Okolo SR za 88 hodín, I. časť 3/3

Stálo to za to, aj keď som vedel, že na Oravu do Námestova je pre skúter veľmi ďaleko a pre 35 W žiarovku aj nebezpečné. Zašlo slnko a ihneď sa ochladilo. Na benzínke si vypýtam kľúče pre WC invalidov a na obrovskom WC sa prezliekam zo spotených vecí do sucha. Odteraz prezliekanie budem praktizovať len takto.

Keďže po ceste naspäť šlo veľa áut, nemal som problém s osvetlením a 85-tkou stíham za nákladniakmi, presnejšie medzi nimi. Avšak posledných 50 km pred hranicou som odbočil na podivnú odbočku, na ceste neboli čiary a tak som slabo videl, navyše bola cesta dosť rozbitá.
Hranica v pohode, v Trstenej odbočujem a idem okolo Oravskej priehrady, tam chcem nájsť ubytovanie. V domčeku, ktorý poznám sa svieti, zaspomínam si ako sme v ňom bývali s partiou dobrých chlapov, keď sme tam potápali. Už tam niekto je. Skúšam teda pred Námestovom, asi sa to volalo slanická izba, či koliba, chceli za jedného 750 Sk, ale chatky a prostredie nádherné, nechávam si to ako rezervu. V Námestove bývam v turistickej ubytovni za 300 Sk vo veľkej, vcelku peknej izbe, porozkladám veci a mapy, oblečiem si ľudské veci. Viem, že blízko je solídny podnik, mám nesmiernu chuť na prevarené víno, beriem aj statív na nočné foto.

Pred podnikom spoznávam dodávku, to nemôže byť pravda. Už kričia: “Čau Majo, čo tu robíš?“ „Vozím sa len-tak.“ Samozrejme, že to oni bývali v tej chatke, nechali schválne rozsvietené, a majú voľné tri postele. Smola už bývam, musíte si na tie tri lôžka nájsť „iné obsadenie“. Vína bolo viac, fotky neboli, statív som tam zabudol. Ale vrátil sa poň. Dozvedám sa, že voda je na prd, ale Šutovo je fajn, zajtra tam chcem ísť. Po 400 km a troch hodinách jazdy v noci a víne plánujem zajtrajší deň, ale som to prehnal. Veď som na to aj prišiel.

Najsevernejší

Najvýchodnejší a najjužneší bod SR už mám za sebou ..(Osminka na cestách)...
O 6 h som už hore a o 7 h už vyrážam na Oravskú Polhoru smerom na hraničný prechod. Foto v galérií. Sú 3 stupne, hmla. Je mi trošku chladno. V kopcoch sa hmla trochu vytratila a umožnili pekné foto.

Na prsty mi je trochu viac zima a tak nasadzujem úchyt riadidiel s vystretými prstami. Pomáha to. V Námestove nachádzam presne to, čo potrebujem. Nevykúrený bufet IV. cenovej kategórie, kde sa určite nespotím, polievočka, čajík, veterník 35 Sk. Sadám na Qanga. Nekonečnú zápchu v Oravskom Podzámku míňam s úsmevom, hasím si to na Dolný Kubín – Kraľovany, cesta je znova nádherná, ustupujúca hmla vytvára krásne výjavy, stále zastavujem a fotím.

Za Kraľovanmi je starý kameňolom (Šútovo) vidno ho trochu aj z cesty, v lete keď pôjdeš okolo zastav sa tam. Na moto sa tam dajú nájsť pekné zákutia, kde možno stráviť príjemné telesné radovánky, po nevyhnutnom kúpeli. Vľavo zvyknú byť nudisti. Pravidelne nachádzam na dne jazierka stratené potápačské masky, šnorchle.

Pokračujem po preplnenej ceste do Slotova, odbočujem na Bytču, Považskú Bystricu, Púchov, tam tankujem.

Neviem, či som v tomto kraji nezvyčajný zjav, ale stalo sa mi to, čo som v živote nevidel. Dvom vodičom sa pohlo auto počas tankovania. Auto bolo na nepatrnom prevýšení. Vyzeralo to nesmierne komicky ako človek nevie čo skôr, hadicu odložiť zahodiť, alebo ručnú zatiahnuť. Vyzeralo to akoby mali nervové tiky. Rehotal som sa. Keďže nemám denný kilometrovník, tak si píšem po svetle, teraz som to zabudol. Tak sa snažím si zapamätať posledné dvojčíslie. Tentokrát to bolo 69. Keďže som sa napojil na diaľnicu, mal som dostatok času rozvíjať teóriu spojenú s týmto číslom. Čo môže byť lepšie? Aby mi článok uverejnili, v krátkosti som prišiel, že lepšie je 969.

Diaľnica

Keď raz budem ležať v hypnóze a kričať nezmyselné čísla, nebol som tajný agent, ale je to kontakt na tureckého kamiónového prepravcu, ktorého tel. čísla som skenoval 90 min.

Pokračovanie nabudúce. Aj by som im to na Pezinskej Babe ukázal, Záhorská Ves, Senec, Sereď, Komárno, Vráble, B. Štiavnica, Lučenec, Krásna Hôrka, Košice Bardejov.