Suzuki SV650X 2018 - café head cleaner 1/2

Text: Tomáš Hajduch - Awia, Peter Fischer
Foto a video: Tomáš Hajduch - Awia, janciii

Každý z výrobcov dnes už ponúka aj nejaký trochu retro, scrambler, café a podobne ladený bike. Suzuki to vybavila pomerne jednoducho, a to úpravou klasického rokmi overeného naháča.

Klasické SV sme už testovali, viď Test inovovanej klasiky Suzuki SV 650 A 2016. A tak sa môžeme pozrieť v čom spočívajú rozdiely verzie X. Vpredu nájdeme klasický okrúhly svetlomet bez akejkoľvek LED technológie. Pre niekoho to môže byť výhoda – na retro mašinu pasuje, no dnes sú moderné i ledkami narvané verzie. Nad svetlom je dvojfarebný kryt, ktorý krásne pasuje do café štýlu.

Video: Test Suzuki SV650X 2018 - café made in Japan

To podstatné spočíva v uchytení riadidiel. Tie sú upevnené svorkami okolo teleskopov ako na športovej motorke. Takéto uchytenie sme mohli v minulosti nájsť na polokapotovaných športových SVéčkach. Toto nie je len dizajnová záležitosť, ale aj niečo, čo výrazne mení ergonómiu posedu oproti štandardnému modelu.

Keď sa posunieme ďalej, zbadáme sedlo, na ktorom si dali tiež v Suzuki záležať. Má iný tvar, dvojfarebné prevedenie a tiež imitáciu prešívania na sedle jazdca. Podsedlovka k motorke pomerne pekne pasuje, i keď je bez akýchkoľvek zmien.

Zmien teda nie je nejako extra veľa, ale všetky prispievajú nielen z inému sviežemu vzhľadu, ale aj inému pocitu z motorky. Tu treba povedať, že cenovo to vychádza pomerne dobre, za verziu X si totiž priplatíš len 200 eur, čo je podľa mňa lákadlo, nad ktorým sa oplatí pouvažovať.

Do mesta

Po vysadnutí si hneď uvedomíte inú ergonómiu stroja. 650X má posed viac ako športová motorka a menej ako klasický naháč. Stupačky pomerne vysoko, dosť ohnuté kolená a riadidlá nízko. Prvý dojem je taký, že si povieš – načo?

Keď vyrazíš do mesta, tak ten pocit aj zostáva. Si pomerne naklonený vpred, váhu máš na rukách, ale pred tebou nie je žiadna rozmerná kapotáž. V meste sú aj pohodlnejšie motorky so vzpriamenejším posedom – aby som nechodil ďaleko, tak aj štandardná verzia SV650. Po krátkej jazde ale tomu prichádzam na chuť a začínam sa baviť. Prečo? Celkový imidž stroja, dojem z jazdy + zvuk z výfuku – tento mix zážitkov robí jazdu na SV650X naozaj zábavnou.

Motoricky sa nemenilo nič – vidlicový dvojvalec s uhlom 90 stupňov dnes, keď výrobcovia hromadne presedlávajú na radové motory, vyzerá super. Ponúka rozumných 76,2 k pri 8500 otáčkach a 64 Nm pri 8100, ktoré nepotrebujú na krotenie žiadnu elektroniku. To podstatné je ako motor funguje, ako krásne véčko pradie, a pochvalu si zaslúži tiež výfuk, ktorý napriek prísnym normám aj v sérii krásne dopĺňa zážitok z jazdy.

Elektronika je úplne jednoduchá: povinné ABS, asistent plynu v malých otáčkach (low RPM assist) a potom už len digitálna prístrojovka s palubným počítačom a ukazovateľom zaradeného stupňa. Tá je rovnaká ako na štandardnom SV – tu by sa možno hodil nejaký analógový ukazovateľ.

Podvozok tvorí klasická vidla vpredu a oválna kyvka vzadu. Na oboch tlmičoch je možnosť základného nastavenia – teda predpätie pružiny. Brzdy tvoria sú overené dvojpiestiky značky Tokico.

Vypadnime niekam

Už po krátkej jazde mestom ti výfuk SV v pravidelných intervaloch šepká: „nemotaj sa tu, vypadnime niekam...“, a ak pridáš poriadne, tak ti to aj zareve. Mesto zvláda, ale túži si zašportovať.

Ja neváham a poslúcham. Len čo sa dostanem na otvorené cesty a do zákrut, SV ukazuje svoje prednosti. Posed si priam pýta športovejšiu jazdu, motor sa necháva ochotne vytáčať a vystrkuje zúbky. Motorka je stále hmotnosťou pod hranicou 200 kg, čo prispieva k jej naozaj ľahkej ovládateľnosti. Posed priam núti vysadať a začať sa baviť. Ak k tomu stúpnu otáčku nad 8 tisíc, z výfuku sa rinie symfónia, ktorá je vysoko návyková.

Toto má táto motorka naozaj rada. Nie nadarmo sa vraví, že v jednoduchosti je krása. Tu nie je nič navyše, tu nie je žiadny elektronický „policajt“, čo by ma neustále limitoval v tom čo robím – nebliká stále kontrolka trakcie. Celú jazdu mám pevne vo svojich rukách. Pri športovej jazde drží motor pekne pod krkom a tým pádom často radíš. Všetko funguje hladko, prevodovka je presná, krásne sa radí i bez spojky. Nenachádzam nič, čo by mi vadilo. Pri ostrých podradeniach ide zadné kolo do mierneho šmyku – ono tu vlastne nie je ani anitihop. Paráda...

Brzdy sú primerané výkonu celého stroja – ak by sme riešili superšport a časy na okruhu, asi by veľa slávy nezožali, ale tu myslím že odvádzajú dobrú prácu. Ich činnosť ale už sleduje dnes povinný ABS „policajt“.

Podvozok je naladený veľmi rozumne, mám z neho vynikajúci pocit a prehľad o tom, čo sa s motorkou deje. Je skôr tvrdší, športovejší, čo je len a len dobre. Ten dobrý pocit z jazdy dopĺňajú aj skvelé pneumatiky v prvovýbave. Tu patrí Suzuki veľká pochvala, že obula skvelé Roadsmart III od Dunlopu.

SV-čko v sebe skrýva dve tváre. Je to motorka vhodná aj pre začiatočníka, prívetivá v nízkych otáčkach, dobre ovládateľná v meste a s výkonom, ktorý nevystraší. Ak máš ale chuť, SV to dokáže fakt pekne rozbaliť a naložiť jazdcovi poriadnu hromadu športovej jazdeckej zábavy. Stačí sa presunúť do horného pásma otáčok.

Poďme na druhý koniec republiky – prečo nie?

S SV-čkom som sa kamarátil týždeň a potom nastal čas ho vrátiť, ako inak, v Bratislave. A tak som si doprial na ňom aj 400-kilometrovú jazdu na šupu. Napriek očakávaniu to šlo v pohode. Prvých 200 km ako nič, potom som už začal cítiť trochu kolená a trochu aj zadok. Jedna prestávka na halušky a palivo to poriešila, a zvládol som aj druhú časť tripu na šupu.

Je jasné, že to nie je turista, ale výletov sa nezľakne. Ochrana pred vetrom ako na naháči, ak ti vadí že na teba fúka – kúp si auto :-) Po okreskách je to zábava, čas aj kiláky rýchlo ubiehajú. Motor je živý, dobre sa obieha. Trochu horšie to bolo na diaľnici, kde ma to v prvom rade nebaví (na žiadnej motorke) a tu už pri ustálenej rýchlosti naozaj vietor dosť otravuje. Za malý štítok sa dá trochu schovať a zaľahnúť, ale tiež sa tak dlho nedá vydržať.

Pozitívom je príjemná spotreba. Na tomto presune mne vyšla 4,2 l/100 km a pre+siel som 324 km na jedno tankovanie. Pri kochačkovaní sá dá dostať aj o dosť nižšie, pri športovaní zas aj vyššie. Spotreba teda priaznivá. Pod sedadlom je pomerne dosť miesta a poteší, že napriek zameraniu stroja mysleli konštruktéri aj na malé háčiky pod sedlom, o ktoré si vieš upevniť batožinu. Ja som mal za sebou 50 l rolku s batožinou a uchytenie bolo úplne bezproblémové.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor druhého redaktora, Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.