Dolomity a Jadran, na toto som čakal... 1/11

Hrubá trasa cesty mi bola jasná vždy: Najprv Alpy a potom more. Čím sa blížil čas odchodu, tým bola trasa konkrétnejšia rovnako ako aj zostava. Týždeň pred odchodom stanoveným na 25.7.2003 sme sa stretli na stretnutí mototuristov v Revúcej, aby sme upresnili detaily trasy. Dovtedy sme totiž celé dohadovanie vybavovali len cez internet.
Zostava:
Awia a Dadi, Honda CBR 1000F (1991), Košice
Bedo a Soňa, Honda VTR 1000F (1997) a Peugeot Boxer (2001) (sprievodné vozidlo), Košice
Braňo, Yamaha XT600Z Tenere (1991), Poprad
Jaro, Honda VFR 750 (1991), Poprad
Zdeno, Kawasaki ZZR 600 (1994), Košice

1. deň, 25.7.2003 (piatok): Individuálny presun na západ, Košice – Trenčín, 345 km

Keďže prvé stretnutie sme dohodli na sobotu o 7:00 až 7:30 na hraničnom prechode Berg v tento deň sme sa všetci (okrem Braňa) presúvali na západ. Samozrejme všetko nešlo hladko a tak som bol rád, že o 10:00 je všetko nabalené na motorke a môžeme vyraziť. Cesta známa, za tunelom Branisko nám začína pršať (musí každý cestopis začínať dažďom ?). Nevadí, na pumpe sa navliekame do dažďoviek a igelitujeme aj batožinu na motorke. VTR-ka s Beďom aj Soňou sa vezie v Peugeote. Ešte malá prietrž mračien v Martine a dochádzame po suchých cestách do Trenčína. Odtiaľ je predsa do Bratislavy len na skok, tak ostávame spať tu u dedka. Ráno si radšej privstaneme. Nechce sa mi spať v kempe na pieskoch. Ešte páchame posledné nákupy ako pre nás tak aj pre zvyšok výpravy a tlačíme to do Peugeota. Sprievodné vozidlo má svoje výhody :-))) Nastavujem budík na 5:00 a ideme spať...

2. deň, 26.7.2003 (sobota): Trenčín – Bratislava – Wien – Linz – Attersee – Mondsee - Hallein, 581 km

Na moto sadáme o 6:20, počasie nám praje a tak vyrážame na diaľnicu do Bratislavy. Väčšinu cesty ukrajujeme vybojovanou 130-tkou. Beďo to nevydržal a vybral VTR-ku. Do Bratislavy dorážame okolo siedmej, na benzínke je akosi plno a tak sme na hraniciach o 7:20 (posledný) Prechod je bez problémov. Kupujeme rakúsku diaľničnú známku, žiaľ za eurá. Slovenský obchod bol vraj vytopený... Zvítame sa zo zvyškom výpravy, dohadujeme trasu a vyrážame.

Rakúska 100-vka mimo obce mi v podstate vyhovuje. Rýchlosti dodržujeme. Zdravím papierového policajta v nejakej dedine a už sme na diaľnici. Cesta ubieha rýchlo povolenou 130-tkou. Akurát nás pri tejto rýchlosti každý predbieha. Mal som iba jeden úlet niekde k dvestovke, keď som nedal svoj kožuch ľahko a nechal som Jaguára za sebou.
Okolo obeda stojíme na odpočívadle a pijeme prvú kávu, obedujeme. Keďže ide cesta dobre plánujeme zísť z diaľnice skôr a pozrieť si jazerá Attersee a Mondsee v nádeji, že sa tam bude dať aj okúpať. Veď už bolo aj na čase, tá diaľničná žmýkačka mi dala zabrať a bol som totálne znudený. Cesty sa začali príjemne kľukatiť.
Stojíme pri Attersee, parkovanie grátis, vstupné na pláž okolo 3 eur sa zdá každému privysoké (na polhodinku čo tu chceme stráviť). Ideme ďalej nachádzame vhodné miesto, malé parkovisko hneď pri ceste. Voda je neskutočne čistá, modrá, ale aj dosť studená. Väčšine však vyhovuje.

Občerstvený a oddýchnutý pokračujeme ďalej. Najprv zle odbočíme a pozrieme si Mondsee aj z druhej strany (perfektná pláž a tiež grátis) a potom u relatívne bez problémov mierime do Halleinu. Cesty sú čim ďalej pokrútenejšie a všade vôkol sa už začínajú rysovať hory. Brúsim pneumatiky aj zboku aby som kompenzoval diaľničné opotrebenie. Do Halleinu triafame bez problémov. Tu sme mali v pláne začať hľadať kemp. Idem hneď na prvú benzínku a pýtam sa na kemp. Slečna za pultom je ochotná a snaží sa mi po anglicky vysvetliť cestu do kempu Auwirt. Trafili sme tam na prvý krát. Ceny sú prijateľné (cca. 15 Eur za 2 osoby, moto a stan) a tak zostávame. Bedo ešte skúša ubytovanie v penzióne, ale cena 70 Eur za dvojmiestnu izbu je dosť. Kemp je čistý so všetkým luxusom. Staviame prvýkrát tábor. Ešte sme skúsili zájsť do Billy, že kúpime niečo na gril, ale už bola zatvorená a tak na večeru varíme špagety. Objavujeme chladničku a mrazničku a tak dávame mraziť náplne do cestovnej chladničky. Večer zájdeme na miestne pivo (3 Eur) a dohodneme trasu ďalšieho dňa. Pred spaním si ešte pozrieme vydarený ohňostroj, ktorý pripravili miestny na našu počesť. (aspoň si to nahovárame :-)) )