Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 03.02.2024 Autor: Landal
Čitatelia: 6974 [Šport - Rally]
Deň 17., ”deň po” - Celý deň na lehátku. Psychika je mocná. Ako náhle telu došlo, že makačka skončila, tak sa hodilo do “núdzáku”. Môžem to vstrebávať. Našu kategóriu “Full race” (lebo dá sa ísť aj polovičku do Dhakla, a dá sa ísť aj nesúťažne tzv. adventure) išlo celkovo 28 strojov/posadok. Z nich sme skončili 10. a 11., čo považujem za fantastický výsledok. V bivaku sa...
Priebežné a celkové výsledky sú dostupné v linkoch nižšie.
Live Tracking: www.realwaytodakar.com
Celkové výsledky: www.realwaytodakar.com/2024-edition/daily-results-2024
Celý deň na lehátku. Psychika je mocná. Ako náhle telu došlo, že makačka skončila, tak sa hodilo do “núdzáku”. Môžem to vstrebávať. Našu kategóriu “Full race” (lebo dá sa ísť aj polovičku do Dhakla, a dá sa ísť aj nesúťažne tzv. adventure) išlo celkovo 28 strojov/posadok. Z nich sme skončili 10. a 11., čo považujem za fantastický výsledok.
V bivaku sa robili stávky, že do kedy vydržíme. Väčšina tvrdila že “max 2 dni”. To nám priznali až predvčera, pred poslednou etapou. Za 13 rokov, čo sa jazdi táto rally, údajne išlo viac než 20 štvorkoliek, a do cieľa došli do včera len 2! A my sme z dvoch stvorkoliek došli s oboma do cieľa, plnú trasu, bez použitia “žolíka” (jednu etapu môžeš vynechať a dostaneš nejaký penalizačný čas ale stále si “v preteku”). Keď sme prišli do cieľa, tak všetci fotili otca Ja som tam bol piate koleso…
Párty včera bola velkolepá. Viem, že som skončil v nejakej izbe a podľa toho, že tam nebol otec (toho som uložil spať asi o hodku skôr) som pochopil, že som zle… Na druhý krát som to už trafil.
Nádhera. Oslava rally. Rybárske dediny, čerstvé úlovky práve vyťahovali z lodi, klasických drevených malých lodi, tradičný rybolov. Skandujúce deti. Sme v cieli.
Prešli sme cez 5.000 km cez Maroko, Mauretaniu až do Senegalu. Za celú históriu Intercontinental rally ju doteraz dokončili len 2 štvorkolky. Od dnes sú to 4. Za dva týždne nám bola veľa krát poskytnutá pomoc, ale aj my sme veľa krát pomohli: s benzínom, vytiahnuť motorku z dún, s materiálom. Sedím na pláži, pozerám do vĺn, a som rád. V Afrike sa stále jazdí rally do Dakaru. Dúfam, že sa ešte dlho bude...
Z Mauretanie do Senegalu, do "Zebra bar" na brehu Atlantiku, 320 km. Bez problémov. Citeľne sa oteplilo. Senegal veselší, barvitejší. Prechod hranice Mauretánia/Senegal čistá sranda v porovnaní s Maroko/Mauretánia.
Rally postupne naberá inú atmosféru, je to kľudnejšie, veselšie, družnejšie. V ušiach permanentne píska (ohučaný od strojov), oči permanentne plné piesku, nos zodratý od vetra a slnka, ešte stále sa vedia urobiť nové otlaky.
Zajtra posledná etapa - 120 km po pláži. K Ružovému jazeru pri Dakare. Sme nesmierne blízko...
Všetko poznačila absencia ORG pickapu s benzínom na “fuel point”. Dovtedy to bola pekná, rôznorodá a hodne piesková etapa. Ale pickup sa nedostal cez duny - zvolil zlú cestu. Muselo sa improvizovať, etapu “anulovať” a jazdci sa hodiť smer asfalt. Auta išli podľa plánu. My teda aj tak 220 km v offroad a celkovo 449 km. Dojazd za tmy, lebo sme čakali asi 3 hodiny, nez náhradné auto donesie benzín (na úseku 200 km nebola žiadna benzinka). Dnes opäť bez defektu. Zajtra prechod do Senegalu. Už len dve etapy…
310 km. Nádherná etapa a dosť náročná. Mauretanske duny sú úplne extra. Masaker. Dnes sme 3 x zahrabali stroje a museli sa navijakovať. Ale žiadny vážny problém nebol a napriek množstvu kameňov dnes bez defektu.
Prechádzali sme cez viaceré dediny, to je veľký zážitok. Miestny život je pre nás iná galaxia. Servisu bolo veľa. Zajtra je na plane veľmi ťažká a dlhá etapa, a s prekvapivo neskorým štartom o 9-tej.
340 km, špeciálky 2 za 225 km. Prvá špeciálka bola jedna z najkrajších, čo som zažil. Pripadal som si ako na Rally Keňa. Nízke rozložité stromy a podklad prevažne z červenej šotoliny. Potom prišli duny a potom aj bridlicové zvlnené pláne.
Druhá špeciálka už bola po piste do kaňonu a na hrebeň. Mauretánia je masaker. Všetky C-éčkové mercedesy osemdesiatych rokov tu ešte jazdia. Síce ich stav je odstrašujúci, ale jazdia...
Sme zase o krok bližšie, len je to ešte stále ďaleko. Dnes 3 defekty. Darí sa nám priebežne opravovať kolesá, tak sme stále pojazdní. Dáta ninčen, signal je ale nejako to nefunguje.
Štart nezvykle neskoro, mohli sme spať. Otec, ktorý doma má problém dlhšie spať, ťahal až do ôsmej! Stroje držia neuveriteľne. Riešime len bežné veci.
Na pistách a na prejazdoch síce nie sme úplne rýchli, ale v dunách je to naša doména. Dnešná etapa opäť cca 260 km, z toho 40 km záverečný prejazd. Bola to kombinácia plání, píst a rôznych menších dún. Defekt prišiel hneď na 15-tom km, čo ma vystrašilo. Ale to bol jediný problém dnešného dňa.
Ideme si svoj režim. Dodržiavame prestávky na jedlo, nejdeme úplnú hranu. Najlepší spôsob, ako tu pretekať, je nepretekať. Je to často jazda v panenskom teréne. Veľa vecí splýva. Rôzne kamene, odskoky, rigóly. V jednej sekunde sa človek teší, ako si užíva a v druhej sekunde môže byť v slzách. Vidíme to okolo seba každý deň, veľa strojov je už naložených na vozíkoch.
Na záver etapy sme prechádzali cez Mauretánsku dedinu. Pripadal som si ako v nejakom dokumente.
Prvá Mauretánska dunová etapa, cca 260 km, skoro žiaden prejazd. Duny ťažké a zákerné. Išli sme skvele!
Večer v bivaku nás chválili. Púšť je tu iná ako Maroko, Tunis. Rôznorodejšia vegetácia. Všetko je tu “veľa”. Ak je planina, je obrovská, ak je dunové pole, je obrovské. Ťavy už dávno nie sú exotické. V etape sme nemali žiadny technicky problém a konečne bol čas na kľudný servis, jedlo, poriadnu hygienu a skorý spánok.
Bivak je na pláni, len tak v pustine. Večer oheň a trocha pohodovej debaty s pohodovými ľuďmi - konečne! Po šiestich dňoch, kedy som ťahal nonstop režim: “jazda, rýchly servis, príprava, malo spánku a znovu…”, mi táto forma oddychu padla veľmi vhod.
Otec sa postupne rozbieha a jazda je plynulejšia. Síce už sme opuchnutí, doodieraný a celý taký “opotrebení” ale už sa to preklápa do fázy, že to neriešime.
Po dlhých etapách nám dal organizátor dnes ”vydýchnuť”. Prejazd do Mauretánie sprevádzal len jeden zhorený remeň hneď ráno, ešte za tmy. Cestu nám opäť znepríjemňoval silný vietor, ktorý zo sebou nesie hromady piesku. Príchod do Mauretánie bola veľká kultúrno-ekonomická facka. Dnes nocujeme v púšti, ”nadivoko”, uprostred ničoho. Zajtra nás čaká dunová etapa. Prvýkrát sme o desiatej v spacáku. Lanďo
Dnes to bola ďalšia výdatná porcia kilometrov - 620. Nemyslel som, že dakedy toľko prejdem… Scenériu vytvárali nekonečné pláne. Deň nám znepríjemňoval silný vietor, ktorý so sebou niesol bodavý piesok. Defekt bol len jeden. Dnes nocujeme v Dakhla. Dĺžky a náročnosť etáp sa začínajú na nás podpisovať. Uťahaní sme ako kone. Už ani nevieme, kedy sme si naposledy dopriali poriadny spánok. Zajtra je na programe prejazdová etapa do Mauretánie. Je toho toľko, o čom by sa dalo písať, no nevládzem… Lanďo
Dnes len v krátkosti: Masaker… Žijeme. Stroje sú OK. Etapa trvala asi 14 hodín. Spolu 580 km. K tomu 5 defektov. Videli sme snáď všetky kamene sveta. Zajtra nás čaká už tretí deň po sebe etapa, ktorá má cez 550 kilometrov. Viac info neskôr.
Ranné zhrnutie etapy od Lanďa:
Prišli sme do Samary. 570 km. Všetko by bolo fajn, nebyť dvoch vecí. Ideme ako dvojica, ale asi po 100 km sme sa vzájomne stratili. Jazdí sa v takom prachu, že si to ťažko predstaviť. Neskôr sme sa s otcom opäť spojili, no stratili sme tým kopu času. A potom prišiel priestor pre defekty. Prvé dva znamenali výmenu kolies. Ďalšie dva sme už museli opravovať. Na piaty už som sa vykašľal a došiel na ňom posledných 70 km. Ku koncu etapy sme išli viac ako 2 hodiny po tme. Boli sme na kašu a išli hneď spať, ani sme nejedli.
Lanďo
Deň 6., 3. etapa. Myslel som, že včerajšia etapa bola výnimočne krásna, ale dnešná nebola o nič horšia. Ale pekelne dlhá. 575 km! Vzdialenosti uvádzané ORG sú “medzi bodmi vzdušnou čiarou”, a realita je +10/15%. To je podstatný údaj pre jazdca. Ale teraz už s tým kalkulujeme. Dnes sa nám nič technické neudialo, za to nám to otec spestril položením štvorkolky v dunách na bok. Ale s pomocou navijaka sme si hravo poradili. V dunách sme opäť boli skvelí. Celkom sa teším do Mauretánie. Na servis Outlanderov si postupne zvykám a niektoré veci stále objavujem, ale už to ide svižnejšie. Dnes sa podarilo byt o 11-nástej v spacáku.
Deň 5, 2 etapa . Z Merzougy do Zagory. Ak jestvuje rally nebo, boli sme v ňom. Štart rovno z bivaku a hneď do dún za Merzogou. V tom
sme s otcom silní, to máme najazdené a nevadí tam nižšia rýchlosť našich strojov. Nasledovali excelentné marocké pisty. Typické obrázky klasického Dakaru. Rôznosť povrchov je nesmierna: biele piesčité cesty s hlbokými kolenami, červené pisty s čiernymi skalami, nekonečné pláne ktoré celé sú cesta, kamenné polia s čiernymi skalami, stolové hory, a samozrejme duny. Niečo nádherné… 360 km rally v tej najčistejšej podobe. Neskazil nám to ani defekt, ktorý sme hravo vyriešili. Stále platí, že si ideme “svoje”, dodržiavame pauzy na jedenie aj v etape, snažíme sa neísť za limity strojov, ani svoje. V bivaku sme boli pekne za svetla a stihli sme vyriešiť štandardne veci aj opravu seknutej pneu aj výrobu chýbajúceho šróbu. Zajtra nás čaká cez 500 km, ale dosť z toho bude presun. Spať ideme koniec o jedenástej, budíček bude po piatej.
Masakralny deň, 498 km. Štart do riadnej zimy, v lyžiarskych bundách a rukaviciach. Navigácia je tu dosť o inom ako itík. Ide sa podľa GPS, nevravim že lepšie, ani že horšie, len je to iné. Dnes sme mali šutre na všetky spôsoby a došli sme do Merzougy, už za tmy ako väčšina. Otec to zvládol hrdinsky, aj keď toho bolo na neho dosť. Stroje dostávajú neskutočné “kakauko”. Zvolili sme jednoznačne režim, že chceme dôjsť k Ružovému jazeru a tomu podriadime správanie sa k mašinám. Zajtra majú byt prvé duny. Všetci už spia, idem tiež.
Zima, s ktorou sme včera zaspávali nás prebudila aj do rána. Ranný chlad a rosa nás čakajú ešte asi 2-3 dni, potom by mali tieto ”nepríjemnosti” pominúť.
Dá sa povedať, že závod sa dnešným dňom začal. Hoci sme sa na štart ešte nepostavili, prebierky a administratívu máme odškrtnutú. Na prebierkach mali dohliadajúci komisári triezvy prístup. Všetko prebehlo bez zbytočnej buzerácie, no veci sa poctivo kontrolovali. Výstroj, lekárnička, bezpečnosť a pod. Dopoludnie sme venovali čas strojom a poobede sme preorganizovali bagáž. Pred prvou rýchlostkou ešte doplniť palivo a tak sme cestu na benzínku spojili s kontrolnou jazdou. K plnej nádrži pridávame ešte 30 litrov paliva. K tomu rezerva a náradie. Dodatočná váha je na mašinách silne cítiť.
Hoci nás zajtra čaká prvý meraný úsek, organizátor sa nás šetriť nechystá a začneme z ostra. 437 km a spojovačka má limit nastavený na 50 km/hod, takže žiadne ”vozkanie” nás nečaká. Dnes pôjdeme určite spať skoro. Lanďo
O siedmej sme boli vo fitku a dali rozpohybovací tréning. Nechceli sme zatuhnúť. Let cca 3 hodky, transfer taxíkom už v noci do prvého bivaku tiež podobne dlho. Sme v Mahirija. Prvý dojem je: Zima, zima a zima… Tešíme sa na teplu polievku, kuchyňa ešte našťastie funguje. Obzreli sme stroje, vyzerajú bez úhony. Dnes to bude prvá z mnohých nocí v stane. Všetko podstatné necháme na zajtra.
Zraz jazdcov na letisku v Bratislave, transfer do Belgicka, to všetko prebehlo hladko. Užívame chvíle kľudu, oddychu, tvorby energetických zásob a zdieľame zážitky. Krásny večer z Belgického Charleroi!
Vyrazia dvaja, Lanďal so svojim otcom v sedle štvorkoliek:
Pridané: 03.02.2024 Autor: Landal Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 19888 | Včera: 127491