História Pionier: Cestné pretekové 555-ky

V priblížení predošlého typu 550 som predstavil tiež zopár pretekových náradí, ktoré vychádzali z Jednohrbov. Nakoľko nasledujúci typ 555 bol koncepčne totožný s 550-kou, začnem teda znova u tohoto typu. Znovu predstavím ovenčenú pretekovú 50-ku približujúcu sa svojimi tvarmi kolibríkovým špeciálom GP 50 rannej nekapotovanej éry. Nádrž pôvodne trónila v nemeckom medzivojnovom stroji zrejme značky NSU, kompletné kolesá boli z mopeda a na konci sedadla nesmel chýbať malý aerodynamický hrb.

Považské strojárne zrejme pre svojich okruhových jazdcov pripravili odkrytované športové náradie, ktoré si jazdci individuálne ďalej upravovali. Testovali tým nielen Jednosdadláky, ale aj svojich jazdcov a samozrejme jazdcov zväzarmovských. Jedným z mestských okruhov bol aj najbližší Manínsky okruh. Najznámejším zahraničným jazdcom na Jednosedadláku bol pravdepodobne Toivo Asmer.

Nasadenie Jednosedadlákov do pretekov kolibríkov muselo byť úspešné, pretože vývoj Jednosedadláka bol korunovaný predstavením prototypu cestného pretekového Pioniera. Špeciál bol najskôr spolu s upravenými skútrami Manet skúšaný na obľúbenej ceste medzi Kolárovicami a Makovom. Motor sám o sebe bol vlastne sériový, no k zlepšeniu parametrov mu dopomohli malé úpravy. Do vienka dostal spádový karburátor a aj nový veľký výfuk. Výstupný výkon bol na koleso prenášaný cez upravený sekundárny prevod. Optická zmena oproti sériovému modelu bola v použití netradičnej motocyklovej nádrže, ktorej baculaté línie, aj keď modifikované, sa objavili neskoršie na motocykli SK 90. Na hornej časti bola plstená podložka aby sa zaľahnutý jazdec mohol o podložku na nádrži oprieť. Ďalšou zmenou bola nová zadná kyvná vidlica s dvoma takmer zvislými tlmičmi, ktoré boli prekryté číslicovými tabuľkami. Na nej boli ukotvené do zadu posunuté stupačky aj s páčkou zadnej brzdy. Následne celá horná časť reťaze bola zakrytovaná. Táto vidlica sa stala štandartom u následného sptrebiteľského Pioniera 05, no v lisovanom prevedení. Predná časť bola totožná s odstrojenými pretekovými Jednosedadlákmi. Teleskopická vidlica mala oproti štandartnej 555-kovej zmeny, pretože nemala ukotvenia na pevný blatník, ale bola vybavená ukotveniami na blatník pohyblivý. Tieto klzáky boli adaptované na celonábojové kolesá oproti polonábojovým z 550-ky. Klasické 555-kové riadidlá boli umiestnené čo najnižšie a nad nimi bola povinná číslicová tabuľka zakomponovaná do malého plexiskla. Blatníky, ktorými bol továrenský pretekový Jednosadadlák vybavený sa s odstupom času aj s rúrkovou zadnou kyvkou objavili na neskorších typoch „21“ a „23 Mustang“, objavili sa aj na ostatnej sérii „20-ky“. Fotografie tohto pretekového náradia na verejnosť oficiálne prenikli dlho po skončení výroby Pionierov. Mnou prezentovanú reprodukciu zverejnil už nebohý G. Ulický zrejme v porevolučnom periodiku „Svet motocyklov“. Osobne vlastním celú sériu detailných dobových fotografií tohoto špeciálu, no na ich zverejnenie žiaľ súhlas nemám.

Súčasní cestní pretekári nielen v nostalgickej triede 50 ccm, ale aj s väčším objemom motora ako základ využívajú stále komponenty z dávno zabudnutých československých 50-tok. Uvediem dva odstrojené špeciály pre 50-kové podujatia. Odstrojený Jednohrb sa pýši motorom z typu „05 a vyššie“ vrátane kompletných kolies a pretekovo ladeným veľkým výfukom. Ďalší špeciál na báze Stadiona „S 11“ sa pýši nádržou z Mustanga, malým plsteným sedadlom s tradičným aerodynamickým hrbom. Samozrejmosťou sú spustené riadidlá z Jednosedadláka a dynamickejšia karburácia pravdepodobne z Pioniera. Nesmie chýbať pretekovo ladený veľký výfuk. Nakoľko Stadion bol koncipovaný ako moped, tak prevádzkovateľ tohto skvostu ho vybavil svetlami a zrejme ho používa na bežné jazdenie. Ako moped nepotrebuje „ŠPZ“ či „EVČ“. V mojom veteránskom ponímaní to je ale vozenie „po prvého policajta“.

Náročnejšie prestavby pre cestné preteky Pionierov predstavujú stroje so zväčšeným objemom a so zachovaním maximálneho množstva pôvodných komponentov. Príkladom toho je stroj so spevneným rámom z Jednosedadláka s ponechaným celistvým zadným blatníkom v originálnej tmavočervenej farbe. Zaujímavým je prepracovaný náboj zadného kolesa s odľahčenou rozetou. Konštruktér bieleho stroja šiel ešte ďalej a pôvodné kolesá výmenil za odlievané s troma dvojitými lúčmi. Obidva stroje používajú pôvodné 555-kové nádrže, no predpokladám, že kompletné zadné blatníky ukrývajú nádrž druhú z modelu „05 a vyššie“, alebo jej modifikáciu.

Iný konštruktér pre zväčšenie akčného rádiusu pre svoje náradie použil nádrž z mopeda Stadion S22, ktorá pojme viac paliva ako nádrž „555“. Ako som naznačil zväčšenie objemu s novou karburáciou a ladeným veľkým výfukom je aj tu štandartom. Dvojsedlo dovoľuje jazdcovi zaľahnúť a odpor vzduchu znižuje malý aerodynamický štít.

Pri predstavovaní cestných pretekových Pionierov som sa už venoval strojom, ktoré boli a stále sú rozmanité, no orientačnými bodmi sú prvky, ktoré predurčujú vznik rôznych kategórií. Prvou boli špeciály „Sprint“, ktoré boli vybavené svetlami a teda boli akými si „replikami“ špeciálov pre GP cestných motocyklov. Druhou boli a sú čistokrvné pretekové motocykle GP. Tieto jazdci používali v zosnulej triede „GP 50“, či neskoršej, tiež zosnulej „GP 80“. V súčasnosti milovníci cestných Pionerov stále pretekajú v podujatiach venovaným motocyklom s vytvorenými kategóriami pre Pioniere na Slovensku a v Čechách.

Najmladšími pretekmi sú preteky v šprinte na 400 metrov. Pioniere sa tam udomácnili tiež a to už naozaj dávno. Vznikli ako protipól špeciálov vybavených veľkými motormi. V predošlých článkoch som tieto monštrá z minulosti odprezentoval ako pozadie netradičných Pionierov, ktoré paradoxne na fotografiách boli vlastne len krovím. Z toho obdobia sa mi do pamäti vryl špeciál s motorom Tatra 613. Vidlicový vzduchom chladený osemvalec pri objeme okolo 3500 ccm bol vybavený 3,5 litrovou nádržou práve z „Pioniera 555“. Z viacerých dobových reprodukcií som zo svojho archívu vybral aj pionierkové „metly“. Na jednu ma upozornil aj pán Z. Metzker, ktorá sa mihla vo vtedajšej dobovej tlači a ako spomienka bola pripomenutá opäť v roku 1989 vo Světe Motorů. Pojem „metla“ som použil zámerne, pretože jezdec na takom náradí nesedí, ale leží a teda vozidlo je dlhé ako rúčka z metly.

Z Jednosedadláka v tomto prípade zostal prakticky len motor, predná vidlica a kolesá. Nekonečne dlhá nosná rúra u niektorých modelov v sebe skrývala palivovú nádrž, iní konštruktéri ju podvesovali za nosník riadenia na nosnú rúru. Konštruktér vyobrazeného stroja ju zaujímavo umiestnil na zadnú stranu operadla jazdca. Zrejme v ranných štádiách rozvoja šprintu v bývalom Českslovensku akcelerácia strojov nebola až tak divoká, pretože súčasné „dragstery“ sú vybavované prídavnou konštrukciou, ktorá zabraňuje dvíhaniu predného kolesa. Pri takom zdvihnutí jazdec často strácal kontrolu nad svojim strojom. Spomenul som si aj na veľmi zaujímavý stroj Gyros, ktorý bol skompletovaný z dielcov pionierkového Mustanga a srdcom nebol spaľovací motor, ale „elektromotor“.

Na záver sa opäť vrátim k šprintákovi, ktorého komponenty boli prakticky zo všetkých typov Pionierov a na dôvažok obutie bolo z bicykla. Pre maximálne odľahčenie predné koleso bolo kompletne vrátane prednej vidlice bicyklové. Zadné koleso malo zaujímvú konštrukciu. Náboj bol kompletný „05 a vyššie“ vrátane funkčnej brzdy. Výplet bol tiež Pionier, no ráfik bol z bicykla. Preradenie rýchlostí bolo riešené dlhými tiahlami s vahadlom ukotveným na ráme. Boli z neho odstránené struny tlmenia a nahradené privareným nosníkom. Autor si neodpustil zopár perličiek. Nádržou bola zrejme plastová fľaša umiestnená vo valcovitej plechovici. Mohutný sací filter bol tesne vedľa nádrže. Indukčná cievka bola z Trabanta a elektroinštaláciu dopĺňal akumulátor.

Najbližšie sa povenujem minimotocyklom na báze Jednosedadláka.