Ďalší balkánsky okruh 2/6

2. Deň. Kladovo – Sapareva Banya. 583 km, 3.4l/km, 8.53 h jazdy.

Samovoľne bez budíka vstávam, ticho zjem svoje skromné raňajky a čaká ma, poviem vopred krásny deň. Začína to skvelou ľudoprázdnou cestou na Negotin, je tam tak pusto, až je to znepokojujúce. Cesta vedie cez kopce, zákrut je dostatok, výkonu mierny nedostatok.

Hraničný prechod pri Bregovo. Je ráno pred 8 hodinou. Prichádzam ku colnici, či hranici, zastavujem, dávam dole prilbu.

Nahadzujem úsmev Terenca Hilla. Dopredu sa ospravedlňujem za sexizmus. Prichádza pani v mojom veku. Kedysi musela byť riadna šupa. Je štíhla, keby si mala pripnúť protikorupčnú kameru na hruď, kamera by snímala nebo. Hovorí, že som dnes jej posledný a prvý. Asi 3 sekundy rozmýšľam nad odpoveďou. „Ideme niekam spolu, odkiaľ niet návratu?“ Oprášil som ruštinu. Moja odpoveď bola intonáciou podobná, akoby ju vyslovil Alan z 2.5 chlapa. Ona bola Charlie v ženskom tele. Smeje sa, nie. „Ste posledný počas mojej služby a prvý v tomto dni.“ Prichádzam na bulharskú stranu.

Kvôli mojej fantázii mi v hlave prebieha šialená scénka. Ale veď posúď. Úplne pomaly ako vo westerne prichádzam k niečomu, čo by mohlo byť ako kulisa k filmu zo 60 rokov za železnou oponou. Smutné, že to bola realita. Búdky, v ktorých mal sedieť štátny zamestnanec ešte s pohľadom cez zváračské okuliare ušli. Vedľa bola budova, ošarpaná, zanedbaná. Jediné, čo ju vrátilo na úroveň novoveku boli hrdzavé telá klimatizácie. Okolo pobehovalo asi 5 psov v tvare od ježka po diviaka.

Dvaja asi 45 roční ľudia v uniforme, stáli, fajčili zívali. Tváre mali pokrčené od spánku v neprirodzenej polohe. Jeden vysoký a tučný mal krátku košeľu, jeho pupok bol ako otvor na výfuku 500 koňového ťahača Volvo, snažím sa tento úkaz vymazať z pamäte, oboma rukami si šúchal chlpaté brucho. Tie ruky sa mu nestretli, lebo boli krátke na ten obvod. Určite si neželám, aby sa mi tento obraz premietol ako posledné počas pádu na motorke. Tento pohľad spôsobil, že si vôbec nepamätám toho druhého. Ale, kde sú dvaja starí, niekto musí robiť. Prichádza zjavenie, ktoré si pamätám. Krásna mladá žena, žiadna umelina. Nádherná, štíhla vysoká. Teraz prichádza v mojej hlave tá scénka.

Svet stratil farby. Je čiernobiely. Príslušníčka je jemne odhalená, aby sa nám to páčilo. Tí dvaja, ani tie psi, nič sa nemusí meniť, len ja musím mať zrkadlovku a urobiť pár záberov. Po týchto snímkach by sa kalendár Pirelli stal Lidl vianočným kalendárom, Helmut Newton by mi zagratuloval z hrobu, Emir Kusturica by mi volal, kde je to miesto. Ešte som sa opýtal, či majú rovnaký čas ako v Srbsku, ale odpoveď neregistrujem.

V mrákotách odchádzam ale zanedbané mesto registrujem. Prichádzam do mesta Vidin.
Smerujem k Dunaju k pevnosti z 10 storočia. Baba Vida. No mesto Vidin určite nie je v ekonomickom rozmachu. Je pekne, teplo, rybári sú pri vode ale nejako to nie je ono. Trošku sa motám po meste, aj kvôli rozsiahlej uzávierke neviem ísť správnym smerom.

Smerujem po ceste 1 alebo E79, smer juh. Je nedeľa. Na ceste znova pusto, ale pasáci roznášajú dievky na odstavné plochy. Ale uznávam, najkrajšie aké som na motovýletoch videl.

Prichádzam do meste Belogradčik.
Vôbec neviem aké je to miesto, ani aký hrad ale skaly ma dostali. Pre mňa niečo nádherné. Urobím snáď 100 fotiek, bolo tam veľa nemeckých dôchodcov. Už z upraveného parkoviska a stánkov mi bolo jasné, že to vedie niekto schopný. Tak som vybehol na tie skaly a hádam dve hodiny tam žasol. Neuveriteľné. Z tohto raja odchádzam po ceste s trojciferným označením smer Montana.

Vraca, Vratsa.
Tam som chcel vidieť Vratsa Vrachanska skaklya. Aj som sa snažil asi 30 min šľapať do riadneho svahu v motogatiach a to som prišiel skútrom pokiaľ to bolo možné. Avšak natrafil som na biedny potôčik, trochu som šiel protiprúdu a nič nenasvedčovalo tomu, že tie vodopády budú mať poriadny prítok. Otáčam sa a spotený idem k otrokovi. Čo už. Smerujem ku...

Gara Lakatnik.
Tam je celkom pekný skalný útvar, kvalitná cesta a plné reštaurácie, problém zaparkovať auto. A predstav si chodia tam aj motorkári. Premávka je nesmierne hustá, čo znamená úplne v pohode na naše pomery. Chodím si po chodníku v skalách nad reštauráciou, je tu pekne. Okolo cesty veľmi prácne chlapi kosia celé kilometre trávu. Majú asi 5 km úseky, staručké auto na krajnici – zdroj náhlych problémov, keď nie sú označené trojuholníkom. Cesta od Gara Lakatnik na Novi Iskar sa len tak hemží motorkami, čo majú spoločné? Idú ako nesmrteľní a predné svetlá majú s H4.

Cez Novi Iskar obchádzam Sofiu, v ktorej som už motocyklovo bol. Po A3 smerujem na juh, odbočujem na Rilu, potom pokračujem po peknej motorkovej ceste na Rilsky monastier, je to už pamiatka európskeho významu, preto vidím aj policajtov. Rilský kláštor

Na platenom parkovisku človek nechápe, že chcem zaplatiť, ale nechcem blokovať parkovné miesto, parkujem totiž na parkovisku, ale v trojuholníku, kde nevojde žiadne auto, vzdávam to. Parkujem ako osobák. Tí mnísi to mali dobre naplánované, výdatná bystrina tečie okolo hradieb, problém splaškov vyriešený. Pri spiatočnej ceste, idem po identickej ceste, lebo nocľah mám severnejšie a všímam si pekné vodopády a extrémnu zeleň, ale neviem sa k nej dostať kvôli súkromným pozemkom.

Kalin Dam.
Tak tento rezervoár, jazero si na otrokovi nepozriem, nie je to možné to by nedal. Škoda. Skúšal som to, rozbil by som určite kryt variátora.
Dobre, smerujem späť na sever smer Dupnitsa a Sapareva Banya. Ale v obci Stob je šípka s ja mám pre také obrázky slabosť. Mám ešte čas. Hádam to stihnem. Spotil som sa riadne. Never tým šípkam s popisom vzdialenosti. Milo ma to prekvapilo, nemal som to v pláne.

Sapareva Banya.
Netuším kvôli čomu je to miesto také lukratívne a už vôbec nechápem, prečo je tam toľko drahých hotelov. Dobre je tam jeden gejzír, aj to sa ťažšie niečo o ňom dopátrať.

Bývam v rodinnom dome Guesthouse Jasmin za 28 €, asi 20 m garsónke. Pochodil som toho dosť, idem naplniť brucho. Top luxusné hotely, kde nik nie je vynechávam a idem do reštaurácie, kde sú miestni. Dobre robím. Tých 500 m navyše stálo za to. Restaurant “Golden Chicken”. Počas jedenia, dlhého jedenia, rezervujem ubytovanie na ďalší deň. Jedlo bolo fantastické. No dnes som toho stihol neúrekom. Myslím, že benzín stál 1.15 €.