Test Honda SCV 100 Lead po 10 000 km 2/3

Turistika – za hranice všedných dní

Malý 100-kubíkový skúter nie je práve typickým predstaviteľom turistickej triedy. Prečo by ale nemohol poslúžiť aj v tomto smere? Rozhodli sme sa to overiť prvýkrát pri ceste na stretnutie mototuristov na Izre. Vyrazili sme v sprievode väčších strojov a pri troške trpezlivosti a maximálke 80 km/h sme s nimi držali tempo až na Slanský kopec. Tu sme sa rozdelili a Phoebe nám poradila cestu na Izru – prvá vpravo. Tak sme aj spravili a začalo sa nevšedné blúdenie zabudnutými cestičkami. Otočila nás až vojenská posádka a neďaleká značka „Pozor štátna hranica“. Na Izru sme sa nakoniec po trištvrte hodine dostali turistickým chodníkom, ale to už by malo byť popísané v kapitole off-road. Lead teda nesklamal.

Ďalšiu skúšku som mu pripravil, keď som sa ním v roku 2005 vydal na Duchonku. Všetku batožinu som ukryl pod sedlo a v piatok podvečer o 17:30 som vyrazil z Košíc hlavnou cestou na Rožňavu. Môžem otvorene povedať, že to bolo o hubu. Cesta neslávne známa ako južná diaľnica, hustá premávka a vysoké rýchlosti. Musel som ísť po krajnici a uhýbať sa nízko letiacim vozidlám. Taktiež žiadne zákruty a nuda, držím len plyn a rýchlosť niekde medzi 70 a 80 km/h, čo je určite turistická maximálka, motor má už dosť vysoké otáčky, no nie maximálne. Napriek tomu jazdec necíti žiadne vibrácie.

Vyslobodenie prichádza v podobe Sorošky, kde dokonca v stúpaní obieham kamióny. V Rožňave už smerujem na vedľajšie cesty smer Jelšava. Cesty za vyprázdnili a začali sa príjemne kľukatiť a začínam si to naozaj vychutnávať. Zákrut je tu veľa a sú ostré, takže sa dá slušne klopiť. Zisťujem hranice podvozku a som prekvapený. Aj keď je mäkký a pri vyšších rýchlostiach a nerovnostiach sa rozvlní, je to veľká zábava. Mňa samého to zaskočilo a už vôbec neviem čo si mysleli tie autá, ktoré som tu predbiehal...

Pokračujem ďalej smerom na Tisovec a Brezno, kde musím tankovať. Pri 6-litorvej nádrži a spotrebe 3 l/100 km je reálny dojazd okolo 170 km. Lead, ktorý na hlavnej ceste veľmi nepresvedčil, sa na vedľajších pokrútených cestičkách zmenil na zábavný strojček. Dlho sa nezdržujem, aby som na vrchol dnešného programu dorazil ešte za svetla...

Šturec je kopec, ktorý nevynechám pri žiadnej príležitosti. Vyháňam všetky kone na pašu a púšťam sa rezať obľúbené a známe zákruty. Ide to naozaj dobre, zákruty nie sú veľmi strmé a tak mám slušnú rýchlosť. Oplatí sa aj vysadať? Skúšam to v tiahlej ľavotočivej a zastavuje ma až škripot železa, keď sa dekel variátora stretol s afaltom. Slušná porcia zábavy na tak malý strojček... Na vrchole stojím niečo pred deviatou a pri posledných lúčoch slnka pálim sviečku pri kríži.

Zvyšok cesty na Duchonku už prebiehal potme a okrem blúdenia som nemal žiadne problémy. Dorazil som okolo 23:30, čo znamená, že cesta z Košíc mi aj s prestávkami zabrala asi 6 hodín. 330 kilometrov, slušný priemer. Nasledujúci deň som sa podobnou trasou vybral domov so zachádzkou na Jankov vŕšok. Celkovo sa dá povedať, že ma takéto nenáročné cestovanie okúzlilo. Jazda je pomalšia, pohodovejšia a máš tak viac času vychutnávať si okolie. Je na tom niečo čo ma dostalo a vedel som, že to nebude rozhodne posledná cesta.

Poďme ale k faktom, ktoré nie sú z pohľadu turistu až tak presvedčivé. Výhodou je rozmerné sedadlo, ktoré rozhodne nie je ani pre spolujazdca núdzové (na rozdiel od väčšiny 50-tok) a priestor na batožinu, ktorý v sériovom stave strčí do vrecka aj niektoré vyslovene turistické stroje. Sedlo však nie je veľmi pohodlné a po cca 150 km začína bolieť zadok. Výhodou je, že ak si na skútri sám môžeš si nájsť 1000 rôznych polôh pre zadok aj nohy a dá sa to tak v pohode zvládať.

Ďalšou nevýhodou je rozhodne výkon, ktorý postačuje na maximálku 80 km/h. V stúpaniach rýchlosť klesá na 60 a pri obsadenosti dvoma ešte nižšie. Nízky výkon je problémom aj pri predbiehaní pomalších áut. Inak, ale Lead poskytuje slušnú ochranu pred nepriaznivým počasím, čo sa týka nôh tak neporovnateľne lepšiu ako akákoľvek motorka. V ponuke príslušenstva je aj vysoké plexi, no mne nechýbalo. Mám rád prísun čerstvého vzduchu a vzhľadom na maximálku mi neprišiel ako nutný. Okrem toho podľa mňa dosť kazí vzhľad skútra. Spotreba sa pri turistickej jazde pohybovala v tesnom okolí 3 l na 100 km.

Šport – na love adrenalínu

Možno sa usmievate, čo tu táto kapitola robí, no vyvediem vás z omylu. Po prvých skúsenostiach s Leadom na našich pokrútených cestách som pochopil, že je to športovec s vlčím srdcom. Možno ani neviete, že sa u nás jazdí šampionát nazývaný Scooter Cup. A práve na jeden z pretekov tohto šampionátu som sa s Leadom prihlásil: Adams Moto scooter endurance 2006.

Keďže sa jednalo o vytrvalostný pretek, podľa pravidiel som potreboval spolujazdca. No nájsť niekoho nebolo také jednoduché. Nakoniec som ho našiel doma a účasť v tíme Motoride prisľúbila moja manželka Dadi. O jej schopnostiach na skútri som nemal pochybnosti, a tak sme sa prihlásili do kategórie lešteniek – sériových skútrov bez akýchkoľvek tuningových úprav. Povolené je pred pretekom odmontovať len spätné zrkadlá a hlavný stojan (keďže náklony nepoznajú hranice...)

Pretek sa konal v národnom krosovom centre vo Sverepci. Malo sa jednať o vytrvalostný závod na 2,4 hodiny s podmienkou minimálne jednej výmeny jazdcov. Organizátori ma ubezpečili, že trať nebude náročná aj keď sa bude jazdiť aj v teréne (podobne ako supermoto). Na otázku, či jazdia aj ženy som bol ubezpečený, že sa im to už stalo :-). A tak sme sa v piatok večer s manželkou vydali na cestu z Košíc do Považskej Bystrice, ako inak, na našom závodnom skútri. Keďže o jeho turistických kvalitách už nepochybujete, nemusím ani písať, že sme tam došli bez problémov niečo po jedenástej hodine večer. Živí, zdraví a unavení.

Nasledujúceho dňa sme sa dostavili na voľný tréning a kvalifikáciu. Trať však bolo naozaj náročná a namiesto sľubovaného pomeru 80 % asfalt 20 % offroad, to bolo presne naopak. Dadi sa to akosi nepozdáva, no presviedčam ju, že to zvládne. Postačí, ak v preteku odjazdí 5 kôl a zvyšok budem jazdiť ja. Na celom parkovisku široko-ďaleko stoja stany a dodávky tímov z celého slovenska. Berú to naozaj vážne a dosť nechápavo pozerajú na dvojicu Košičanov, ktorý prišli po vlastnej osi. Demontujem teda rýchlo spätné zrkadlá a stojan a púšťam sa do prvého tréningového kola.

Asfaltové sekcie v pohode, ostré zákruty, krátke rovinky, to mi vyhovuje. Čoskoro však nabieham na krosovú trať. Je dobre upravená a našťastie nie je mokro. Keďže som už predtým ponaháňal Leada trošku aj mimo asfalt neprekvapuje ma, že to zvláda relatívne dobre. Mláky obchádzam, zákruty beriem začiatočníckym driftom...

Ale čo to, vážny tobogán. To sa nebude Dadi páčiť, na toto som ju netrénoval. Zvládam ho v pohode pod plynom. Ešte výjazd na protiľahlý kopec, pár zákrut, nepríjemné klesanie, kde brzdy v spojení s cestnými gumami nespolupracujú a zákruta na konci klesania je problematická a už som spať na asfalte. Hmm, nebude to ľahké drahá...

Dávam ešte pár kôl a smerujem do boxov na výmenu. Dadi je pripravená. Nechcem ju vystrašiť no povedal som jej o tobogáne: „Nie je to nič hrozné, iba 180-stupňová zákruta vyrezaná v strmom kopci. Prejdeš to v pohode pod plynom, len nesmieš ísť veľmi pomaly. Vyzerá to hrozivo, no nič to nie je, zvládneš to v pohode. Prejdi si prvé kolečko v kľude, zoznám sa s traťou. Ostaných jazdcov si nevšímaj choď si svojim tempom a svojou stopou.“ Čoskoro mi zmizla z dohľadu v nástrahách krosovej dráhy...

Nervózne čakám v boxoch a keď už som odhodlaný vybehnúť na trať, kde sa zdržala zbadal som ju. O chvíľu je pri mne: „Ja už viac nepôjdem, ty si šialený. Tá trať je otrasná, nedá sa to riadiť a spadla som v tom tobogáne. A ...a nikto mi nepomohol. Musela som skútra zdvihnúť sama a dokončiť kolo. Veď to nie je asfaltový pretek, však to je motokros...“ Hmm, netrvalo dlho a pochopil som, že tak to ďalej nepôjde. Lead obstál iba so škrabancami a Dadi len s modrinou, no nebola ochotná pokračovať a ja som ju vôbec nechcel nútiť. Ak to nie je zábava, nestojí to zato.

Nahlásil som naše odstúpenie s preteku ešte pred kvalifikáciou. Tak to chodí...

Asi ste pochopili, že táto kapitola bola tak trochu recesiou. Lead je mestské vozítko a nie rodený športovec. Nič ale nebráni jeho využitiu aj v tomto smere. Ak by sme pretek dokončili, vedeli by sme, aké mal šance. Pravda je ale taká, že preteky skútrov sú malé preteky s veľkým adrenalínom, bez ohľadu na počet koníkov. A hlavne víťazí tu zručnosť jazdca.