Výlet za tisícku, no taký bol plán 3/6

3 deň.

O 6 hod sedím na skútri a pomaly na istotu hľadám Golemo Gradište niekde v kopci pri obci Konjuh. Potrebujem sa k tomu miestu priblížiť, zaparkovať a prísť tam pešo. Podľa mapy mám to blízko, keď zastavím pri potoku, ktorý označujú za rieku Kriva.

Golemo Gradište.

Názov je podľa blízkeho kopca, sú to pozostatky veľkého mesta z 5 – 7 storočia, o ktorom sa veľa nevie a skúmanie je v plienkach. Objavili ho náhodne miestni ľudia v roku 1919 a opracované kamene použili na stavbu svojich domov. Mesto malo 17 ha. Archeologický výskum tu prebieha 5-6 týždňov v roku vďaka ľuďom z Gettysburg College, to je na druhej strane sveta, koľko peňazí zoženú toľko miestnych pomocníkov si môžu dovoliť. Areál je oplotený malým rozpadnutým plotom. Je to pekné a totálne bez ľudí. Až teraz pri písaní si všímam, že som prehliadol blízky Cocev Kamen. Do riti! Ľudkovia tam boli už v dobe bronzovej. Je to voľne prístupné, akoby si šiel na kopec za dedinu. Vtedy spokojný odchádzam pomaly po úzkych asfaltkách, ale v slušnom stave na ďalšie malé bomby.

Kuklitsa.

Výtvor je starší ako ľudská závisť a blbosť. To je čo povedať. Prichádzam si tam ako pánko o 7.40 hod, to viem podľa vzniku fotografií. Niežeby som bol puntičkár. Nikde ani noha. Mám to sám pre seba. Tabuľka uvádza ročnú eróziu 0.5 – 0.7 mm. Presným výpočtom vieme, že to trvalo čertovsky dlho. Takže si tam chodím a obdivujem to, niečo malé hore v besiedke zjem. Podľa stavu tvojej fantázie vieš útvarom priradiť mena postáv z filmov všetkého druhu pre malých aj dospelých. Keby som si v tom okamihu zlomil nohu, aj tak by to bol úspešný deň. A to bolo len ráno.

Kokino.

Archeo – astronomické nálezisko. A nie len tak nejaké.

Prečítaj si tento odkaz na stránke Unesco, mobil ti to dobre preloží, keď si zapneš dáta.
whc.unesco.org/en/tentativelists/5413/
Po krátkej jazde po úzkej a dobrej asfaltke, odbočujem vľavo do prudkého kopca. Zadné koliesko sa párkrát pretočí a skúter stojí. Všetko je OK, svah je strmý. Je 8.40 hod.

No pred 3900 rokmi ľudkovia sledovali pohyby slnka a mesiaca, vedeli, čo sa práve teraz dozvedám a to, že si určili 19 ročný nejaký kalendárny cyklus, že v splne vychádza mesiac na rovnakom mieste v rovnaký deň kalendára, no a oni si urobili zárezy v skalách jediné na svete a merali dĺžku lunárnych mesiacov. Navyše jeden deň v roku svietilo slnko na to správne miesto, kde si sadol vladár. Háčik je v tom, že to „oficiálne“ dokázal v 5 storočí pred n l. grécky astronóm Metón. Metónov cyklus, mesačný kruh.

Aby sme do toho zatiahli aj čínsku stopu a znova dostali na frak, Wikipédia tvrdí, že tento fakt poznali v Číne už 3000 rokov pred n. l. Odborníci toto miesto zaradzujú k piatim najvýznamnejším na svete archeo-astronomickým náleziskám. A my si tam len tak prídeme, ešte aj po motocyklovo krásnej ceste. Vtedy mi ešte veľmi nedochádzalo, kde som to vlastne bol. Ponaučenie, do budúcna, budem si zaujímavosti hľadať súčasne na niečom s Androidom aj Windowsom, lebo výsledky sú rozdielne.

Absolútne spokojný sa vraciam na miesto ubytovania a chcem si dopriať raňajky. Cesta je však v nejakej obci neprejazdná kvôli vážnym pretekom dvoch ZŠ. Deti bojujú, akoby šlo o život. Hecovanie je príkladné. Po 45 minútach predsa len ako chodec tlačím po tráve skúter a ten 60 m úsek zdolám podľa definície „osoba tlačiaca motocykel je chodec“.

Tak v pondelok raňajky nepodávajú. Malá peha na krásnom začiatku dňa. Nepodstatné. Smerujem do Skopje.

Skopje.

V hlavnom meste som chcel vidieť jednu vec. Akvadukt.
To však nebolo jednoduché, šťastie sa unavilo. Motal som sa v štvrti, ktorá vyzerala ako v Dilí, kde som nikdy nebol, ale taká je moja predstava o chudobnej štvrti v tom megameste. Množstvo žobrákov a špiny je riadna sprcha, okrem toho, že mrholí. Keď tretíkrát idem okolo vojenských kasárni, ruším mapy.cz a zapínam dáta, nastavujem predvoľbu „chodec“ a prichádzam po hnusnej ceste lemovanej špinou a odpadkami k tej kráse. Všade je množstvo odpadkov a neporiadok. Pri takej honosnej stavbe!!! Ten akvadukt je na lúke. Hej primátor Skopje, zobuď svojich lenivých úradníkov. Som rozhorčený, neminiem v tom meste ani cent.

Oficiálne nie je jasné, kedy bol postavený. Sú tri verzie. Za vlády Rímanov 1 storočie, za vlády Byzantskej ríše, vláda cisára Justiniána I, za Osmanov v 16 storočí. Aj keby mal 500 rokov Toto si nezaslúži. Ostalo len 386 metrov a prevýšenie medzi koncami je 1 meter.

Stobi.

Po ceste si v malom motoreste dávam skvelý poctivý obed. Zaklincujem to dezertom z obrých palaciniek. Archeologický park Stobi musí nájsť každý. Primátor Skopje by sa mal prísť pozrieť ako sa to robí, nemá to ďaleko. Čisto, služby na úrovni. Reštaurátori majú veľa práce pred sebou.

Prvá zmienka o tomto meste je z roku 197 pred n. l. Občania Stobi boli považovaní za rímskych občanov a mali svoje mince. V roku 518 po zemetrasení a nájazde Avarov a Slovanov mesto zaniklo.

Belovodica.

Tak ja som ten mramorový lom s jazerom nenašiel. A strávil som tam veľa času, plochy a malé vodné plochy som zoomoval, 0 bodov. Nič sa však nedeje, ten bod nemal žiadny význam, bolo to len po ceste.

Bitola, Heraclea Lyncestis - archeologický park.

Podľa Google mal byť zatvorený, šiel som tam, aby som z cesty aspoň niečo videl. Bol normálne otvorený. Chlap v pokladni, hovorí, že keď je to zatvorené mám vstup zdarma. Boli tam deti na školskom výlete, ktoré to nezaujímalo a ich učiteľka mala obdivuhodnú trpezlivosť, avšak márnu. Založené v 4 storočí pred n. l. Filipom Macedónskym. Vydržala viac ako 1000 rokov. V polovici 2 storočia pred n. l. Rímania dobili Macedónsko a rozdelili ho na 4 časti. Heraclea bola tá štvrtá. Je tu zaujímavý odkaz a informácia o jednej z najväčších mozaík, vyše 100 m² . To muselo byť pracné. Inak divadlo chátralo od 5 storočia, keď zakázali krvavé hry a hádzať ľudí s iným náboženstvom dravým tvorom.

Pripúšťam, že zbabelo vynechávam výstup na Pelistar a smerujem k mestu Ohrid. Nič by sa nestalo, keby som sa tam kdesi ubytoval a ráno dal peknú túru. Aj bookingový hotel v Ohride bol výborný.

Ohrid a jeho jazero.

Rýchlo som ubytovaný v dobrom hoteli, urobím zo seba človeka a šup do mesta. Mesto Ohrid vyzerá akoby bolo niekde v stredomorí okolo Nice. Zo Skopje sa to nedá porovnať. Pomer odpadkov Orid a Skopje je 1:10⁶⁴ . Ľudia si len tak ležia na tuli vakoch, ktoré musia byť zdrojom 1 mld biologických stôp, voda v jazere je čistá, okolie udržiavané, dostatok dostupných reštaurácií. Vybehnem ešte pozrieť amfiteáter, hrad už nestihnem.

Divadlo v Ohride má kolo 2200 rokov, má skvelú polohu, kopce ho chránia pred vetrom a preto má dobrú akustiku. Ako si tak Rímania kŕmili zvery kresťanmi, ľudia prestali mať tú stavbu radi, po zániku ríše divadlo úspešne pustlo až do 80 rokov minulého storočia. Tomu pustnutiu vďačíme za jeho zachovalý stav.

Len tak na okraj prvé zmienky o osídlení Ohridu sú 2400 rokov staré. Keď si spomenieme na nejaké mená, s ktorými sme mali do činenia, tak na prelome 9 a 10 storočia v Ohride boli žiaci Cyrila a Metoda, lebo im vo Veľkomoravskej ríši horelo pod pätami. Človek sv. Kliment, neviem ako prišiel k tomu titulu založil literárnu školu no a tak sme mali centrum slovanskej kultúry. Neskoro, ale konečne.

Škoda tej pevnosti z 10 storočia. Nedá sa všetko stihnúť. 485 km, 8.45 hod jazdy, 3.4l/100 km. Hotel Garden, 114 Kej Marsal Tito, Ohrid 35 €. Zaspávam ako unavený pútnik.