Ukrajina - naozaj iné, jednoducho fantázia... 1/2

Keď som sa zmienil o tom, že by som sa šiel pozrieť do Užhorodu a trošku sa tam poobzeral tak hneď som dostal cenné, ale pre mňa nepotrebné rady. Auto odstav na hranici, tú prejdeš pešo. Na Ukrajinskej strane sadneš na taxi, odvezie ťa na trh, kúpiš si tenisky a tepláky, všetko za pár drobných a naspäť to isté. Priznávam je to bezpečné. Lenže mňa tenisky a tepláky, cigarety nezaujímajú. Tomu nerozumel nik na Ukrajine, hlavne páni v uniforme.

Rozhodol som sa pre konštantnú rýchlosť 75km/h.Už nechcem skúšať môjho Qanga. Cesta do Vyšného Nemeckého mi trvala 80 min. Keďže bol pracovný deň, na ceste bolo plno pomalých, preťažených nákladných áut, ktoré šli pomalšie ako ja, ale vzorne kopírovali krajnicu. Mohol som ich predbehnúť bez toho, aby plná čiara pukla. Nákladné autá zase zdržiavali michalovsko-sobraneckých mini podnikateľov na čipovaných TDI ochcávkach, ktorí riskovali svoje životy v neprehľadných zákrutách.

Hranica

Tu sa trošku zdržím opisom. Rad je skutočne neskutočný. Takže pomalou 20tkou ich míňam. Kontrola na našej strane úplne hladko a rýchlo, ledva som stihol zostúpiť. To isté opakujem za čiarou únie. Ale 20m pred vojakom vypínam motorček a dotlačím skúter, podávam doklady, letmo ich pozrie, dostanem formulár a púšťa ma ďalej. Na provizórnom prístrešku vypisujem formulár, ale s rubrikou za kým idem a na čo, mám problémy. Samozrejme som opísal skoro všetky číslice z technického preukazu a to dvakrát. Policajtka v búdke mohla byť aj američanka (30rokov - 100kg). To všetko poznačila do PC, dala mi polovicu papiera, že to platí pre mňa na tri, alebo šesť mesiacov, aby som to nemusel znova vypisovať. No a potom som to všetko ukázal ešte policajtovi vonku stojacemu a mohol som ísť v ústrety zážitkom. Aj 200m za hranicou vládne čulý vekslácky ruch. Zastavujem, obklopí ma hŕba pomerne tmavých chlapov a každý mi chce predať hrivny. Kurz 6. Tak idem do búdky zdá sa mi to serióznejšie. Chlap hovorí kurz 6 a dodáva 1000Sk 150 ukrajinských hrivien. Nechcem byť puntičkár, ale to je 6.66. on tvrdí, že je to kurz 6 aj všetci dookola. No a tak si teda zmením 400Sk na 60 ich peňazí v kurze 6. Nejako neprikladám dôraz 40Sk hlavne keď vidím, že mladého chlapca zaujal môj statív, pripnutý gumou ku skútru.

Uzgorod

je vlastne hneď za hranicou a kopa slovákov tam ide pešo. Pozerám vzorne na dopravné značenie a spoznávam azbuku. V meste je poriadok, návestia sú zreteľné je ich dosť. Na začiatku mesta je benzínová pumpa a benzín za 23-24Sk. Idem ku pešej zóne.

Je mi jasné, že skúter musí byť aj pripútaný. S malou dušičkou ho opúšťam. Vedľa je invalid a žobrák v jednej osobe, ktorý ma škaredé kovové nohy. Trochu sa zamyslím, vojna? Nehoda? Pracovný úraz? Opitý na koľaji? Ktohovie.

Historický Užhorod ma prekvapil očakával som , že bude horší a menej udržiavaný. Prirovnal by som ho ku malým okresným mestám u nás pred 15rokmi. Na pešej zóne je kopa kaviarničiek a malých obchodov, nejaké reštaurácie a banka, jedna určite. Ochutnám nealkoholickú zmrzlinu (3Sk kopček). Prekvapil ma LCD monitor s uhlopriečkou asi 2m na premietanie reklám na námestí. Po hodinke som sa vrátil, skútrik ma čakal. Tak som sa znova vzdialil a prechádzal po uličkách, cestičky už boli horšie, ale stále to bolo dobré.

Univerzity vyzerali veľmi honosne, veru nejedna by u nás závidela fasádu.

Na kostoly je peňazí všade dosť, čo na tom, že autobusová zastávka nemá strechu? Veď na nej stoja len ľudia. Vrátil som sa naspäť, kľaknem si a nedalo mi to musím sa obzrieť. Dobre som urobil. Po prechode šla nádherná baba, no žieňa okolo 20tky štíhlučka s obrovskými... no a tak som odomkol skúter s nevypnutým poplašným. Skúter tak zreval až ma myklo a žieňa sa rozosmialo z chuti a na plné ústa. Nefalšovane.

Trošku skútrujem po meste. Našiel som pekné miesto, ale všimol som si neďaleko asi trhovisko. Predstava kopy domáceho náradia vrátene štikačiek spolu s kombináciou starších dodáviek spôsobila, že nemusím všetko vidieť. Ja ten skúter mám rád. Cestou odfotím stanovište taxi s jednoliatym vozidlovým parkom.