Test Honda PS 125i

Zoznámenie

Najprv asi každého zaujmú farby. Niekomu sa páčia, niekomu nie. Na výber je zo štyroch dvojfarebných kombinácií, ktorých odtiene sú, povedal by som, elegantne štýlové. V takomto duchu je aj celý skútrik, žiadne technologické vychytávky ani imidžové úlety. Jednoducho stredný prúd – ženám na nákupy a kávičku, mužom na posedenie s kamošmi. A obom samozrejme na cestu do práce...

V sérii sú k dispozícii tri odkladacie priestory. Prvý je samozrejme pod sedlom, do ktorého sa vojde akurát jedna integrála, potom už možno iba zopár minidrobností. Druhý je za uzamykateľným deklíkom pod riadidlami. Tam sa zmestí nie príliš veľká peňaženka s mobilom, viac nič. A tretí priestor je klasicky medzi nohami, kam sa dá háčikom uchytiť taška. Navyše sa niečo môže uchytiť gurtňami na zadný nosič, prípadne dokúpiť originálny alebo druhovýrobný kufor. Ten dokáže podstatne rozšíriť schopnosť skútra prepraviť batožinu.

Prístroje zobrazujú všetko, čo sa dá. Teplotu vody, stav nádrže, čas a samozrejme rýchlosť + celkové a denné počítadlo. Pod hodinami je neprehliadnuteľná kontrolka vstrekovania, ktorá sa po každom zapnutí zapaľovania rozsvieti ako svetelná siréna na hasičskej stanici. Okrem nej sa hneď zapne aj stretávacie svetlo. No a pre nedisciplinovaných ľahkovážnych zábudlivcov je tu aj kontrolka výmeny oleja.

Po natiahnutí striekačiek spúšťam tichučký motor. Krátke zohrievanie, zhodenie z centrálneho stojana (bočák nie je ani v doplnkovej výbave) a poďme do mestského zhonu.

Jazda

Kúúúrnik šopa, dosť dobre to ťahá! Berme do úvahy, že ide o osminkový motor spĺňajúci emisné normy Euro 3. K tomu takmer žiadne vibrácie. Tak vzniká dojem, že skútrik sa nevezie na trinásťpalcových kolesách, ale že levituje. Pri dobrom nastavení podvozku (zadné tlmiče sú nastaviteľné) sa do sedla nerovnosti bratislavských ciest prenášajú len minimálne.

Desať kilowattov už postačuje nielen na splynutie s premávkou, ale aj jej pohodlné predbehnutie. Predieranie pomedzí autá v kolónach je hračkou, alebo lepšie povedané výzvou. Úzka stavba stroja to dovoľuje, zrkadlá sú totiž na úzko (možno až príliš – svoje ruky nepotrebujem vidieť) a vydržia aj nechcené nárazy a zachytenia.

Priestor na nohy nedáva možnosť si ich vystrieť či dať do inej polohy. V meste to nikto nezaregistruje, ale pri dlhších trasách si nohy doslova pýtajú natiahnutie. To je aj jediná nevýhoda pri dlhých cestách, ktoré inak osminka zvláda v pohode. V ponuke originálneho príslušenstva je aj vysoké plexi, ktoré na takýchto cestách dodá ešte väčšiu pohodu. Maximálka sa v tomto prípade pohybuje okolo tachometrovej stovky, v stúpaniach samozrejme menej a v klesaniach viac.

Spolujazdec má dobrý posed, konštrukcia skútrov všeobecne dovoľuje dlhé a široké sedlo. Tak je to aj v tomto prípade – sedeniu na „bobíku“ niet čo vytknúť.

Brzdy sú zložené z jedného kotúča a dvojpiestikového strmeňa vpredu a zo 130-milimetrového bubna vzadu. Sú spriahnuté tak, že predná funguje sólo, ale zadná brzdí vždy spolu s predkom. Takéto spriahnutie je vyriešené jednoducho, lacno a elegantne – medzi brzdovými páčkami je pod plastom schované tiahlo. Brzdný účinok je priemerný, v mestských rýchlostiach sa dá zastaviť na pár krokoch, pri turistike a obsadení dvoma ľuďmi je to samozrejme o niečo viac.

Spotreba mi vychádzala od 2,9 do 3,6 litra na stovku. To dáva dojazd 200 a viac kilometrov na jednu osemlitrovú nádrž, ja som však tankoval po 150 a viac km, lebo z malého (ale spoľahlivo fungujúceho) palivomera ťažko usúdiť, kedy začína a končí rezerva. Takýto akčný rádius niekomu stačí na desať dní, inému možno na dva – tri. Ale jedna nádrž za nejakých 340 Sk? Super!

Konkurencia

Uf, tej je veru ako maku. U nás ju skôr predstavujú čínske značky a modely, západne od nás aj európski výrobcovia, ktorí svoje stroje ku nám takmer nevozia. Čína ponúka nižšiu cenu, ale aj nižší výkon a maximálku. Európa zase vyššie ceny, porovnateľný výkon aj rýchlosť. Honda má s takýmito strojmi dlhoročné skúsenosti – a je vôbec náhoda, že PS 125i sa vzdialene podobá na model Super Cub, ktorý fabriku preslávil po celom svete?

Opäť ale narážam aj na „konkurenciu“ na vlastnej pôde. PS sa totiž robí aj v 150-kubíkovej verzii. Tá dáva o 1,5 kW vyšší výkon a je o 17 000 korún drahšia. Dilemu 125 verzus 150 si každý musí vydebatovať sám so sebou. Každopádne osminka má výkonu dosť a nikoho nespomaľuje.

Záver

Často spomínam, že mám rád praktické veci. Skútre medzi ne jednoznačne patria, preto som sa týždňovému pobytu péesky v mojej garáži potešil. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že PS je mašinka skôr pre ženy. Na druhej strane priznávam, že ma o tom presviedča iba vzhľad, nič iné. Cena je stlačená dosť nízko, stojí sto tisíc bez desaťkorunáčky. Elegantná a štýlová trefa do čierneho...

Plusy a mínusy

výkon, praktickosť, cena, spotreba

výhľad zo zrkadiel

Motocykel na test poskytla spoločnosť Honda Slovakia, s. r. o.