Kategórie motocyklov, 2. časť: rozdelenie motocyklov - cestné enduro

Samozrejme, že postupom času - ako sa skvalitňovala cestná sieť a ubúdali nespevnené komunikácie, tak sa kládol dôraz skôr na pohodlie - čo malo nepriaznivý vplyv na hmotnosť. Vysoké jazdné výkony - pomalá likvidácia jednovalcov. Drvivá väčšina výrobcov cestovný endúr sa ustálila v používaní vodou chladených V2 motorov. Jednou z mála výnimiek je Honda XR 125L, ktorá ponúka splnenie „starých“ kritérií modernou technológiou. Samozrejme sú aj všakovaké úlety, ale kto by už bral za charakteristickú (v akomkoľvek pohľade) konštrukciu motocyklov BMW? Ale aj tie sú dvojvalce, pretože práve tie zabezpečujú slušný krúťak už v nízkych otáčkach.

Endurá si zo starých časov ponechali svoju charakteristickú vlastnosť - vysoký zdvih pruženia. Preto sa tie najväčšie, najvýkonnejšie a najpohodlnejšie nehodia pre jazdcov nižších postáv. Apropo - vysoký zdvih pruženia. Jeho nevýhodou je aj vysoké ťažisko a pomerne mäkké pruženie, ktoré môže znepríjemňovať razantný prejazd zákrutami. Pri rozhodovaní sa, medzi rozličnými endurami záleží na tom, aké ich prednosti preferuješ.

Motocykle typu enduro sa tiež nevyhýbajú triede 125 ccm (obr. 1). Je to dané legislatívou ale okrem toho je to aj veľmi užitočná trieda. Pre začiatočníkov - aj pre dievčatá, alebo pánov s postavami nižšími, ako je európsky priemer. Nevýhodou je potreba častého preraďovania rýchlostí a slabšie reakcie pri plnom zaťažení, ale aj tu (ako všade inde) platí, že objem ničím nenahradíš.

Honda XL 125 Varadero

Kompromisom medzi ľahkosťou ovládania a maximálnym pohodlím sú endurá strednej triedy, ktorých typickým predstaviteľom je Transalp (obr. 2) s jeho osvedčeným, nezničiteľným motorom, ktorý postupne vytlačil zo scény nenáročného vzduchom chladeného Dominátora.

Honda Transalp

Nemôžem nespomenúť obrovský 800-kubíkový „jednobuch“ Dr Big, ale len ako ďalšiu z atrakcií, pretože výbuchy tohto motora priamo pod zadkom znesie niekoľko stoviek kilometrov len naozajstný fanatik.

Ďalším obľúbeným endurom bola imidžová Afrika (obr. 3), ale tá už je tiež minulosťou. Jej štafetu prebralo litrové Varadero (obr. 4), ktoré sa stalo synonymom sily a pohodlia. Jeho ovládanie je však dosť náročné na prax a fyzičku a „slabším“ jazdcom ho neodporúčam. Kto ho ale dokáže ovládnuť, pre toho urobí spústu dobrých služieb. Akých, to sa dozvieme tu: egypt.motoride.sk

Honda Africa Twin

Honda Varadero

Motocykle typu enduro sa stávajú veľmi obľúbenými pre ich všestrannosť, možnosťou ovešania všakovakou batožinou, a športovému imídžu. Cenu si nedržia tak nekonečne dlho ako CCC, ale ani ju nestrácajú 250-kilometrovou rýchlosťou ako superšporty. Často však majú za sebou strastiplný osud ťažných koní a improvizovaných opráv uskutočnených mimo ľudskej civilizácie.

Zásahy a zlepšováky predchádzajúcich majiteľov sú v tejto triede takmer pravidlom, ale na rozdiel od triedy CCC nebývajú designové, ale hlavne za účelom zvýšenia úžitkových vlastností. Aj keď aj tu môže platiť - koľko ľudí - toľko chutí.

Každého potencionálneho záujemcu - hltača kilometrov však upozorňujem na skutočnosti, že ich konštruktéri sa ešte stále nevzdali myšlienky na zvýšenú priechodnosť v teréne, čo čiastočne obmedzuje pocit pohodlia a aj ochranu proti rozličným nepriazniami počasia.

Zhrnutie na záver

Ak si menšej postavy, alebo si začiatočník, ktorého bavia dlhé cesty do prírody, tak sa poobzeraj po cestovnom endure nižšej triedy. V prípade, že už máš čosi za sebou a tvoje turistické plány siahajú od Pyrenejí po Ural, zameraj sa na strednú triedu. No a ak sa cítiš ostrieľaným expedičným odborníkom, tak dokážeš skrotiť aj tú najväčšiu beštiu či už na Islande, Mongolsku, alebo na Sahare, tak si kúp silu zakliatu v nadlitrovom motore, ale svojimi možnosťami a schopnosťami sa ti odvďačí len vtedy, ak máš dobrú kondičku a veľa-veľa skúseností. Inak s tebou bude zametať, ako len ona sama chce. Príkladov na toto tvrdenie máme ozaj dosť.