Dakar 2013 klope na dvere, ako sú pripravení Slováci?

Pripravený, nepripravený, ideš! Všetky náležitosti ako letenky, pasy, očkovania, poistenia, asistenčné vozidlá – jednoducho, všetko musí byť jasné a pripravené už teraz aj napriek tomu, že štart najťažšej rally sveta je naplánovaný až v novom roku, 5.1.2013. Zo Slovenska si púštne dobrodružstvo plánuje užiť päť posádok, z toho jedna na štyroch kolesách. Každý z nich na Dakare už bol s výnimkou Štefana Svitka st., ktorého prestalo baviť sa na úspešného syna len pozerať a rozhodol sa vyskúšať si Dakar na vlastnej koži v bugine. V tomto článku sa o tímoch dozviete viac.

Štefan Svitko ml.

Tento rok bude mať Dakar pre Števa Svitka ml. inú príchuť, ako tá vlaňajšia. Všetky oči sa budú upierať na najúspešnejšieho Slováka na Dakare s otázkou: Podarí sa mu obhájiť top pätku? Števo sa netají tým, že by chcel byť aspoň štvrtý:) Iné to bude aj kvôli účinkovaniu jeho otca. Aj keď majú dva samostatné tímy a prakticky „nič spoločné“, už len vedomie, či je bugina Štefana Svitka st. už v bivaku sa podpíše na jeho nálade a psychike.

Števo si zaspomínal na minulý ročník, ktorý bol pre neho aj pre nás nad očakávania: „Minulý rok sa mi stala takáto kuriozita. Ešte v prvých etapách v Argentíne, kde bola ešte aká taká civilizácia, som skoro zrazil prasa. Také divoké mi vbehlo do cesty a asi iba pol metra chýbalo a bol by som ho zrazil. Samozrejme musím spomenúť aj zrazenie – moje vykĺbené rameno. Do cieľa v Lime som dorazil s bolesťami, ale to nebolo nič oproti bolesti, ktorú som mal deň predtým, keď sa to stalo. Preto mojím najvrúcnejším želaním pre tento rok je dôjsť do cieľa bez zranení. To moje rameno je na Dakar 2013 pripravené, už to nikdy síce nebude na 100%, ale snáď vydrží. Tento rok sa najviac teším na poslednú etapu, na voľný deň aj na pieskové duny.“

Štefan Svitko st.

Jediný tím, ktorý sa na Dakar vyberie na štyroch kolesách bude v zložení: Števov otec ako pilot a Ján Rumpli ako navigátor. Ján už skúsenosť s Dakarom má, zatiaľ však iba ako mechanik. Teraz si slávnu Rally zažije ako súťažiaci, zatiaľ čo pre Štefana Svitka st. to bude premiéra.

Štefan Svitko st.: Vec, na ktorú sa najviac tešíš: „Ani neviem, pretože to bude niečo úplne nové, čo si je ťažké len ta predstaviť, pokiaľ to človek nezažil.“

Štefan Svitko st.: Vec, ktorej sa najviac obávaš: „Obávam sa úplne všetkého. Veď je lepšie sa trocha báť, ako potom nedokončiť. Akurát ma mrzí, že v mojej bugine mohol byť silnejší motor, ale to už teraz nezmením.“

Ján Rumpli: Vec, na ktorú sa najviac tešíš: „Najviac sa teším na Makču Pikču, na to, že Dakar pôjdem konečne po trati. Bude to úplne iný Dakar aký som zažil vlani, keď som išiel ako asistencia. Vtedy som nevidel preteky vôbec, teraz budem v centre diania“

Ján Rumpli: Vec, ktorej sa obávaš: „Všetko bude pre nás nové. Aj ja aj Števo ideme ako nováčikovia na bugine. Hovorí sa, že až na štvrtom Dakare sa súťaží, dovtedy sa zbierajú skúsenosti, preto bude pre nás úspech keď prídeme šťastne do cieľa.“

Ivan Jakeš:

Ivan Jakeš by rád prelomil šnúru nedokončených Dakarov a prišiel do Santiaga ako jeden z top jazdcov. BMW vymenil za KTM a pri odhade výsledku nie je skromný, chcel by dobiť prvú desiatku.

Vec, na ktorú sa najviac tešíš: „Na cieľ:) Teším sa aj na to, že si zajazdím, oddýchnem, že urobím dobrý výsledok, a teda dôjdem až do cieľa.“

Vec, ktorej sa najviac obávaš: „Motora a zlyhania techniky.“

Naj zážitok z doteraz odjazdených Rally Dakar: "V Južnej Amerike sú úžasní, dobrosrdeční a priateľskí ľudia. Mám s nimi fakt dobré skúsenosti. Keby nebolo ich, ani tú jednu rally, ktorú som došiel do cieľa by som nedokončil. V roku 2009 sa mi rozpadol motor. Domorodci ma dobrovoľne viezli 200 kilometrov po trase až do cieľa. Aj Keď mi chýbali nejaké waypointy a dostal som 11 hodinovú penalizáciu, mohol som vďaka nim vyraziť do ďalšej etapy. Urobili to nezištne, ani za naftu nechceli žiaden peniaze.“

Ambícia na tento rok: „Bojím sa techniky, zdravia, zranení, ale keď budem mať šťastie, dôjdem do 10. miesta. Chcel by som všetkým ukázať, že tam patrím, pretože roky predtým som vypadol predčasne ale vždy som sa držal vpredu. Dúfam, že tento rok to víde, pretože som tvrdo trénoval a urobil som preto naozaj všetko, čo bolo v mojich silách. Nedávno (pozn. redakcie.: začiatkom novembra) som bol trénovať vTunise na 12- dňovej Rally a počas leta som odjazdil niekoľko motocrossov, navyše som vymenil techniku, BMW za KTM, tak uvidíme.“

Ján Zaťko a Dušan Čipka:

Dvaja nerozluční borci, Ján Zaťko a Dušan Čipka sa na Dakar vracajú zas. Minulý ročník ich nadchol a poučil, preto tento krát si berie každý z nich vlastné auto a zmenilo sa aj zloženie ich posádok.

Najlepší zážitok: „Mám pekné spomienky na celú atmosféru okolo Rally Dakar najmä na množstvo fandiacich divákov. Spomínam na ústretovosť organizátorov a všetkých čo mi pomáhali vo 4. deň, keď som po polnoci prišiel s pokazeným motocyklom do cieľa meraného úseku. Zvlášť si spomínam a ďakujem posádka čílskej buggy čo mi pomáhali opravovať v púšti motorku aj posádke talianskeho jazdca, ktorí sa ma v cieli ujali, dali jesť a piť. Spomínam na bulharského 4-kolkára, ktorému som dával o polnoci v meranom úseku benzín a ktorý ma po súťaži v Lime na pláži spoznal a veľmi mi ďakoval, aj keď sa mu napokon nepodarilo dôjsť do cieľa. Vôbec neviem ako si ma vtedy v tej tme zapamätal.“

Najhorší zážitok: „Veľmi zlý pocit som mal pri pohľade na mŕtvu kravu a jazdca vedľa nej, ktorého po náraze do nej oživovali lekári zdravotníci leteckej služby.“

Ambícia: „Ak by vydržala motorka a nič vážneho by sa mi neprihodilo chcel by som skončiť okolo 70. miesta, ale beriem každý výsledok.“

Najlepší zážitok: „O obrovský rozruch som sa postaral 11.deň. Do cieľa som prišiel na 8-mom mieste. Doma pri sledovaní Dakaru na internete všetci známi oslavovali a v cieli sa ma kolega Štefan Svitko pýtal: A kde si ma to predbehol? Vysvetlenie prišlo po kontrole GPS - vynechal som veľkú časť trate s deviatimi (!!!) waypointmi. Dostal som za to 7 hodín penalizácie. Ale aj tak, príchod do cieľa v Lime bol ten najkrajší zážitok.“

Najhorší zážitok: „Spomínam na to, že po druhom dni som sa sám seba pýtal: "Prečo som ja sem chodil?" Po dvoch pádoch som mal na tretí deň tak napuchnutú nohu, že som musel obuť čižmu naboso a ani zapnúť som ju nemohol. Musel som ju opáskovať.“

Ambícia: „Keby dobre fungovala motorka a nezranil by som sa chcel by som tento rok skončiť do 50. miesta.“

Text: Radka Mazákova, zdroj www.countrycross.sk