Ako som „starkú - K. T. Marku“ dostal do iného stavu

Ah aká len bola moja milá „K. T. Maruška“, keď som ju kúpil. KTM 250 EXC ako lusk. Rok 1995 (4). Bola ostýchavá – plachá, ale dala sa naštartovať – poškrabkaním. Pôvodom „Rakúšanka“ ale priviezli mi ju z Talianska. Predné tlmiče „deravé“ - tiekli ako sito. Výfuková prívera „vylágrovaná“, prefukové kanály veru neovládala – mali dovolenku. Kyvka pružná asi tak ako gymnastka z vyskočenou platničkou. Filter nasiaknutý ako hnojisko, každá skrutka, ako bola tak iná atď, proste paráda...

Tak som sa do nej teda dal. Všetko rozobrať a vyčistiť. Pri rozoberaní radšej všetko fotím. Kedysi som si demontáž nahrával na kameru (to som robil prvú YAMAHU 660 TENERE). No ak som chcel z videa dostať nejaký detail, pre zachytenie toho pravého okamihu mi nepomohli ani oči z jastraba. Rozoberanie ide síce rýchlo, ale nasleduje „pucovanie“. Možno sa niekomu bude zdať že „no čo!“ – ale ak chcem slečnu „K. T. Marku“ riadne očistiť, tak miniem „galón“ technického benzínu a všakovakých iných „smradľavých puchov“ ako Trichlór a pod. Už som rozmýšľal aj o tom, že by sa mi „externe na dohodu“ hodil nejaký kvalifikovaný „fetoš“ , ale potom som od toho upustil.

Mám ako-tak vypucované a nasleduje zbavenie náterov (mejkapu) – buď „pieskovanie“ alebo „šmirgľovačka. Už radšej – čo sa dá opieskovávam, je to lacnejšie, rýchlejšie, menej sa narobím a nemusím dýchať prach. Horšie je to zo zájdenými kovovými časťami, ktoré chcem vyčistiť prípadne vyleštiť. Tu nastupuje drôtený kotúč (lacná akupunktúra - drôty pozapichované po celom tele, vlastne ani taká lacná nie je, lebo „draťáky“ sú drahé). Potom leštenie. Chronický „perfekcionista“ sa môže zodrať – hlavne ak sú na predmetných častiach nejaké ryhy a pod. Zabrusujem, leštím (nadávam a pijem pivo). Potom nasleduje očista – nie motorky – vlastného tela. Po brúsnej paste a prachu z leštiaceho kotúča sa umývam kartáčom s jarou (alebo Novou Jarou?, ešte novšou, najnovšou, vynachválenou v reklame) – inšie nezaberá. Zapchatý nos (aj keď používam masku s filtrom) zdá sa nejde prevŕtať možno ani vídiovým vrtákom – ale dýchať musím.

Po pucovačke zistím väčšinou „neuspokojivý stav“. A tak nadávam čo som to zas domov „doteperil“. Pokiaľ by ste vedeli nejaké nové nadávky, budem vám vďačný – všetky sa mi minuli, tak sa trápne opakujem. Čas beží – nemoc zvaná „chronická moto-cyklo-tilitída“ a zimný „absťák“ urobia svoje. Pomaly sa ukľudním, spočítam drobné a ide sa ďalej. Čo treba objednávam (prívera , ložiská, guferá... – ah Bože... ďalej radšej nepočítam...). A to sa to opakuje. Lakujem alebo dávam lakovať diely, leštím kanály, vyrábam tesnenia, na PC kreslím vadné diely pre sústruh, vymýšľam polepy.... fidlikám a skladám (niekedy uspokojivo prikúkam, inokedy nadávam a zasa pijem pivo). Dopredu ma ženie očakávanie „ohromného nezvládnuteľného výkonu neuveriteľne dokonalého stroja“ – proste čosi ako delo „tlstá Betra“ z I. svetovej. Ako hovorím - „chronická moto-cyklo-tilitída“ – zhoršuje sa to pán doktor.
Nakoniec z toho predsa niečo stvorím – nikdy nie síce to, o čom som sníval, ale nie je to až také zlé. Na posúdenie páni sudcovia niekoľko fotiek.

Takto som napríklad prehnal „očistcom“ motor . Nič moc - viem, ale voči predoperačnému stavu je to mládenec. Keď som mu „osolil“ – „šľahal oheň a dym zo zeme“ (samozrejme kecám, ale keď nie oheň, tak prach určite – bolo prašno...)

„Obesený“ rám s motorom... tu už bolo veselšie (ani jari som toľko neminul).

Tuto už aj kolieska (samozrejme vyleštené, z novými plášťami (ďakujem chlapci z „Matadorky“ že ste mi spravili cenu). Výfuk odkarbónovaný – novo vystlaný... Reťaz novučičká, filtrík , hadičky, gumičky, šróbiky... nové.

Foto po viacerých jazdách...

A to je všetko. Len tak mimochodom - nikdy nerobím motorky na „kšeft“ ale pre radosť. Je to mánia , či úchylka? Hovorte tomu ako chcete, lebo toľko peňazí a času čo do takej mašiny dám, sa mi nikdy nemôže vrátiť – ani to neočakávam. Myslím asi tak: nie je tá moja „chronická moto-cyklo-tilitída“ až taká najhoršia choroba. Mať tak napríklad „automatovú –hádzačku - štrngačku“ by mohlo byť horšie aj drahšie. Tak len toľko moji milí. Čau.

09. 12. 2005

PS:

Ak sa Vám môj článok nepáčil, za to sčasti môže člen MOTORIDE: duggo, ktorý ma k tomu postrčil. Týmto ťa duggo pozdravujem. A ak dokonca škodoradostne hľadáte gramatické chyby - za to nemôžem ja, ale Ľudo Štúr. Ja som gramatiku prissámvačku nevymyslel!