Ukrajina offroad 2013

Deň 1

Nitra, Banská Štiavnica, Zvolen, Detva, Brezno, po Slovenskej Road66 cez Telgárt do Popradu, Stará Ľubovňa, Svidník, Dukliansky Priesmyk, Krajná Poľana, Havaj, Medzilaborce, Naďov
Mapa

Vyrážame tradične z Nitry. Ivan (VStrom-650), Peter (Varadero-1200), Miloš (KTM-990), Pišta (GS-1100) a ja (Tenere-660). Obdivujem odvahu nadšencov s ťažšími motorkami – ísť do ťažšieho terénu. Prechádzame lahodnými cestičkami okolo Banskej Štiavnice. Pri Detve nás GPS posiela skratkou. Pri prvom zablúdení obedujeme v prírode, plne naložený dávame plný offroad, chodíme krížom krážom, nakoniec nachádzame štandardnú cestu na Brezno. Krásnou novo vyasfaltovanou cestou číslo 66 prechádzame Telgártom do Popradu. Počasie praje a tak sa bez náhlenia posúvame až na Dukliansky Priesmyk a po tme prichádzame na dopredu dohodnuté ubytovanie u Ivanových rodičov.

Tí nám pripravili veľkú hostinu, nalievajú všetko čo majú. Odchádzajú prespať k rodine, aby sme my mali čo najväčšie pohodlie. Snažím sa im vysvetliť, že nám stačí pivnica alebo senník, lebo máme všetko vybavenie. Nepomáha. Prenechávajú nám vlastné postele. Podobnú pohostinnosť si v meste neviem predstaviť.

Video: Ukrajina 2013 offroad

Deň 2

Naďov, Papin, Snina, Ubľa (prechod do UK), Volosyanka, Roztoka, Pidpolozzya, Volovets.
Mapa

Ráno je krásne slnečné počasie. Šesť stupňov. Mažeme reťaze, lúčime sa s domácimi, presúvame sa krásnymi pahorkatinami Východného Slovenska až na hranicu. Netankujeme, lebo benzín je na Ukrajine asi o 30% lacnejší. Milošovi na hranici zhasne motor. Dolievame z bandasky. Bez komplikácií (víza na Ukrajinu nebolo netreba) prechádzame cez hranicu kde nás kontrolujú šiesti rôzni vojako-paso-colno-byrokrati. Každý dostávame 4 pečiatky na bumážku (potvrdenie), do pasu a môžeme konečne vstúpiť na Ukrajinu.

Cesta prvej triedy (H-13) umožňuje ísť miestami aj 90. Neponáhľame sa. Cesta druhej triedy (T-0722) nemá žiaden asfalt. Niektorí si užívajú, niektorí nadávajú. Cesty lemujú pasienky a kravy, pekné výhľady, riedko roztrúsené dediny s postávajúcimi ľuďmi. Čas tu beží oveľa pomalšie. Pripájame sa na hlavnú cestu (prerušená plná čiara, žiadny zákaz odbočenia) a zastavuje nás miestny policajt. Nevieme mu vysvetliť, že sme nič neporušili. Ivan šťastlivo zjednáva pokutu z 20 Eur na 4 Eurá. Väčšina domov akoby sa ich nikto od druhej svetovej vojny nedotkol.

Ubytovávame sa v miestnom moteli Eden, ktorý ako jediný vyzerá obnovený. Domáci nás víta s poľutovaním: „Chudáci zo Slovenska, doma si nemôžete poriadne zajazdiť. Ale tu u nás je všetko dovolené.“ Dohadujeme cenu na 4Eur/os/noc, zhadzujeme kufre a vyrážame si ešte pojazdiť, kým nezapadne slnko.

Na kopci nás dobieha domáci na ostrom endure. Hovoríme mu o zámere pojazdiť zajtra horský hrebeň oproti s výškou 2000m. Ťuká si na čelo a vysvetľuje nám, že nemáme šancu sa tam s takými ťažkými motorkami dostať. Jazdíme a dúfame, ze sa nám to zajtra podarí. Bohatá večera s pivom a odpadávame na izbe.

Deň 3

Hrebeň pohoria južne od Volovca, dole do Podobovets, cez kopce do Skotarske, zo severu po hrebeni naspät do Volovets.

Po raňajkách vyrážame do dediny Volovets, kde by sme mali podľa inštrukcií prejsť pod mostom a potom už len stále hore. Ideme popri potoku a vychádzame popri rúbaniskách hladko až na hrebeň. Z hrebeňa je krásny výhľad. Výška okolo 1500 metrov nad morom. Vraciame sa z úzkej cesty lemovanej čučoriedkami, lebo je zosunutá. Pokračujeme po hrebeni. Stretávame český turistický pár, ktorý nemôže pokračovať, lebo im došla voda. Ochotne poskytujem zopár dúškov a smerujem ich na miestnych, ktorý určite pomôžu. Cesta je náročná. V strmý kopec je posiaty uvoľnenými kameňmi ako päsť. Varan ukazuje akrobaciu so šťastným koncom.

Predierame sa úzkym chodníkom s čučoriedkami a hľadáme čo najbezpečnejšiu cestu dole. Lovíme motorky. Chodíme viac peši.

Vyslobodením je príchod do dediny v údolí. Z krytu motora sa začalo dymiť. Pri chodení slúžil ako česadlo na čučoriedky a listy. Tie sa od horúceho výfuku vysušili a začali tlieť. Hasím poslednou vodou a pokračujeme do obchodu, kde dojedáme zvyšky zásob.

Sme dosť zničený. Peter toho má dosť a odchádza na motel. Ostatných som začal prehovárať, aby sme išli ešte pojazdiť nejaké lúky a hrebene severne od Volovca. Ťukajú si na čelo, ale nakoniec vyrážame. Vyplatilo sa. Lúky s ovcami, pekné výjazdy, jednoduchý terén. Nabudúce pôjdeme asi radšej pojazdiť sever.

Deň 4

Volovets, Bukovets, Mizhhiria, Mukačevo, Užhorod, Mukačevo, Botar.
Mapa

Nabalíme kufre, všetko naložíme a štartujeme smer Užhorod. Niektorí majú túžbu si ísť kúpiť na trh tenisky. A možno aj túžba po domove robí svoje. Presúvame sa dosť rozbitou a nezáživnou cestou T0712 cez tisíc dediniek na západ. Do Užhorodu prichádzame o 17-tej, ale na trhu už nie je ani noha. Presviedčam bandu, aby sme išli ešte pojazdiť do Rumunska. Nocujeme v peknom motelíku pred Rumunskou hranicou. Hovoria a varia tu už po Maďarsky.

Deň 5

Botar, Baja-Mare, Izvoare.
Mapa

Mladá colníčka nám ukazuje, aby sme predbehli všetky autá, ktoré sú detailne prezerané. Hladko prechádzame hranicu Ukrajina-Rumunsko. Cestou do Baja-Mare začne pršať, dávame nepremoky, posádka frfle, že sme sem nemali chodiť, keď je také zlé počasie. Dúfam, že dážď aspoň trocha ustane a pod Ignisom ešte dnes pojazdíme. Prichádzame k hotelu Izvoare, ktorý je však na naše počudovanie zatvorený. Asi je už po sezóne. Nie je tu ani noha. Pýtam sa miestnych zberačov hríbov na ubytovanie. Pozerajú sa na svoje z odpadu urobené príbytky a pýtajú sa že koľkí. Hovorím, že piati (čink). Krútia hlavou, že toľkých nevedia ubytovať a posielajú nás na chatu Cabana Brazi 2 a ukazujú smer. Pri príchode ku chate je všetko zatvorené. Víta nás však pes, čo je signál, že asi niekto na chate je. Za chvíľu vychádzajú von chatár, kuchár, údržbár, upratovačka a recepčný – v jednej osobe. Zjednávam cenu na 10 Eur/noc/osobu. Môžeme si vybrať ktorúkoľvek z 20 voľných izieb.

Prší. Vnútri varíme obed, dojedáme zvyšky. Chatár má pre seba jeden chlieb a že nech si zoberieme. Keď dojeme, akoby zázrakom sa vyjasní a začne svietiť slnko. Hneď štartujeme a beháme po okolí, čo to dá. Opakujeme malý okruh okolo veľkej lúky pri hoteli. Výjazd na Ignis.

Hádžem udičku, že kto ešte ide na Veľký okruh (ktorý sa jazdil na Baja Romania 2011 Motoride XL BAJA Romania 2011 - skutočná Rally pre veľké cestovné endurá úspešne za nami) ale všetci len unavene pozerajú.

Varíme večeru. Chceme kúpiť od chatára-hubára nejaké bedle na vypraženie. Posiela nás, že aby sme si išli sami nazbierať. Nechce sa nám v daždi do čierneho neznámeho lesa. Nakoniec vyťahuje prepravku s nazbieranými hríbmi. Pečieme ich na panvici a slastne pojedáme.

Večer je na izbe zima, v peci sme nevedeli pomocou jedného papiera a zopár drievok rozkúriť. Po sťažnosti, že nám je zima - chatár prináša za lopatu červených uhlíkov a fúrik dreva. Do rána máme na izbe saunu.

Deň 6

Izvoare, Baja-Mare, Satu-Mare, Šahy, Sereď.

Ráno hnusne prší. Neradostne odchádzame. Na hraniciach vyzliekame nepremoky a pokračujeme nekonečnou maďarskou diaľnicou. Všetko sa dobre skončí. Zničený sa lúčime na pumpe pri Seredi. Pred príjazdom domov sa pre istotu ešte raz rozprší. Rozbití ako cigánske hračky odstavujeme motorky a mesiac na ne nesadneme.

Záver

Prejdene asi 1500km. Naklady asi 200Eur/os.