Ukrajina rally 2005 alebo ako my pajechali na Odesu 5/7

Streda, 5. deň – ťaháme do Rumunska

(Odesa - Uman - Vinnicija - Bar – Dunajivci) – 635 km

Naše ubytovanie

Vzhľadom na okolnosti predchádzajúcich dní a jednodňové zdržanie rušíme plány navštíviť Krym a vidieť Azovské more. Nevieme ešte ako bude GS-o znášať cestu. Ráno sa ešte snažím zohnať nejaké pohľadnice. Žiaľ, končím neúspechom po cca hodine hľadania. Pred odchodom z Odesy sa ešte podrobujem policajnej kontrole (bez problémov) a vyrážame diaľnicou na sever do cca 300 km vzdialeného Umanu. Jediným spríjemnením inak nudnej diaľničnej cesty je zastávka na diaľničnom odpočívadle á la Ukrajina.

Diaľničné odpočívadlo á la Ukrajina

Na diaľnici aj v latinke

Dneper ako dokonalé úžitkové vozidlo

Tu si pochutnáme na akejsi mäsom plnenej placke (vynikajúca) a nejakých sladkých koláčoch. Dnes ľutujem, že som tu nekúpil aj med, ktorý ponúkali aj s včelím plástom, alebo orechmi. Odradila ma vtedy predstava, že by sa mi vylial v batožine.

Motorka šlapala bez problémov. Teplomer ukazoval jednu paličku nad normál a všetko bolo v pohode. Nahodil som ešte ulomený ľavý späťák, lebo bez neho sa zle jazdí, hlavne zle obieha.

Z Umánu pokračujeme po hlavných červených cestách a okolo piatej zastavujeme na modernej benzínke tesne pred mestom Vinnicija. Tu kupujem miestny energetický nápoj, ale hlavne som tu konečne zohnal Ukrajinskú mapu v mierke 1 : 500 000. Škoda, že sa to podarilo až na odchode z tejto krajiny. Nevadí, využijem ju nabudúce.

Obchvat mesta sme spoľahlivo minuli a tak si „vychutnávame“ zápchu ako vyšitú. Na mape to mesto ani nevyzeralo také veľké. Z mesta sme sa po malej prestávke nakoniec vytrepali a náhlili sme sa na východ. Zastavili sme už len v jednom mestečku pri soche učiteľa.

V. I. Lenin

S pomaly sa blížiacou nocou hľadáme nocľah. Do úvahy prichádzajú naše známe veterné mlyny, ktoré sú však cca hodinu jazdy pred nami. Hergi navrhuje prenocovať čím skôr, na nejakej pumpe. Aj tak sme už dosť blízko pri rumunských hraniciach. Na najbližšej pume aj zastavuje a pýta sa či tu môžeme prespať. Odpoveď je jednoznačná a tak rozkladáme stany v jablkovom sade za pumpou. K dispozícii máme pitnú vodu, slušné WC na pumpe a dokonca aj posedenie pri stole z psej búdy. To hneď aj využívame na varenie skvelej večere. Kto vymyslel bryndzové korbáčiky v prášku? To neviem, ale chutilo to naozaj bryndzovo...

Kuchyňa na psej búde