Poradíme, pomôžeme: 15. časť: Chcem sa zmeniť na kopu roztrhaného krvavého mäsa a čriev?

Všetci vieme, že je to inak, ale je jednoduchšie ukázať na nepriateľa v plechovke, ako priznať si vlastnú chybu. Skúsme na to, prečo majú najviac ťažkých nehôd práve mladí jogurťáci prísť obyčajným sedliackym rozumom:
Superšport je športové náradie. Preto každého jeho majiteľa zvádza k športovým výkonom. Veď na to je aj určený, ALE: Na športové výkony sa musí každý športovec dlho a intenzívne pripravovať pod vedením svojho trénera, maséra, lekára... A športovec na motorke? V autoškole absolvuje dve - tri kolečká na prázdnom parkovisku pod dohľadom inštruktora, ktorý má na motorke možno najazdených pár stoviek metrov, urobí testy a:

• Tatko mu kúpia motorku podľa jeho želania: silnú, rýchlu, farebnú, no skrátka takú aby mu každá baba dala. Ona mu ale nedá, keď bude jazdiť ako pokakaný. Tak tomu vytne...
• Za svoje ťažko vydrené korunky si kúpi dvadsaťročného vyhoneného veterána, ktorý ma za sebou iks pádov a neodborných zásahov, kúpi si gumy zo šrotoviska, zničené brzdové obloženie si nechá nalepiť za pár korún, kúpi najlacnejšiu prilbu aká sa dá zohnať a hurá...

Ani jeden s týchto dvoch si nejde zajazdiť na maximálne zabezpečený okruh. Prvý preto, lebo tam nemá žiadnych obdivovateľov (a obdivovateľky) a druhý preto, lebo na to nemá peniaze. Ani jeden nič netuší o tom že máloktorý plechovkár predpokladá, že ten malilinkatý fliačik v diaľke sa k nemu približuje dvojnásobnou rýchlosťou, než aká je povolená. A preto nedá tomu malému fliačiku prednosť. Oficiálne je vinný on. Ale my vieme...

Viac krát som zažil, že na rovinke plným plynom jazdiaci jogurťák mal v zákrutách plné ruky práce, aby motorku udržal na kolesách. Chápem eufóriu z rýchlej jazdy – veď ju aj sám zažívam. Ale keď jazdec nemá za sebou tréning, alebo dlhoročnú prax, môže znamenať každé nečakané prekvapenie smrť. S vyvalenými očami som sledoval 47 ročného chlapíka, ktorý mi oduševnene rozprával o tom, ako sa mu na motorke ovešanej kilami nezmyslov rozkmitalo riadenie, ale on „duchaprítomne skočil na brzdu, ale ani to nepomohlo“! Kua, na motorke nestačí skočiť na brzdu a zatvoriť oči ako v aute - veď to už nejako dopadne...

Skúsme si aspoň veľmi-veľmi stručne prebrať to, čo by ti mohlo pomôcť pri záchrane holého života:

• Aj keď si chudobný ako kostolná myš, kúp si na prvú sezónu nejaké ľahké staré endurko alebo krosu (to je možné už 20 000) a lietaj, skáč a šmýkaj sa po lesných a poľných cestách. Ak ťa pri tom budú naháňať grinpisáci, to len pomôže výcviku. Dobre si pozri fotky týchto malých chlapcov (2x foto). Ja byť otcom hociktorého z nich, tak sa o neho v bežnej premávke vôbec nebojím!
• Kúp si kvalitné oblečenie. Nemusí byť práve od renomovannej značky. Zaplať radšej za solídne spracovanie, ako za našité logo, alebo bohovsky dobrý dizajn! Práve preto, že si začiatočník, budeš ho potrebovať viac a častejšie, ako starý pardál!
• NIKDY nešetri na kvalitných pneumatikách, brzdách a údržbe. NIKDY!! Keby policajti pri dopravných nehodách skúmali stav motocyklov, boli by sme možno prekvapení, ako často sa ich zlý stav podpísal pod kríž na cintoríne!
• Nespoliehaj sa na kvalitu vozovky. V lese očakávaj popadané lístie (alebo oslepujúce záblesky slnka pomedzi konármi). Na horských prechodoch ťa ani v auguste nesmie prekvapiť štrk zo zimného posypu. Opačne klopené zákruty sú na Slovensku peknou tradíciou (aj na inak dokonalej Babe). Olejové škvrny a všakovaké na cestu popadané predmety naša hrdá polícia s prehľadom ignoruje. Vyfrézovaný asfalt síce nie je nebezpečný, ale začiatočníka môže poriadne vyľakať. A šmykľavé biele vodorovné dopravné značenie, alebo diery v mestských uliciach...
• Aspoň prvých pár rokov zabudni na všakovaké módne výstrelky, ako sú napríklad tangáče na EČ, jazdu po zadnom, naháňačky s policajtmi (v tomto prípade môžu veľmi znervóznieť), maj na háku tých čo hovoria, že pivo a motorky jednoducho patria k sebe.
• Prečítaj si Hlavu XXII a dobre si zapamätaj Yossarianove heslo: „Všetci ma chcú zabiť!!“ Niektorí možno nie naschvál, ale len preto, lebo sú to jednoducho blbci, ktorí nepozerajú do zrkadiel, nevyhadzujú blinkre, nedokážu odhadnúť vzdialenosť alebo už dávno zabudli dopravné predpisy... Niektorí majú z motoriek jednoducho mindrák a začnú sa s nimi pretekať. Iní motorkárov (bohvie prečo) neznášajú a preto ich z radosťou vytlačia z cesty... Skrátka každý má svoj dôvod, len ty si musíš uvedomiť, že aj keď to každej plechovke hocikedy s prehľadom natrieš, v silovom súboji nemáš nikdy šancu.

Takmer každý z nás už niekedy padol. Veď kto nepadá, jazdí pod svoje možnosti! Aj tvoj prvý pád by mal prísť čo najskôr, aby ťa naučil rešpektu! Druhý, tretí a ďalšie už znamenajú vážne varovanie. Môžeš sa klamať ako chceš, ale takmer vždy si si na vine len sám. Ak aj je oficiálny vinník niekto iný, vždy je to o tvojej nedostatočnej predvídavosti, slabej vyjazdenosti, alebo nedostatku talentu. Všelikde inde sa možno snaha oceňuje, ale na motorke to je bohužiaľ naozaj tragicky málo...

A na záver citát neznámeho autora: NA MOTORKE NIKDY NEMÁŠ PREDNOSŤ!!

Text: Vadim, BULDOG-SILÁRD, článok vyšiel v SLOVENSKÝCH MOTOCYLOVÝCH NOVINÁCH

Viac o bezpečnosti: bezpecnost.motoride.sk