Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 18.06.2017 Autor: Peter Fischer
Čitatelia: 15452 [Testy a predstavenia - Test]
Malá Multistrada sa do rodiny vracia po dlhých rokoch. Bolo načase, veď stredné cestovné endurá majú všetky konkurenčné značky!
Text: Peter Fischer, Matej Mularčík
Foto: Peter Fischer, Martin Chudý
Ááách, kto si dnes spomenie na prvú malú Multistradu? Prišla na svet v roku 2005, ale v ponuke zostala len niekoľko málo rokov. Tá dnešná s ňou nemá spoločný pravdepodobne ani jeden diel, ale zato ich má veľa spoločných so svojimi väčšími tisícdvestovkovými sestrami. Ako motor bola celkom logicky zvolená menšia 934-kubíková Testastretta so 113 koňmi, a ako sa počas testu ukázalo, aj rozprávkovou spotrebou.
Keďže zámerom Ducati bolo vyrobiť stroj pre jazdcov, ktorým sa veľké 150+ koňové motorky zdajú až príliš svalnaté a drahé, nastala celkom zvláštna situácia - fabrika musela zainvestovať, aby z veľkej Multistrady spravili menej atraktívnu a dostupnejšiu motorku. LED svetlomety nahradila klasickými, upravila niektoré plasty, zmenila sedlo, pridala obojstrannú kyvku, zúžila zadné koleso... Rovno poviem, že rozdiel v cenách je rovných 2 500 eur. V hmotnostiach len zanedbateľné tri kilá.
Najmenej viditeľné sú tieto rozdiely v kokpite. Počas jazdy teda môže mať jazdec, ktorý niekedy vyskúšal veľkú Multu pocit, že na nej ešte stále sedí. Ak však trochu sklopí zrak, uvidí menej luxusné ovládače, ktoré nie sú podsvietené, ktorým chýba tempomat, a medzi ktorými v strede pribludla spínačka. Mimo kokpitu vidno viac čiernych nelakovaných plastov, a najzreteľnejším znakom nižšej triedy je obojstranná kyvka spolu s kolesami, ktoré ako keby ani nepochádzali od Ducati. Sú lakované na sivo a majú celkom obyčajný tvar lúčov. Našťastie sa dajú z katalógu objednať aj peknučké vypletané bezdušové. Zadné obutie sa zúžilo zo 190 na 170 mm, a to sa zíde najmä pri utiahnutejších zákrutách. Po naštartovaní je to však jasná Multistrada: studený motor občas zakašle (raz mi dokonca aj zdochol), a z výfuku ide jasný rachotavý zvuk Made in Ducati Bologna. Prístrojovka je rovnaká ako má základná verzia veľkej Multistrady, teda monochromatická LCD (vyššie verzie Multistrady 1200 ich majú farebné TFT). Je veľmi pekne rozvrhnutá a rozmerná, údaje sa veľmi ľahko čítajú. Samozrejme, ukazuje aj zaradený prevodový stupeň. V spodnej časti sú dve políčka, v ktorých sa dajú nalistovať rôzne dodatočné údaje, a je ich celkom dosť. Možno trochu zamrzí, že práve hodiny treba listovať, že na takomto turistovi sa nezobrazujú napevno...
Ani po rozbehu nezostáva 950 nič dlžná menu Multistrada (v preklade mnohocesta) - obratnosť aj dynamika sú na úrovni, s kvaltami treba jemnejšie, často pomôže medziplyn. Hádam aj bez pohľadu na spojkové ústrojenstvo by som uhádol, že hydrauliku tu nahradilo lanko. Užšie zadné koleso sa ukáže hneď v prvom väčšom náklone, nehovoriac o ostrejších zákrutách na nižších kvaltoch; malá Multa sa ľahšie naklápa. Ktovie prečo sa konštruktéri rozhodli použiť stosedemdesiatku, veď aj Monster 797 má širšiu zadnú gumu; a pritom sa dá predpokladať, že majitelia si budú vyberať skôr cestnejšie gumy než endurácke. Stoosemdesiatka by pomohla najmä vzhľadu, 170 je tam podľa mňa príliš utopená. Aj väčšina konkurentov (okrem výsostných endúr) používa širšie obutie.
Kým majitelia veľkých Multistrád sú bežne zvyknutí lietať okolo 150 - 170 km/h, na 950 to bude okolo 130 až 150. Občas som si však podľa prejavu motora nebol celkom istý, či som na malej či veľkej Multe. Pri vyšších rýchlostiach už je to samozrejme jasné, motor treba viac točiť. Malá Testastretta sa dokáže bez odvrávania rozmotať zhruba od 2 400 otáčok, pričom optimálne otáčky si ani netrúfnem tipnúť (pri diaľničných 130 km/h točí 5 200), pretože rada sa vytáča, jazdca k tomu úplne nabáda. Ako som písal, s dynamikou tu nie je absolútne žiadny problém - aj kilosedemdesiat je otázkou malého pootočenia plynom. Musím vyzdvihnúť veľmi pekný zvuk sériového výfuku pri riadnom gazovaní, napríklad keď podradíš kvalt plus naložíš plyn, malá Multoška sa pekne ozve, veľmi zalahodí jazdcovým ušiam, dobre sa to počúva. Je dosť možné, že tento zvuk je lepší než na veľkej Multistrade. Vozil som sa aj na väčšine konkurentov, ale som si takmer istý, že v sérii ani jeden neponúkne taký dobrý zvuk a taký srdcovo-mechanický prejav motora. Ten občas šklbne celou motorkou, za studena je neochotný ako nejaký Giancarlo Antonio z Ríma po dlhej žúrke a bez rannej kávy, a to myslím ako pochvalu.
Možnosť výberu zo štyroch máp motora vrátane ich personalizácie tu našťastie zostala: sport, touring, urban a enduro. Prvé dve využívajú plný výkon motora, ibaže s jeho rozdielnym priebehom, druhé dve využívajú menej koní. Každý režim upravuje aj citlivosť ABS a trakčnej. Podvozok nijako neovplyvňujú, keďže ten je čisto bez elektroniky. Jednotlivé mapy sa dajú prepínať aj za jazdy, len k aktivácii novozvolenej treba na okamih zavrieť plyn. Dosť logicky a jednoducho je spravené listovanie v nastaveniach a menu, na všetko sa využíva posuvný ovládač pri ľavom palci, potvrdzuje sa stlačením ovládača smeroviek.
Mnohocestu sme teda patrične popreháňali na mnohých cestách, hádam na všetkých možných typoch okrem čistej zeminy, piesku či blata. Keď sme ju odovzdávali, naša priemerná nameraná spotreba bola 5,5 litra na stovku. Výrobca udáva 5,3, a za toľko som zozačiatku aj reálne jazdil, zvýšilo sa to až po diaľničnom presune. Jazdíme samozrejme v takom "normálnom motorkovom optime", teda máááličko cez limit dopravných značiek, preto ma takáto prívetivá spotreba prekvapila. Myslím si, že pri trocha ľahšej ruke na nejakom mimodiaľničnom nedeľnom výlete sa motorka vie dostať aj pod päť litrov.
Posed je inak identický ako na veľkej sestre, iba sedlo je o 1,5 centi vyššie. Riadidlá sú širokánske, aj s výraznými chráničmi rukovätí so zakomponovanými neprehliadnuteľnými LED blinkrami. Musím pochváliť prepracovanú ochranu pred vetrom a najpratickejší možný posun plexi - dvoma prstami. Stačí nimi stlačiť dve plošinky k sebe a celým plexi potom hýbať hore dole. Rozmedzie je asi 10 cm. V najvyššej polohe plexi je odklon vetra asi najlepší zo všetkých Multistrád; vyšší jazdci síce budú chytať časť vetra do čela, ale nižší, povedzme pod 180 cm, budú v luxusnom bezvetrí. Výhľad v zrkadlách je celkom určite najlepší, aký kedy stroj vychádzajúci z bolonskej fabriky vôbec mal. Vo vyšších otáčkach motora síce vibrujú v horizontálnych smeroch, ale aj tak sú to jedny z najpoužiteľnejších a najkrajších Ducati zrkadiel.
Predpokladám, že aj komponenty odpruženia sú rovnaké - dovnútra nevidím, ale zvonku sú obrátená vidlica Kayaba a zadný Sachs rovnaké ako na základnej Multistrade 1200 (vyššie verzie dvanástky už majú semiaktívny podvozok). Zvláštne; na oboch týchto neelektronických podvozkoch som si pri prejazde horšími úsekmi hovoril, že zadok odvádza lepšiu prácu než predok. Vzadu sa predpätie nastavuje pohodlne vyvedeným ručne otočným ovládačom, aj nastavenie odskoku je celkom poruke (treba skrutkovač). Vpredu sa dá nastavovať kompresia aj odskok (tiež skrutkovač) a samozrejme aj predpätie (vidlicový kľúč alebo gola). S predkom odporúčam sa trochu pohrať, lebo v základe je nastavený na podstatne kvalitnejšie európske cesty.
S vyšším zaťažením sa tu priam počíta, a to aj v podobe spolujazdca, aj batožiny, aj oboch naraz. Zadný nosič si doslova pýta kufor, bočné kufre sa nasadzujú našťastie priamo na motorku. Možností uchytenia gurtní alebo pavúkov je tu niekoľko, klobúk dole. Dokonca aj pod spolujazdcove sedlo sa zmestí zopár viac vecí než len lekárnička. Šikovnejší a menší jazdec by tam natlačil hádam aj celý nepremok. Sú pod ním aj dve zásuvky - jedna štandardná 12V (úzka, rovnaká je aj pri prístrojovke), a jedna USB. Len škoda, že sedlo sa trochu ťažšie nahadzuje naspäť; hádam je to len otázka "vybehania".
Chodím okolo nej, chodím, obsmŕdam čo by som jej vytkol, ale veľa toho nie je. Sú to vlastne iba niektoré detaily, ktorými sa odlišuje od veľkej dvanástky, napríklad že ovládače menu a diaľkových svetiel na ľavej rukoväti sú takmer rovnaké a veľmi blízko seba, navyše sú posuvné namiesto zreteľne klikavých kolískových. Kým si na ne zvykneš, občas namiesto listovania v menu blikneš na protiidúce plechovičky. Potom už iba spomínané nešikovné nahadzovanie zadného sedla.
Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor druhého redaktora, Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.
Pridané: 18.06.2017 Autor: Peter Fischer Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 83588 | Včera: 120500