Cesta NAPIONIERI na 24 hodinovku do Novej Paky

Ale v stredu deň pred odjazdom do Novej Paky som si spomenul že vo štvrtok večer mám prezentáciu fotiek z Kazachstanu v Žiline. Môj odvoz išiel vo štvrtok ráno a tak som sa musel rýchlo rozhodnúť čo ďalej. Samozrejme pionier to istí! Jediný problém bol v tom že som musel ísť takmer nonstop aby som stihol pretek ktorý začínal v piatok o 16 30.

Pôvodne som mal ísť sám ale pridali sa ku mne dva pioniere. Mišo a moja frajerka Lucka. Takže išli sme traja. O 16 00 vo štvrtok sme vyrazili z B. Bystrice a cca o 19 30 sme boli v Žiline. Prezentácia dopadla super a trvala do 22 00. Nič iné ako ísť ďalej nám neostávalo. musel som stihnúť pretek. Pionier síce veľa nesvieti ale keď idú tri vedľa seba vznikne z toho osvetlenie zodpovedajúcej autu :) náš cieľ bol Olomouc kde sme mali vybavené ubytovanie u Davida Havlíčka díky BRÁCHO!

Cesta tam bola ale náročná okrem slabého osvetlenia nás trápil aj dážď a únava keďže sme do cieľa prišli až o 3 30 ráno. Vstávali sme 5 30 a o šiestej sme pálili ďalej už priamo do Novej Paky. Samozrejme takmer 80% po daždi ale nič iné nám neostávalo, stáť sme nemohli. Zvládli sme to, presne 450 km za 21 hodín z čoho 6 hodín sme stáli a spali :) O 16 30 som už stál na štarte.

Brutálna autocrossová trať a neupravený pionier s plechmi 555-ky. Striedali sme sa po každej polhodinke štyria. O pol noci nám odišla prevodovka a tak sme až do pol štvrtej rána opravovali a išli opäť na trať. Bol to fakt extrém cca 60 posádok najlepší spravili okolo 1000 km na trati a mi okolo 600 km. takže nevyhrali sme nič. Teda takmer nič lebo ja som dostal cenu za najväčšieho magora, stále neviem prečo a vydal som sa s Mišom a Luckou ďalej na cestu. Spať sme išli troška inak, viac severom cez Poľsko bárdzo ladnými drogami smerom na Ostravu :)

Mali sme aj malú haváriu keď sme si nevšimli semafór a lucka to do mňa napálila. Proste sa do mňa buchla no na štastie sa jej nič nestalo. Sranda je koľko ľudí nás takto po ceste chce prenocovať. Furt sa niekto pýta či neostaneme u nich, ale my sme chceli jazdiť až do večera a tak za Ostravou sme vychytali veteránistov ktorý mali pálenicu. Viem neznie to dobre a ani to dobre nedopadlo. No žijem a vidím a vozil som sa na Dnepri s poháňanou sajdkou. Strašná motorka, žerie 13 l na sto a stále sa kazí takže existuje aj horšia mašina ako pionier.

Keď sme vstali Karlík veteránista nám pripravil hostinu akú nemám ani doma na narodeniny :) a s kamarátom Čitou nás odprevadili na slovenské hranice. Čita bol super chlapík ktorý sa kvôli nášmu príchodu nedostal načas domov a tak ho žena opustila. Dúfam že je už všetko v poriadku a ja pozdravujem týmto aj jeho ženu Silviu nech mu prepáči. :)

V pondelok večer sme sa dostali domov v podstate bez akýchkoľvek problémov až nato že sme boli horzne unavený. Nechápem ako to mohla Lucka zvládnuť. 1000 km za tak krátku dobu a pre mňa ešte 24 hodinový maratón. Kam to bude nabudúce?

PS: pri Strečne sme obehli asi 500 áut :D