Príjemná spoločníčka - Honda CBF1000

Zoznámenie

Hneď na začiatok ma prekvapí sťažené nastupovanie cez dva bočné kufre. To mi musia robiť naschvál. Ako keby nevedeli, že som krpec. Som síce krpec, ale posed je vynikajúci. Pri mojej 176-centimetrovej výške bez problémov dočiahnem na zem a ako bonus je sedlo nastaviteľné v rozmedzí 30 milimetrov. Po demontáži sedla spolujazdca odskrutkuješ imbusy pod sedadlom, dvihneš ho (o 15mm) alebo ho dáš nižšie (o 15 mm), imbusy dáš späť a hotovo.

A čo trojuholník sedlo, stúpačky, riadidlá? Robené ako pre mňa. Všetko mi je ako šité na mieru. Oproti staršiemu modelu v zásadne prepracovanej prístrojovovke, zostal v strede iba dominantný analógový otáčkomer s asistujúcimi LCD displejmi po stranách. Tie zobrazujú hodiny, aktuálnu rýchlosť, dva tripy, celkovo najazdenú kilometráž, priemernú spotrebu, aktuálnu spotrebu a množstvo spotrebovaného paliva od posledného nulovania tripu. Nad otáčkomerom na vás občas blikne nejaká z ôsmich kontroliek. Dizajnéri popracovali aj na zovňajšku. Vymenili svetlá, smerovky, bočné polokapoty, čím sa dizajn zatraktívnil.

Motor a prevodovka

Na sklade máme zopár vecí, ktoré by sa nám mohli hodiť. Načo vymýšľať už vymyslené? Motor dáme s Fárblejda, upravíme priebeh výkonu a hľa, čo dostaneme. Takmer dokonalú krivku. Tak toto sa veru podarilo - žiadne výrazné prepady, žiadne agresívne nárasty. K tomu hladká prevodovka ako čerešnička na torte. Spotreba? Nechajte sa prekvapiť, tú si nechávam na koniec.

Brzdy

Kombinované ABS s trojpiestikovou prednou a jednopiestikovou zadnou vždy bezpečne dokážu zastaviť 245-kilogramovú turistku. Brzdy nemajú oneskorený nástup, nie sú mäkké, ani nepredvídateľné. Presne ako stlačíte páčku, presne tak to brzdí. A vďaka ABS môžete s kľudom angličana stláčať absolutne bez citu. Motorka sa do šmyku nedostane. Síce si za túto verziu priplatíte o 700 € viac, ale za ten kľud to stojí.

Podvozok

Keď turista, tak s podvozkom, ktorý absorbuje nerovnosti do seba a vám o nich nepovie nič. Ak by ale niekomu náhodou nevyhovovalo sériové nastavenie, je tu prosím ešte vpredu nastaviteľné predpätie a vzadu nastaviteľné predpätie a odskok. Motorka neposkakuje, ani sa nerozvlní, čo má na svedomí už spomínaný rám z CB1000R.

Až sa mi ťažko píše, aká je celá motorka skoro dokonalá. Snažil som sa ju nachytať na hruškách, žiaľ, či skôr chvalabohu, neúspešne. Brzdy, ktoré som nedostal do šmyku, motor, ktorý som trápil na šestke po meste a ani podvozok som neprekvapil výletom po rozbitej štrkovej či čerstvo ujazdenej poľnej ceste. Je to predsa turista, musí zvládnuť aj takýto podklad. Čo ak pôjdem do Rumunska? Žiadny strach, Hondička ma opäť pohodlne prepravila aj cez tieto nástrahy.

Jazda v meste

Vyrážam do ulíc našej hlavnej obce a chcem mať čo najskôr za sebou rozmanitú faunu a flóru bratislavských ciest. Len čo spravím pár metrov, rozbliká sa posledné políčko ukazovateľa paliva. To by ma až tak nevyľakalo, ako blikajúca 0,0 na displeji. A to je čo? Ani kvapka benzínu? Až pri 0,1 na displeji mi zapne v mozgovni, že to bude zrejme údaj, koľko som minul od prvého upozornenia kontrolky. Nabúcham niečo cez 15 litrov a konečne sa s kľudom vydávam na „turistiku“.

Po meste sa presúvam svižne s ľahkosťou, ktorú som už dávno nezažil. Motor je veľmi dobre vyladený, sekám dvojku trojku, dokonca štvorku. Skúšam aj šestku... Žiadne trhanie pri nízkych otáčkach, ani žiadna neochota ísť zase do vyšších točiek pri predbiehaní. Prekvapivo rýchlo si zvykám na jeho výhody a užívam si dokonalo zladeného kompletu. Motor, brzdy, odpruženie, všetko je to naladené na jednu tóninu. Nie je to žiadny zjemnený hardkor, alebo pritvrdená uspávačka. Je to plnohodnotná stredná vlna.

Medzimesto

Milo prekvapený opúšťam hlavné mesto s cieľom, s cieľom... Načo s cieľom. Cesta je predsa cieľ. Takže sa bezcieľne začínam túlať kam ma predné koleso dovedie. Bohužiaľ si neviem nájsť tú pohodlnú polohu, čo som v meste objavil, ani neviem ako. V meste to bolo totálne prirodzené, prečo to tu neviem nájsť? Čo sa stalo? Riadidlá sú mi zrazu vysoko, na sedadle mi nevyhovuje sedieť vpredu, tak skúšam vzadu... Nepomáha. Som viac ako nešťastný. Poprdkávam si niečo tesne pod deväťdesiatkou a vôbec sa necítim dobre. Skúšam všetko možné, až som sa dopracoval k poslednej voľbe. Prekračujem chtiac nechtiac povolenú 90 a zrazu sa to zlepšilo. Vždy som bol zvyknutý, že motorka mi povedala sama, ako potrebuje jazdiť. Tu ale nič! Všetko je to na mne. Napájam sa našťastie na diaľnicu a overujem opäť moju hypotézu. Je to v tom! Aby som sa pohodlne cítil aj pri dlhých presunoch, rýchlosť musím jednoducho držať aspoň nad sto. Vtedy sa musím síce trochu krčiť, kvôli náporu vetra, čo mi smeruje priamo na prilbu, ale to mi už tak nevadí. Plexi je nastaviteľné jednoduchým pohybom v niekoľkých polohách a pri trochu praxi to zvládnete aj za jazdy jednou rukou.

Nami testovaný model bol doplnený tromi originál kuframi. Do bočných s prehľadom vojde prilba, tenisky motorkárske nohavice. Do vrchného potom bunda, korytnačka, rukavice, lekárnička... To bola vlastne moja výbava na cesty. Len na predstavu čo tam všetko narvem. Kufre by som aj cez malé mínus určite na turistiku odporúčal. Aspoň teda horný, o ktorý sa vie spolujazdec pohodlne oprieť. Už keď som spomenul malé mínus, treba ho objasniť. V prvom rade to je trochu sťažený nástup a zhruba od 50tky po sedemdesiatku sa pustené riadidlá rozkmitajú neuveriteľným spôsobom. Keď sa ich nepustíte, cítiť to nie je, lenže už je to raz tam.

A čo tak športovejšie?

Univerzálnosť stroja sa ukázala aj tu. Stačí trochu viac otočiť plynom, otáčky podržať v druhej polovici a výsledok sa dostaví okamžite. Do náklonu ide absolútne bez prehovárania, čo má na svedomí aj 160 na zadnom ráfe. Mal som pocit, že pri vyšších otáčka začína štrajkovať tak lahodná prevodovka. Rýchlosti tam musím kopať agresívnejšie, čo sa prejavuje aj na hlučnejšom zaraďovaní. Motor ide s chuťou až po obmedzovač, teda už len zaľahnúť za nastaviteľné plexi a nenechať sa rušiť náporom vetra pri rýchlostiach, ktoré nebudem radšej zverejňovať. A čo spotreba teraz? To sa dostávame pomaly k odkrytiu môjho prekvapenia, ktorým bola pre mňa jednoznačne spotreba.

Konkurencia

Do úvahy pripadá Suzuki Bandit s väčším objemom, no s výkonom na úrovni Hondy. Je zhruba o 1000 € lacnejší a deväť kíl ťažší. Potom tu máme Yamahu FZ1 Fazer s výkonom naladeným na slušných 150 koní. Cena je ale zhruba o litrík vyššia. Takže aj tu sa potvrdzuje, že to je taká zlatá stredná cesta.

Záver

Ako som na začiatku pri opisovaní palubovky spomenul, bočný displej ukazuje priemernú aj aktuálnu spotrebu. Vždy ak mám možnosť súperiť s týmto údajom, snažím sa ho zraziť čo najnižšie. Takže poďme na to.

Pri rozumnej a umiernenej jazde sa mi podarilo spotrebu stiahnuť na 4,5 litríka. Za kamiónom som ju znížil na slušných 3,2 -3,5! Bolo to síce v tzv. tuneli, ale bolo. Pri deväťdesiatke je to presne 4 litre. Polohu som mal vzpriamenú a to som skúsil aj pri stotridsiatke. Mimochodom, vtedy motor točí rovných 5000. Tu som tom ustálil na päť litrášov. Ešte by som mal spomenúť, že to bolo s tromi kuframi. Keď to teda zhrniem: 245-kilová motorka, litrový motor, tri cestovné kufre, plexi v najvyššej polohe, ja aj s oblečkom sedemdesiat kilo živej váhy. Priemerná spotreba počas celého testu nepresiahla päť litrov! Myslím, že veľmi dobrá spotreba a pri kombinácii s 20-litrovou nádržou dostávame slušný dojazd 400 km.

Na jednotku cébeefka ide 120, na dvojku 170... Vtedy aktuálna spotreba vyskočila na spotrebu benzínovej vé osmičky s objemom 4x väčším ako tu. Krásnych ekologických 25 litrov. A načo to tu spomínam? Niekto bude určite zvedavý :-)

Komu?

Komu je určená vlastne litrová cébeefa? Každému, komu sa páči a má na ňu vodičské oprávnenie. Celá motorka ja veľmi kultúrna a vychovaná. Neprekvapí náhlym nárastom výkonu, ale pritom nie je lenivá. Bŕzd sa netreba báť. Sú skvelo dávkovateľné a k tomu s ABSkom. Podvozok vyvážený, sedlo a plexi nastaviteľné. Čo ešte viac chcieť? Ešte tak prijateľnú cenu, čo si myslím, že pri cenovke pod desať tisíc eur spĺňa.

Plusy, mínusy

uhladenosť a vyváženosť celku, spotreba, univerzálnosť

prispôsobivosť, až bezduchosť (možno sa to zdá iba mne), miestami na mňa dýchala lacnota

Pozadie/Wallpaper

Text a foto: Milan Mikulík - mikulec, Cacao

Motocykel na test poskytla spoločnosť Honda Slovakia. Redaktori Motoride.sk jazdia v oblečení 4sr,Held a v prilbách Suomy.

Foto:
Všeobecné informácie:
Výrobca:	Honda
Model:	CBF 1000
Rok:	2010
Kategória:	Naháč
Motor:
Typ motora:	radový štvorvalec (4T)
Objem:	998 ccm
Max. výkon:	107.4 k (79.0 kW) / 9000 ot.
Max. krútiaci moment:	96 Nm / 6500 ot.
Kompresný pomer:	11,2 : 1
Vŕtanie x Zdvih:	75 x 56,5 mm
Palivový system:	vstrekovanie
Rozvod:	DOHC (4V)
Chladenie:	kvapalinou
Pohon / Podvozok:
Prevodovka:	manuálna 6-stupňová
Sekundárny pohon:	reťaz
Zdvih vpredu:	120 mm
Zdvih vzadu:	120 mm
Brzdy vpredu:	dvojkotúčová
Priemer bŕzd vpredu:	296 mm
Pneu vpredu:	120/70-ZR17
Brzdy vzadu:	jednokotúčová
Priemer bŕzd vzadu:	240 mm
Pneu vzadu:	160/60ZR17
Hmotnosť / Rozmery:
Hmotnosť s náplňami:	245 kg
Výška sedla:	795 mm
Rázvor:	1495 mm
Dĺžka:	2210 mm
Šírka:	780 mm
Výška:	1220 mm
Svetlá výška:	135 mm
Objem nádrže:	20 l