Prepadnutie Bieloruska 4/4

Gierloz - Hitlerov bunker.

Kopírujem hranice Ruska a idem po treťotriednych cestách, krásnych kopcoch a okolo stovky rybníkov. Prichádzam do dedinky Gierloz a smerujem do lesa tam je okolo 50 bunkrov z II. svetovej vojny. V roku 1944 tam bolo 2000 osôb, mali k dispozícií dve letiská, klimatizáciu, vodovody, ďalekopisy, elektráreň, kasíno... .

V roku 1944 gróf Claus Schenk von Stauffenberg uskutečňuje neúspěšný atentát na Hitlera, ktorého zachránila masívna noha dubového stola. Začiatkom roku 1945 nemci vyhodili bunkre do vzduchu, obrovské kusy železobetónu lietali do vzdialenosti 20-30m. Na jeden bunker potrebovali 8 t TNT. Do roku 1955 pyrotechnici zneškodnili 54.000 mín. Za 60 rokov vyrástli stromy pred vstupmi, mach rastie na stenách bunkrov a všetko vyzerá strašidelne. Na parkovisku som stretol asi 80 ročného nemeckého motorkára, ktovie, či nenosil debničky s TNT do bunkrov.

Malbork.

Po skromnom predčasnom obede vyrážam k Baltickému moru a potom smerujem k mestu Malbork je v ňom najväčší stredoveký tehlový hrad v Európe, zapísaný ako svetové kultúrne dedičstvo v zozname Unesco. Hrad je obrovský a ja ho nedokážem celý odfotiť. Okolo tečie obrovská rieka, myslel som si, že je to Wisla, omyl je to Nogat. Utekám pred miliónom nemeckých turistov a smerujem do krásneho mesta, kde sa narodil Mikuláš Koperník.

Torun.

V Poľsku niet miesta, kde by si videl viac gotickej architektúry na jednom mieste. Námestie a radnica je balzam na moje ubolené motocyklové telo a odumretý zadok. Uprostred krásnej pešej zóny, pri radnici si dožičím skvelú večeru. To krása je tiež v zozname svetového kultúrneho dedičstva Unesco.

Stmieva sa a začína poriadne pršať, znova pokúšam motocyklové šťastie. Vyjazdené koľaje majú asi 10 cm, je v nich 10 cm vody. Idem po strede svojho pruhu. Raz za 3 minúty ma predbehuje nejaký blbec aj keď ide oproti auto, vytlačí ma do koľaje, okrem toho, že na mňa kydá množstvo vody ešte aj člnkujem. Po 90 min trápenia dážď ustal a teraz ja zabúdam na dobré vychovanie. V noci jazdím, pretože to využívam na prechod nezaujímavej časti krajiny. Deň si šetrím na pekné veci, stavby, prírodu. Na Poľsku je výborné to, že ubytovanie nehľadáš, ale si vyberáš. Preto môžem ísť až do unavenia. Doslova ak sa puberťák vyberie na diskotéku, jeho rodičia utekajú s tabuľou „Zimmer frei“ na cestu a prenajímajú jeho izbu. O 21 hod končím v prvej obci, bývam za 30 zlotých.

Ráno míňam najškaredšie mesto v akom som kedy bol – Lodž, je bez obchvatu, stál som na 30 semaforoch. To, čo sa konalo ceste č.1 do Krakowa som v živote nevidel. Priamo cez obce vedie dvojprúdová cesta, žiadne zvodidlá, nadchody. Pravý pruh 100km/h, ľavý 140km/h!!! Každých 5 km je semafor, aby vystrašení chodci prebehli cez cestu. Sú na odstrel. Rýchlo preč z krajiny automobilových vrahov.

Záver.

Bielorusi majú smolu od nepamäti, stále po ich rovine sa preháňali cudzie vojská a plienili ich, vždy. Sú medzi Ruskom a Európou. V II. svetovej vojne zahynulo 2 milióny Bielorusov. 186 obcí bolo vypálených spolu s obyvateľmi. Černobyľ je od nich 7 km, Zasiahlo ich 70% všetkého rádioaktívneho odpadu. V zamorenej časti mali 2.2 mil. občanov. Vedci predpokladajú, že v r. 2023 bude zamorených „len“ 16% územia. 11 242 je zdravotne postihnutých následkom havárie, 107 810 ľudí ma status likvidátor následkov havárie, 137 600 vysťahovaných, pre týchto ľudí sú sociálne ústupky, podpory, liečebné pobyty. 50.000 detí chodí do 26 krajín na liečebné pobyty.

Takmer nikde nemôžu cestovať, len do bývalých krajín ZSSR, Číny, Kuby všade inde potrebujú víza. Do Poľska a Litvy len za pár e, inde podstatne viac a je to pre bežných ľudí nedostupné, zbojníkom je to jedno. Zaplatia.

Úplne vážne. V Bielorusku je nízka úroveň kriminality, nikoho som nevidel hrabať sa v odpadkoch a hľadať pri tom jedlo, nevidel som žiadneho bezdomovca, žiadneho žobráka. Život v Breste a Minsku musí byť pre obyčajného Bielorusa drahý / Minčania zarábajú 285 dolárov mesačne / musí tam fungovať nejaká čierna, tieňová ekonomika a musí byť taká silná a rozšírená, že je „legálna“. Ja sa tam vrátim, v Minsku som videl tabuľu Moskva 744km, veď je to len 7 hodín jazdy a dve tankovania.

Bielorusi nikdy nezažili pravú demokraciu, netuším, či sú na ňu pripravení, neviem, či je to pre nich dobre, alebo zle. Väčšine ľuďom to vyhovuje. Ak sa väčšina rozhodne to zmeniť, zmenia to ako Rumuni, niekoho zastrelia, alebo ako my, niekoho kopnú do zadku. Sú predsa v Európe.

Ďakujem.

Tvorcom webovej stránky www.belorusko.cz odkiaľ som čerpal informácie a chlapcom z prešovskej Yamahy.