený posed, výška posedu a funkčne spätné zrkadlá. Super Advík je v mestskej premávke neprehliadnuteľný, či už kvôli rozmerom, alebo zvuku motora. LED Véčko v späťákoch tiež ťahá oči. Napriek rozmerom a vďaka výbornej ovládateľnosti, ku ktorej prispieva určite aj motor, si pripadám ako žralok medzi pripitými rybami. Podvozok pri sólo jazde mestom sa mi zdá trochu pritvrdý, hlavne pri filtrovaní drobných nerovností. Pri väčších jamách, retardéroch však funguje výborne. Neskôr, keď som jazdil s frajerkou za sebou, fungoval podvozok výborne za každých okolností. KTM 1290 Super Adventure zvláda mesto výborne, ale tak nejak cítiť, že to nie je ten správny rybník. Okrem toho z pod sedla ide riadne teplo a v týchto 30-tkach, ktoré vonku panujú, to nie je nič príjemné. Spotrebu ukazuje 6,2l.

Okresky sú radosť, kým neprídete do dediny a z pod sedla sa začne tlačiť teplo. Ten zadný valec by mali ozaj riešiť, kazí to celý bajk. Nastavujem Sport/Sport a za Stupavou začína zábava s veľkým K. Mašina ma teleportuje z dediny do dediny. To medzi tým pripomína dielo nafetovaného impresionistu, všetko rozmazané. Mašina skrz anti-dive tak trochu klame fyziku, pri brzdení mám spočiatku problém s dávkovaním. Zdá sa, že to nebrzdí tak razantne akoby človek chcel a zrazu stojí a nechápe. Po pár dedinách som si zvykol a ďalej to už neriešim iba vychutnávam. Na vychutnávanie je aj každý výjazd zo zákruty, každé zrýchlenie, len sa modlím aby mi neskrížili cestu policajti. Riadenie je presné a ľahké, do zákrut ide jak autíčko na autodráhe, žiadne padanie do zákrut, prípadne zatváranie predného kola. Motorom brzdí na dvojválcové véčko slabo, čo len prispieva plynulosti a pohodliu. Po pol dni sme už jedno telo a tak skúšam vypínať jednotlivé systémy, že čo to spraví.

ABS-ko nechávam v režime road, MSR dávam Off, MST tiež Off. Nasleduje power whelie na jednotke, na dvojke, na trojke, na štvorke a ďalej už neskúšam, lebo tachometer ukazuje strašné čísla. Cestovné enduro sa premenilo na veľký motard. Vymetám zákruty, občas mi šklbne zadkom keď to preženiem, ale inak fascinujúce jazdné vlastnosti. Pri Cérovej si pár krát skočím cez koľaje, ľudia čakajúci opodiaľ na vlak majú zážitok. KTM-ko klame telom, jazdí ako keby malo polovičnú váhu. Cestou domov som ho ešte pár krát prehnal cez PK Babu a celý vyškerený, jak čerstvo posexovaný tínedžer som šiel domov. V garáži zisťujem, že na voľnobehu pri zaradenej jednotke sa posúva rýchlosťou 12km/h. Keď som sa hral na poctivého turistu tj. 90/50 s dôrazom na plynulosť, počítač ukazoval spotrebu 5,7l. Priemer za celý deň tj. aj s vyvádzaním ukázal 6,6l. Mám pocit, že SA-čko by po okreskách lietalo aj keby malo o 1/3 menší výkon, rybník je ok, len je trochu malý. Ešte mi tak napadá otázka, koľko asi vydrží zadná guma pri takej náloži.

Skoro ráno vyrážam po diaľnici smer Podbrezová. Super Advíka nastavujem na Sport/Comfort a všetky systémy zapnuté. Idem naschvál skoro ráno nech mám priestor na "testovanie". Ochrana pred vetrom výborná, až teraz si všímam, že prúd vzduchu od nôh odvádza predný blatník. Čiara hmyzu začína až nad plexi prilby. Predbiehanie pri akejkoľvek rozumnej, či menej rozumnej rýchlosti je rovnako dynamické ako pri 50-tke v meste. Paráda. Čítal som že maximálka je 260kmh, keďže nechcem prísť o papiere, za riaditka púšťam "Stigmana". Ten referuje, že nad 200kmh začína predok kmitať a čím je číslo vyššie, tým je to nepríjemnejšie. Pri 215 je to už o hubu, zišiel by sa nastaviteľný tlmič riadenia, resp. elektronický, ktorý by menil tuhosť v závislosti od rýchlosti. Cestovanie diaľnicou je pohodlné a dovolím si povedať, že príjemné. Spraviť pár dní zasebou 900km nemôže byť problém. Pri normálnej jazde (MPR+10kmh) ukazuje spotrebu 6,4l.

Okolo obeda som dorazil do Krpáčova. Je hic ako v pekle. Nastavujem offroad/offroad, ABS-ko dávam tiež do módu offroad a poďho do lesa. Za prvotný cieľ si dávam dotlačiť nadoraz tlmiče s 20cm zdvihom. Nedarí sa. Neviem ako to v KTM/WP vymysleli, ale vymysleli to parádne. Tam kde je čo i len náznak cesty, lietam rýchlosťami, za ktoré sa na okreskách berie minimálne výplata, teda nie ja, to "Stigman". Limit cestovných gúm sa prejaví až na mäkkom podklade (vrstva listov/blato), stabilite musím občas pomôcť nohami. Pri jazde v stupačkách sa až moc potím, preto skoro celý čas sedím a nechávam pracovať podvozok. Parádny zážitok ešte teraz mám v ušiach to Braaaap Braaaap a pred očami všetky tie stromy čo som nechcel trafiť :). Opäť celý vyškerený odstavujem ťuťuli muťuli Super Advíka. Frajerka ma podozrieva, že som si niečo šľahol, tajnostkársky žmurknem a dodávam, že zajtra to pochopí.

Ráno nastavujem "Load" na dve osoby a batožina, mapu volím Sport, pruženie Comfort, všetci asistenti pozapínaní. Hneď za dedinou zastavím a predvediem jej rozbeh, zozadu počujem povedomé "Ešteeee". Tak ideme až po hlavnú cestu na kockatý benzín a užívame si 160-koníkov, 140 Nm a parádne brzdy plnými dúškami. Po ceste mením nastavenie podvozku a konečne pri plnej záťaži cítim aj rozdiel. Sport je tvrdší, Street o niečo menej a Comfort taký húpavý. Dvaja "Stigmani" sa s nami striedajú a pohodlnou rýchlosťou (160-170kmh) pokračujú až po pumpu za Zvolenom. Pri diaľničných presunoch stíha prúdenie vzduchu odvádzať teplo od motora, ale akonáhle zastavíme, rýchlo dole a vzdialiť sa. Od motora, aj od výfuku ide riadne teplo a v tomto počasí to nie je nič príjemné. "Stigmani" pokračujú ďalej a rozhodnú sa otestovať už spomínaný problém s kmitaním pri rýchlosti nad 200kmh. Ani pri 270kmh sa neprejavil, takže to chcelo záťaž. Týmto by sa chceli "Stigmani" ospravedlniť chalanovi zaľahnutom na superšporte, ktorého mierne naľakali tým, že ho predbehli, asi to nečakal. Rejsuješ si po diaľnici a predbehnú ťa dvaja na stoličkách, tiež by ma to prekvapilo. Za hodinu a pol sú "Stigmani" doma a kupodivu, majú ešte vodičák. Referujú, že konečne našli ten správny rybník pre SA-čko. Frajerka je vyškerená ako ja včera a po otázke čo na to hovorí, odpovedá "Druhýkrát som sa zamilovala. Je to super pohodlné. To normálne predávajú? Koľko to stojí?" Cestovanie vo dvojici, dlhšie diaľničné presuny to je to pravé orechové. Pri viac ako svižnej jazde, počítač ukazuje spotrebu 7,4l. Na druhý deň idem hodiť frajerku do práce a zisťujem, že vo dvojici lepšie jazdí aj po meste. Trasenie pri filtrovaní menších nerovností zmizlo. Nedá mi to a tak ju preveziem ešte okolo Bratislavy a ozaj sa na SA-čku jazdí lepšie v tandeme, tá motorka pre excelentný výkon potrebuje záťaž.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor druhého redaktora, Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.