Na Afrikách do Afriky - adventure offroad test Hondy CRF1000 Africa Twin v Tunisku 1/3

Text: Tomáš Hajduch - Awia
Foto: Tomáš Hajduch - Awia, africanPO

Predstavovať Africu Twin asi naozaj netreba - predsa jej nová verzia tu už nejaký čas je a aj my sme ju už kvalitne testovali viackrát: sprostredkovali sme prvé dojmy z Južnej Afriky, spravili prvý slovenský test, otestovali automat v teréne a potom aj v piesku. V roku 2017 sme jednu dostali na sezónu k dispozícii a podarila sa neuveriteľná vec - zakončenie tohto testu dvojtýždňovým putovaním Tuniskom, ktoré sme vám priniesli aj prostredníctvom živého sledovania celej výpravy v novembri/decembri: Naživo: na Afrikách do Afriky - Africa Twin Tunisia Adventure.

Video: Video test: Na Afrikách do Afriky - Honda CRF1000 Africa Twin v Tunisku

Prípravy a úpravy

Možno si poviete, čo všetko treba pre cestou na Saharu pripraviť a aké úpravy na motorke spraviť. My sme sa rozhodli ukázať, že netreba takmer nič. Vyrazili sme na motorkách v sériovom prevedení s nejakými základnými doplnkami:

• originálne padacie rámy
• hlavný stojan
• na jednej motorke vyššie plexi
• originálny horný kufor
• Pneumatiky Mitas MC23 Rockrider
• na jednej motorke tankvak (foto a video výbava)
• zdvihli sme riadidlá - iba pootočením v úchytoch vpred
• demontovali sme gumy zo stupačiek
• v Janove sme namontovali držiaky navigácie

Batožina

Balenie prebiehalo nezvyčajne, pretože motorky sme nemali pri sebe. To so sebou prináša viacero nezvyčajných situácií a vecí, ktoré musíme riešiť. Predsa len so svojou motorkou jazdíš často, postupne si vyriešiš doplnky, výbavu, doplníš náradie a zistíš čo a ako. My sme sa balili nasucho doma a motorky videli až v deň odchodu.

Nebol to ale pre nás žiadny problém, nebola to ani naša prvá cesta, ani prvá na Saharu. Po rokoch vieme, že čím menej vecí máš, tým menej ich potrebuješ. Zbalili sme sa obaja do rolky: stan, karimatka, spacák, handry, varič, štyri duše, náradie na prezutie (v štandardnej výbave nie sú kľúče na demontáž predného/zadného kolesa) a prípadné opravy. Zobrali sme iba horný origo kufor a ja ešte tankvak na foto techniku.

Po návrate som si dal tu prácu a odvážil batožinu:

• Tankvak - foto / video: 7,2 kg
• Rolka 14,4
• Stan 3,9
• v kufri 6,6 kg
• SPOLU 32,1 kg

Cestovanie

Tento test výrazne vybočuje z rámcu bežných redakčných testov. Málokedy podrobíme motorky takýmto naozaj reálnym podmienkam. V minulosti som na malej Kawasaki šiel za polárny kruh, alebo sme zobrali CBF 125-ku na Korziku. Počas takéhoto testovania sa ukážu aj veci, ktoré niekedy počas krátkodobého spolužitia s motorkou jednoducho neodhalíte.

Naše putovanie štartujeme v podstate až po polnoci na africkom kontinente. Hneď zozačiatku dostávame príležitosť vyskúšať si jazdu v noci po vyprázdnenom hlavnom meste Tunis a ďalej po okreskách až na sever krajiny. LED svetlomet Afriky tu naplno ukazuje svoje schopnosti a ťažko sa pre neho nachádza kritika. Rovnako v spätnom zrkadle je Afrika veľmi dobre rozoznateľná aj vďaka svetlu a aj vďaka žltým pozičným svetlám. Paradoxne je v tom aj istá nevýhoda, každý na prvý pohľad vidí, že ide o nový a moderný stroj, ktorý púta niekedy možno aj zbytočne veľa pozornosti. Taktiež svetlo sa nedá vypnúť (čo je dnes štandard), tak keď chcete večer pri kempovaní pozrieť niečo na prístrojovke alebo nafúkať posteľ, tak svietite široko ďaleko :-)

Zoznamovaciu nočnú etapu sme však s Afrikami zvládli bez problémov, deň sme zakončili aj jazdou po piesku na pláži. Na oťukanie bola Afrika vskutku prívetivá, a keď sme zaľahli, začali sme tušiť, že nás čaká super 14 dní.

Tunisko je krajina, kde nájdete úplne všetko, s čím sa môže dobrodružný cestovateľ stretnúť. Napriek tomu, že sme prišli do „teplých krajín“, treba povedať, že sme si užili aj dosť chladného počasia a dažďa. Jazdili sme všetky typy ciest od mesta, diaľnice až po šotoliny, horské cesty, piesok, blato aj duny.

Z pohľadu cestovateľa je dôležité pohodlie, ochrana jazdca a tiež ekonomika prevádzky. Afrika nevyniká úplne najvyšším výkonom medzi cestovnými endurami, ale má to, čo ja volám „ideálny výkon“, teda 100 na 100 = 100 koní a 100 Nm. Ideálny preto, že ho nie je málo aby to bola zábava, a ani priveľa, aby to nebola nuda. Afrika má oba údaje mierne nižšie, ale to nie je také podstatné. Obsadená jedným jazdcom a batožinou má sily na rozdávanie v akýchkoľvek podmienkach. Nemá problém udržiavať diaľničné rýchlosti v príjemných otáčkach, veľmi príjemne jazdí aj pri ustálenej 160 km/h (na nemeckej diaľnici samozrejme). Viac od cestovného endura so zameraním na offroad ani nepotrebujem. Samozrejme, nájdu sa aj kritici, že je to málo... Čo dodať, komu sa máli, musí sa poobzerať po konkurencii s 1200+ ccm a 150+ koňmi :-)

Motoricky má charakter starej dobrej Afriky, teda motor ochotne pracuje už v nízkych a stredných otáčkach. To príde vhod nielen v teréne, ale aj pri pomalej jazde v mestských zápchach. Primerane k motoru sú nastavené aj brzdy. Dva veľké kotúče vpredu s radiálnymi strmeňmi nemajú absolútne žiadny problém rozbehnutú Afriku s minimálnym úsilím jazdca zastaviť. ABS tu dozerá na krízovku, ale zbytočne jazdcovi do brzdenia nezasahuje. Tu treba rátať ale s tým, že Afrika je enduro na vyšších zdvihoch si pri brzdení treba zvyknúť na ponáranie predku.

Keď sme už pri tom, podvozok je naladený na enduro, teda mäkšie. Z výroby nastavený na jedného jazdca. Na jednej strane to dáva skvelý komfort a motorka žerie doslova všetky nerovnosti pod kolesami. Na druhej strane mnoho jazdcov sa sťažuje, že je „mäkká“. No a aká by mala byť, veď je to enduro :-) Tu sa však niet čoho obávať, má plne nastaviteľný podvozok, a preto ak ti nevadí chytiť do ruky skrutkovač, tak si ju vieš trochu pritvrdiť. Zadné predpätie sa nastavuje ľahko ručným nastavovačom, čo sme využili hneď na začiatku nášho tripu, aby sme doladili zaťaženie batožinou. Inak na ceste sme nemali dôvod nastavenie podvozku meniť.

Afrika je motorka štíhlej stavby s dobre umiestneným ťažiskom a prijateľnou hmotnosťou. Je ale pomerne vysoká, či už na zdvihoch alebo v sedle, čo nemusí sedieť jazdcom nižšieho vzrastu. Napriek tomu má skvelú ovládateľnosť, ktorú oceníš pri prepletaní mestom, ale aj v teréne. Riadenie má veľký rajd, tak sa s ňou dobre aj otáča. V Tunisku v podstate nemerajú rýchlosť, takže na cestách sú neustále spomaľovače retardéry, kde auta šli aj 30 km/h. Afrika nemala problém ich zhtlnúť aj v niekoľkonásobne vyššej rýchlosti, čo sme si primerane aj vychutnávali. V podstate čím viac šla kvalita ciest k horšiemu, tým viac nás táto motorka tešila a bavila. No a nuda na nej rozhodne nie je ani v zákrutách. Tých bolo najviac v Atlase, a užívali sme si ich na suchu.

Ochrana a batožina

Na motorkách sme mali oba druhy predného plexi – štandard a aj zvýšené. Pri mojej výške 182 cm som nemal absolútne žiadne problémy s tým štandardným – rozhodne ja by som si vyššie nevolil. Jazdil som v prilbe s enduro štítom a ani s týmto plexi mi nevadil nápor vetra ani pri vysokých rýchlostiach. Na druhej strane som mal dobrý výhľad ponad plexi, čo mám rád. Vyšší jazdci možno po tom zvýšenom siahnu. Inak Afrika nemala žiadne ďalšie ochranné pomôcky. V daždi som nespozoroval žiadny výrazný nedostatok. Voda sa štandardne dostane na plecia, od predného kolesa časť vody kryje pomerne široký šusplech, od zadného kolesa nešpliecha. Kryty rukovätí sú dosť nízke, a tak sa časť vody prederie. Chýbali nám vo výbave vyhrievané rukoväte, a tie, to mi verte, by sme využili veľmi často :-)

Spomínal som už batožinu, že sme šli minimalistickou cestou. Hlavný dôvod je ten, že keď jazdíte dosť dlho, tak zistíte, že mnoho vecí vozíte zbytočne. Na Afrike sme ocenili pomerne veľa miesta pod sedadlami, kde sa podarilo vtesnať lekárničku, dve duše, časť náradia, kľúče na demontáž kolies (22 a 27 mm), opravnú sadu spojkového lanka a aj sadu na lepenie defektov. Časť náradia sme pridali aj do sériovej skrinky, ktorá je na boku pri akumulátore. Na dnešné pomery je v tomto smere Afrika naozaj dobre vybavená. Rovnako dobre je spravené madlo spolujazdca, o ktoré sa dobre upínala rolka. Použili sme popruhy RokStraps, ktoré nemajú žiadne kovové háčiky a kombinujú popruh s pevnou gumou, a batožina držala ukážkovo.

Sériový plastový top case sa osvedčil, má dobré rozmery – je pomerne úzky – a tak pri žiadnom s malých pádov sa nedostal do kontaktu so zemou. Napriek tomu do neho uložíte jednu prilbu. Je upevnený robustne, nehrkoce, a dá sa ľahko odpojiť a využiť pri kempovaní ako stolík alebo stolička. Čo je trochu divné, že na upevnenie potrebuje ďalšiu plastovú platňu, neuchytí sa priamo na sériový nosič. Navyše nosič aj táto platňa má zospodu výstupky pravdepodobne ako háčiky na pripevnenie batožiny. Je síce fajn, že na to konštruktéri mysleli, ale tvar mohol byť veru lepšie vymyslený, pretože keď sme raz vyťahovali zakopanú Afriku z piesku, tak si Fero podložil pod nosič stehno a tento výstupok sa mu bolestivo zaboril do nohy.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Starostlivosť, servis a spotreba, Offroad, Sahara a Duny, Manuál či automat, Silné a slabé stránky, Zhodnotenie, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.