Test Suzuki Hayabusa 2021 - sám vojak v hyperturistickom poli 1/2

Text: Peter Fischer, Tomáš Hajduch - Awia, Matej Mularčík
Foto: Peter Fischer
Video: Tomáš Hajduch - Awia, Peter Fischer

A to najmä preto, lebo Euro5 pochovala všetkých možných konkurentov. Dnes už neexistuje ZZR1400, ani VFR1200F, ani nič podobné. Navyše sa zdá, že svet sa po „chrípočke“ zobúdza, čo hrá v prospech Hayabusy. A keď zbadáš tú cenovku!

Suzuki je prísne pragmatická značka, a tak nám už pri prvých uniknutých fotkách a videách bolo jasné, že tu sa pôjde skôr cestou evolúcie než nejakých dych vyrážajúcich zmien. Vývojári celkom logicky vylepšili hardvér: viaceré komponenty motora dokonca nemenili tvarovo, ale iba materiálovo, a k tomu pribalili užitočnú elektroniku, ktorú poznáme z iných modelov. Bez nej by Hayabusa v dnešných časoch prežila len veľmi ťažko.

Video: Suzuki Hayabusa 2021 - sám vojak v hyperturistickom poli

Viem si predstaviť, že na dizajnérskom oddelení sa pri vývoji tejto generácie Hayabusy všetci hádali ako Matovič so Sulíkom. Predsa len, tento model je pre nich hrdosť a do motocyklových encyklopédií sa zapísal viac ako nezmazateľne. A keďže najväčšie objemy sa ho predajú v Japonsku a v USA, kde sú veľmi konzervatívni zákazníci, kresliči mali asi veľmi úzke mantinely. Niečo iné je prerobiť GSX-S1000 na nepoznanie, a niečo iné zas spolupodieľať sa na ďalšej generácii legendy.

Tým som chcel povedať, že vzhľad sa veľmi nezmenil. Hayabusa bola vždy rozoznateľná na pol kilometra, a to jej aj zostalo. Žiadne opíjanie rožkom, že aha, ako opticky schudla. Neschudla. Ani papierovo, ani nijako inak. Najväčšou zmenou prešli zadné svetlá a výfuky. Amíci a Japonci sú spokojní.

Čo je nové?

• 190 koní pri 9 700, 150 Nm pri 7 000, 264 kg (bez zmeny)
• krivky posilnené v nižších a stredných otáčkach
• kompletné LED osvetlenie vrátane denného svietenia, projektor zostal
• vpredu monobloky Brembo Stylema
• najlepšie zrýchlenie zo všetkých generácií
• široká a nastaviteľná elektronika:

• 6 jazdných režimov (z toho 3 nastaviteľné)
• 10-stupňová náklonová trakčná kontrola
• ABS odteraz náklonové
• 3-stupňová úprava výkonu
• obojstranný quickshifter
• 10-stupňové antiwheelie
• 3-stupňová motorová brzda
• 3-stupňový launch control
• obmedzovač rýchlosti
• tempomat
• asistent rozjazdu do kopca

Prečo okolo nej chodím ako okolo horúcej kaše? Hayabusa, v preklade sokol, bola svojho času najrýchlejšia motorka na svete - dokázala ísť cez tristo. Prišla v roku 1999 ako odpoveď na Hondu CBR1100XX, ktorá zas predtým prišla ako odpoveď na dovtedy najrýchlejšiu Kawasaki Ninja ZX-11. Preteky v tom, kto dosiahne najvyššiu maximálku na bežných cestách samozrejme nemohli dopadnúť dobre, a tak už v roku 2000 sa výrobcovia motoriek ticho dohodli, že žiadna motorka nebude na tachometri ukazovať rýchlosť cez tristo. To platí dodnes: na tacháči sa ukáže najviac 299 km/h alebo čísla jednoducho zmiznú.

Na moje prvé povozeníčko na Hayabuse nikdy nezabudnem, pretože prebehlo na Hungaroringu, na ktorom som nikdy predtým nejazdil, a bolo to po dlhočiznej zimnej pauze, kedy nám zima naozaj dala zabrať. Čiže dvadsať minút na motorke, na ktorej som predtým nikdy nesedel, bez akejkoľvek elektroniky, s dažďom za chrbtom, stuhnutý po celej zime, čistá radosť! Teraz sme našťastie mali presne opačné podmienky. Vychytali sme krátku prestávku medzi tými osemdesiatimi monzúnovými dažďami, čo nás túto sezónu šľahajú zo všetkých strán, ach! (Ako povedal Forrest Gump vo Vietname: niekedy prší vodorovne, a niekedy sa mi zdá, že prší zospodu, maminka.)

Pri lietaní cez dve kilá na Záhorí som si spomenul, ako sme testovali ZZR1400. Vtedy som sa vžil do role fiktívneho mladého redaktora, ktorý nezažil najslávnejšiu éru takýchto hypersportov: Keby mal trebárs dvadsať rokov a my by sme ho poslali otestovať ZZR1400, hádam by ani nepochopil jej existenciu: načo je taká veľká motorka? V meste je nepohodlná. A prečo nemá elektronický podvozok? Pomóc, odchádzajú mi zápästia!

Mlaďas by mal pravdu. Lenže nič nie je čiernobiele! Stále existujú dôvody, pre ktoré si človek kúpi Hayabusu a nie cestovné enduro či hypernaháča. Nevýhoda je v tom, že človek, ktorý má menej než 30 rokov, tie dôvody nikdy nepochopí. Nepozná ten pocit padnutej sánky, keď okolo teba prejde Hayabusa, kým ty si môžeš dovoliť mať len jazdenú a padnutú CB500.

Určite si viacerí z vás spomenú, ako sme ako malí chlapci pozerali zaparkovaným motorkám na tacháče, že akú majú maximálku. Tým chcem premostiť k tomu, že Hayabusa si ako jedna z mála moderných motoriek ponechala analógové budíky, a to doslova všetky štyri, čiže aj palivomer a teplomer kvapaliny. To je v dnešnej dobe dosť unikát. Teplomer má dokonca kontrolku prehriatia! Modernizovaná prístrojovka má navyše taký hlbší 3D profil, krása! V strede medzi budíkmi sa vyskytol prvý farebný TFT displej na Suzuki. Dizajnéri sa s ním vysporiadali nanajvýš dobre, pretože takmer za každých okolností zobrazuje aj nastavenia jednotlivých elektronických systémov.

Okrem farebnej obrazovky a kompletného LED osvetlenia tu inak nie je nič, čo by prezradzovalo, že ide o motorku z roku 2021 a nie trebárs z 2005. Pre mňa je to skôr pozitívum, a človek, ktorý to nedokáže oceniť (lebo je príliš mladý), si asi Hayabusu nekúpi. Rozmýšľal som, že by Suzuki mohla priniesť niečo ako Hayabusa Contemporary - nejakú šupu, čo by vyrazila dych supermoderným dizajnom. A, samozrejme, napadlo mi aj to, že keby z Hayabusy spravili cestovné enduro a dali mu dobrú cenovku, predávalo by sa lepšie než základná Fabia.

Motor mala Hayabusa vždy doslova učebnicový, a je len dobre, že jedinými zmenami na parametroch sú silnejšie krivky v nižších a stredných otáčkach. Bez elektroniky to však dnes už nejde. (Je to neuveriteľné, ale dnes už sú medzi nami aj takí motorkári, ktorí nikdy nejazdili na strojoch bez elektroniky.) No a ako som letel tých *99 km/h po Záhorí, nevedel som pochopiť, ako som mohol rovnaké porcie výkonu zvládať na studenom Hungáči napríklad bez trakčnej. Mimochodom, v techničáku má Hayabusa zapísanú maximálku 295 km/h.

Premotorované cestné motorky musia mať aj zodpovedajúce brzdy a podvozok, a tu Suzuki tiež nenechala nič na náhodu. Dopredu dala tie najlepšie Brembo strmene a podvozok je plne nastaviteľný KYB. V tlačových podkladoch mu Suzuki venovala najmenej priestoru, ale teda musím povedať, že funguje dokonale. Žiadna revolučná technika, iba jednoducho jemne vyladená mechanika. Čistá radosť! Nedá sa ničím nachytať - nevieš ho odlepiť od zeme, nedostaneš ho na dorazy pri plnom zaťažení. Prekvapila ma aj stabilita pri bočnom vetre, fúha, Hayabusa sa nenechá vyrušiť takpovediac ničím, ani keď ručička na tacháči líže dvestovku. Toto sú tie momenty, kedy je človek rád, že nesedí na cestovnom endure. A ešte môže otočiť plynom a má k dispo ďalších 100 km/h.

Už len taká poznámka pod čiarou: vysoké rýchlosti znamenajú vysoké otáčky motora, a to znamená veľa nasávacích cyklov za sebou :) Áno, Hayabusa dokáže mať dvojcifernú spotrebu. Úplne v pohode :)

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor druhého redaktora, Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.