Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 15.06.2012 Autor: Milan Mikulík - mikulec
Čitatelia: 6913 [Testy a predstavenia - Test]
Už som niečo písal na začiatku, ale teraz, keď sa MX venujem viac a popri tom jazdím aj na cestných mašinách, vidím do toho ešte viac. Respektíve tomu začínam viac rozumieť.
Predchádzajúci | Seriál článkov: Projekt z cesty do terénu | Nasledujúci
Čo ak náhodou za zatáčkou bude rozsypaný štrk?
Čo ak tam bude odstavené auto?
Čo ak práve tam dobehnem pomalý traktor?
Čo ak oproti pôjde nejaký nástročný palič na tatinovom medveďovi a vynesie ho do protismeru?
Čo ak pôjde oproti rovnaký „závodník“ ako ja, ale ide na svojich 90, či nedajbože na 100%.
Čo potom? Na to tu mám ja tú svoju rezervu. Aby som možno niečo nepredvídané dokázal čo najviac eliminovať. V najlepšom prípade sa tomu vyhnúť a tváriť sa, že sa nič nestalo.
V skratke, tých „Čo ak“ je veľmi veľa a ja by som už chcel byť aspoň trochu zodpovedný rodič. Aj keď od Miriam počúvam stále, že ona má dve deti. Našu malú Miriamku a mňa... :-)
dve deti - Mimuška s tatinkom |
Preto si myslím, že jazdu v bežnej premávke si treba skôr užívať, ako sa tu driapať za nejakými nedosiahnuteľnými cieľmi. A tak som začal krosiť.
Začal som úplne od nuly. Pretože čo som skúsil dovtedy, už teraz vnímam ako absolútne nič. A to som si doteraz myslel, čo som všetko skúsil.
Takže terén je pre mňa relatívne bezpečnejšia voľba na posúvanie mojich hraníc. Dalo by sa povedať, že teda enduro môže byť. Ale ani enduro v rámci slovenských zákonov nie je nič pre mňa. Tam ma to akosi zas nebaví. Idem si po poľných a lesných cestách, lenže znova idem tak nejako na istotu. Bolo by dobré previesť sa na nejakej rely, alebo také niečo, to by ma bavilo viac. Ale tak koľko ich absolvujem ročne? Znova čas a prašule.
No a konečne sa dostávam k tomu, čo sa mi vidí ako tá najlepšia voľba na môj ďalší možný rast :-)
Ale ak by to tak nebolo, ako prvé by som začal základným držaním tela. Potom držaním motorky a potom premiestňovaním ťažiska. Toto treba mať zmáknuté ako prvé. Ak to budeš robiť zle, tak aj to ostatné bude na draka.
prejazd zákruty v piesku |
Takže pomaly naťahovať hranice pokiaľ držím zaťatý šúlec, takisto začiatok brzdenia, poprípade sa dostať do štádia kedy už brzdím, ale ešte stále mám pridané. Samozrejme brzdiť poriadne, nie len tak hladkať alebo štekliť brzdy. Skúšať ako sa chová motorka iba pri použití zadnej brzdy, potom iba s prednou a s oboma. Skúšať to na rôznych podkladoch, ak sa dá. Všímať si ako sa motorka chová. Treba ju fakt vnímať, cítiť a počúvať. Preto uprednostňujem jazdiť radšej vždy len vybrané úseky, poprípade si skrátiť trať, aby sa všetko to, čo sa deje a čo mám robiť ja, dostalo čo najlepšie nielen do hlavy, ale hlavne do celého tela. Musí to ísť tak nejako bez rozmýšľania a pripomínania toho, čo mám práve spraviť.
že takto budem niekedy jazdiť drážku? |
Samozrejme tie úseky treba obmieňať, otáčať smer jazdy, meniť stopu prejazdu, tobogán, drážka, drift...Variácií tu je viac a natrénovať treba čo najviac.
Preto sa mi trať vidí na nejaké to zlepšovanie najvhodnejšia.
A hranice? Tie treba posúvať stále. Inak to lepšie nebude. Aj keď sa pritom padá. Rýchlosti tu nie sú až také a škody na tele a na motorke sú skoro nulové. Keďže sa ešte nebavíme o skokoch.
výjazd s drážky "s plným kotlom" |
Pred par rokmi mi Kapro hovoril, že motokros je kráľovnou motošportu. A aj keď mi požičal krosku, tak som nebol presvedčený, že je to pravda. Teraz som už o veľa náchylnejší tomu uveriť.
MX totiž pomáha rozvíjať fyzickú zdatnosť, technické vedomosti, manuálnu zručnosť, ale aj výbušnosť, či prirodzenú agresivitu, pozornosť detailom, vieru v samého seba… Znie to síce jak z brožúrky ZVAZARM-u, ale ja som to ochotný kedykoľvek odprisahať.
Veď skok 4-ka plný, keď srdce pumpuje 180 úderov za minutú je už seriózna záťaž pre organizmus. Zvládnuť potom pristátie na rozbitom povrchu je kapitola sama o sebe.
Podmienky na trati sa pritom menia každým kolom, a teda dobrá stopa v predchádzajúcom kole môže znamenať "držku" v tom ďalšom. Letíš do zatáčky a vypliešťaš oči lebo máš možno pol sekundičky vybrať si tu správnu stopu. V samotnej zákrute už nepozeráš kam ideš, ale otočíš hlavu a pohľad smeruješ na miesto kam sa chceš dostať. Vtedy už fest otvoríš plyn, zvyšok zákruty ideš na slepo- dúfaš, že si si to dobre vyrátal a predne kolo nevyskočí z drážky. Chce to veľkú dávku viery v samého seba. O tom je motokros.
Životospráva - pred jazdením si nedáš 2 veľké šnicle so zemiakovým šalátom a Coca-Colou (hoci som si istý, že silnejšie povahy zvládnu aj toto, ale helma plna zvratkov nie je to pravé orechové). Človek rýchlo zisti, aká strava mu nerobí dobre. Môže sa to zdať pritiahnuté za vlasy, ale vďaka zraneniam, presnejšie rehabilitáciám sa naučí veľa o vhodnej forme fyzického tréningu, ktoré cvičenia mu škodia a ktoré ho posúvajú dopredu.
Kým som nezačal s motokrosom, tak som ani jediný krát za cely život nebol v nemocnici, a teraz si už pripadám jak hypochonder, furt ma dačo bolí. Je toho ozaj dosť, ale všetky tie šrámy sú moje, rovnako ako aj zážitky s tým spojene. Niečo jak vojnové metale pre partizánov
Mojim cieľom, možno len snom, je prejsť zatáčku tak rýchlo ako trebárs Bučko alebo Ivan Jakeš. Len jednu jedinú zatáčku, raz v živote, s vedomím, že rýchlejšie sa to už nedalo. Chcem vedieť koľko fyzických síl a odhodlania na to treba, či vôbec som schopný takej silnej koncentrácie aspoň na par sekúnd. Pred 20 rokmi som chcel isť na rande s Claudiou Schiffer, ale s jej pribúdajúcim vekom sa moje priority menia. Teraz ma drží predstava razantného prechodu brzda-plyn. Dakedy som príliš agresívny, dakedy vlažný a neskoro pridávam, dakedy prebrázdim alebo skoro brzdím... Zatiaľ sa vždy našiel aspoň 1 dôvoď prečo to nebolo ono, ale raz by sa mi mohlo podariť všetko pekne zosúladiť.
A ešte niečo, čo sa tyká len pretekov. Štarty sú pre mňa na celom motokrose najzaujímavejšie. Netreba tam žiadne veľké umenie, iba obrovské srdce. Všetci vystrelia z jednej čiary. Naraz. Vedľa seba 30 motoriek. Udržať 100- kilový poskakujúci stroj na hrboch nie je jednoduché aj keď máš prázdnu dráhu a nie ešte z každej strany na dosah ruky súpera s rovnakým problémom. Cele je to zle už hneď na začiatku, keď motorky rozhádže pri prejazde štartovacej rampy a ubrzdiť ich všetky by nebolo jednoduché ani na hladkom, pekne nagumovanom asfalte.
Nečudo, že úroveň stresu jazdcov v prvej zatáčke je vraj rovnaká ako vojakov v prvej línii, keď okolo nich lietajú guľky.
Takže prečo? Lebo rad skúšam koľko znesiem fyzickej, ci mentálnej zátaže a nič zábavnejšie si nato neviem predstaviť ako motokros.
Motocykel na test poskytla spoločnosť U.M.S. s.r.o.. Redaktori Motoride.sk jazdia v oblečení Acerbis a prilbách Suomy od firmy Styx.
Text: Milan Mikulík - mikulec
Foto: Filip Kalka - masochista
Pridané: 15.06.2012 Autor: Milan Mikulík - mikulec Zdieľať
Predchádzajúci | Seriál článkov: Projekt z cesty do terénu | Nasledujúci
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 164938 | Včera: 122164