Legendárne preteky Tourist Trophy na ostrove Man

Úplne prvý štart motocykla sa uskutočnil roku 1906, keď sa tu konal kvalifikačný pretek na medzinárodné závody v Rakúsku. V tom čase bola trať krátka, viedla od Quarter Bridge ku Castletown, ďalej cez Foxdale do Ballacraine, potom späť tou istou cestou do Quarter Bridge.

Preteky Tourist Trophy sa dostali aj na poštové známky

Prvá veľká Tourist Trophy sa uskutočnila roku 1907, pričom vtedašia trať sa mierne odlišovala od dnešnej, bola kratšia a pomalšia. Používala sa však iba 4 roky, potom bol predstavený nový horský okruh, na ktorom sa bezo zmien jazdí dodnes.

Horský okruh je 60 km dlhý, štartuje sa na Glencrutchery Road, odtiaľ vedie západne cez Braddan, Union Mills, Glen Vine a Crosby až do Ballacraine. Tu je rázcestie, ktorého ľavá cesta smeruje na starú trať, ktorá sa už nepoužíva, takže jazdci smerujú severne doprava, prechádzajú cez Glen Helen, Kirk Michael a Ballaugh do mestečka Ramsey, ktoré je vzdialené necelých 37 km od štartu. Tu sa trať stáča na juh a začína stúpanie, pri Brandywell je najvyšší bod trate - 430 metrov nad morom. Odtiaľto až do cieľa cesta takmer stále klesá, pretekári míňajú Windy Corner a rýchlu časť do Creg-ny-Baa. Posledná 264. zákruta je pri Governors Bridge, potom už len krátky a rýchly úsek až do cieľa.

Počas prvej svetovej vojny sa preteky neuskutočnovali, v roku 1920 sa však začalo jazdiť ako po starom. Zvláštne je, že v prvých rokoch nebola trať pri tréningoch uzatváraná, čiže verejnosť mala na ňu prístup aj vtedy, keď si pretekári nacvičovali prejazdy. Toto vyústilo do smrteľných nehôd - ako prvý sa zabil Tim Birkin, keď pri rannom tréningu vrazil v zákrute do konského povozu. Na jeho počesť nesie táto zákruta jeho meno.

Krátko po týchto udalostiach bola pre verejnosť trať počas tréningov a samozrejme aj pretekov uzatvorená.

Kvalita ciest však zlepšujúcim sa motocyklom postupne prestala vyhovovať. Po celej trati boli brány, ktoré musel prvý pretekajúci jazdec ráno otvoriť, posledný zase večer zavrieť. Nevyhovujúce bolo aj blízke okolie cesty, ktoré bolo nebezpečné pre jazdca pri prípadnom páde z motocykla. Počas nasledujúceho desaťročia sa povrch upravil a vylepšil, takisto sa vylepšili výkony jazdcov, začiatkom druhej svetovej vojny bola rekordná priemerná rýchlosť 144 km/h. Vzniklo zopár nových kategórií pretekov, azda najvýznamnejšou zmenou bolo zaradenie sajdkár do súťaže.

Vypuknutím druhej svetovej vojny sa pozastavilo konanie pretekov na osem rokov, prvý povojnový ročník bol 1947. Avšak kvôli všeobecne nízkej kvalite benzínu neboli lámané žiadne rýchlostné rekordy a dokonca až do roku 1950 nebol prekonaný rekord Harolda Daniella z predvojnového roku 1938.

Mike Hailwood na štvorvalcovej Honde 250 ccm na Quarter Bridge v roku 1961

Väčšina zasvätených sa zhoduje, že päťdesiate a šesťdesiate roky boli zlaté časy Tourist Trophy. Prichádzalo čím ďalej tým viac divákov, najväčšiu slávu vtedy zažívali John Surtees, legendárny Mike Hailwood, taliansky jazdec Giacomo Agostini, Phil Read alebo Jim Redman. Práve v tomto čase do súťaženia vstúpila japonská Honda.

Zlom nastal v roku 1976, keď bola Veľká Cena Anglicka na tomto okruhu odjazdená poslednýkrát, pretože bola vyňatá z kalendára veľkých cien pre jej nebezpečnosť. Odvtedy už okruh nepriťahuje špičkových pretekárov, ale práveže Tourist Torphy tým ešte viac získala na hodnote. Každý rok príde viac než 500 jazdcov z celého sveta, množstvo sprievodných akcií láka tisíce návštevníkov. Tourist Trophy sa stala legendou. Horský okruh TT je bezpochyby tá najväčšia výzva akú môže motocyklový pretekár dostať. Je to nebezpečný okruh, ale všetci poznajú jeho nástrahy. Nikto nie je nútený jazdiť, všetci sem prichádzajú dobrovoľne z jedného jediného dôvodu - popásať sa s drsným, číro cestným okruhom, nasiaknutým históriou legendy...

Legendárny írsky pretekár Joey Dunlop na Yamahe v roku 1976 a potom na jeho poslednej TT 2000

Len tak pre zaujímavosť sa azda patrí pripomenúť, že momentálny (r. 2002) rekordný čas na jedno kolo je 18 minút 11 sekúnd, čo je priemerná rýchlosť 200 km/h, odjazdil ho Jim Moodie roku 1999.