Elefantentreffen 2018

Zimný zraz motorkárov v Bavorskom lese zvaný ElefantenTreffen. Stretnutie slonov doslova. V roku 2018 to bol 62. ročník. Slonov, lebo v zime vám je na motorke strašná kosa na ruky, a každý si vymýšľa rôzne kryty na rajdy, a spredu to potom vyzerá ako slonie uši.

Dlho som o tom sníval, konečne sa mi to podarilo. Na FB sme sa dali dokopy, malá hŕstka skalných, dohodli podrobnosti, pripravili motorky, a vyrazili. Každý z iného kutá Československa. Ja z východu sám... Autovlak z Košíc do Prahy. V Prahe na vykládke už na mňa čakali Martin Sadílek a Michaela Rebeca Sadílková na GS1150 a spolu sme vyrazili na Elefanty. Cestou do Nemecka nám pršalo, snežilo, vietor fúkal, slnko vykuklo, no proste nádhera. Vo Vimperku krásnu sviečkovú sme si dali, Martin bude dlho spomínať... :D

Prísť na Elefanty je zážitok sám o sebe. Pre mňa to bolo prvý krát, takže keď sme sa blížili, tak som pustil Martina, ktorý tam už šiel druhýkrát, pred seba, keďže dovtedy som viedol kolónu kvôli navigácii.

Výborná organizácia, veľa dobrovoľníkov vám ukazuje kde sa dá zaparkovať, pokecajú hneď odkiaľ ste, ocenia úpravy na motocykloch - proste hneď máte úsmev od ucha k uchu.

Registrácia v pohode, dostanete výročnú známku a nejakú nálepku a náramok, a ide sa hľadať miesto. To blato bolo šialené. Ale drapáky sa vyplatili, a išlo to. Martin mal predstavu kde, ale všetko obsadene, tak sme popojeli trošku nižšie......ach jaj. Budeme to ešte ľutovať.

Miesto sme našli pekne, blízko lesa, trošku bokom od hlavného diania, celkom nám to vyhovovalo. Vedľa partia postarších Nemcov z Norimbergu. Hneď sme sa zoznámili, Oproti hoši z Jawa klubu z Čiech, výborná partia tiež. Išli sme si po balík slamy a po drevo a poďho stavať stany. Ďakujem týmto Lukášovi zo Sečoviec za lopatku - výborný pomocník. Museli sme si v tom svahu vybudovať zo snehu plošinku. Na to igelit, na to veľa slamy, na to stan. Skúsil som si ľahnúť, úžasné. Ako prasiatko v žite. Ani som nevyberal z motorky samonafukovaciu karimatku. Budúci rok ju už neberiem.

Stany postavené, medzi tým prišli chlapci od Bratislavy, Roman Hromek GS1150, Richard Vrána a Lukaš na CRF1000, a KymČong Un na GS1200.

Pre mňa najvtipnejší moment nastal keď Rišo na hladkých gumách s naloženou Africou sa snažil udržať na šikmom svahu v 20cm blate. Vedľa malí stan Taliani, všetko sa dialo rovno pred nimi, a do toho nám pustili na celé údolie na plne šupy Na krásnom modrom Dunaji. Nemohol som tlačit motorku kvôli kŕčom zo smiechu. Neskutočná situácia. Teraz sa rehocem jak to písem. Večná škoda, že som nemal kamerku. Toto GLS Michalovce nikdy neodpustím.

Zaparkovali sme chlapcov, Kym hneď vybral dvojlitrovú ploskačku s domácou a už to išlo...... Chlast, oheň, výborne jedlo, kamaráti, motorky, čerstvý vzduch plus vôňa benzínu a hučanie motoriek všade kam oko dovidí - sen každého chlapca. Nič nám nechýbalo. Teda..... Chýbal nám Peter Kondrat. Nemal kto guláš variť. Nabudúce to už vyjde. Trojnožku sme si frajersky vyrezali z liesky, žiadne donesené železné ako ostatní :D

Celá činnosť na Slonoch je že jete, pijete, zoznamujete sa, obzeráte motorky, prechádzate sa v blate po členky, Ťažko to nejako opísať, treba zažiť. Ta atmosféra je skratka neopísateľná. Každý kto príde vo februári na motorke do nemeckého lesa stanovať, do brutálneho blata a zaplatí si za to ešte 25€ - nemôže byť úplne normálny. A práve tato nenormalita spája všetkých prítomných z celej Európy a na to sa mi ťažko hľadajú slová. Tam nikto nie je žiadny pozér, žiadny herec co sa na niečo hrá. Elefantentreffen buď zvládnete alebo nie. Nič medzi neexistuje. Nedá sa spať v hoteli, nedá sa tam prísť autom, tam skrátka nemôžeš švindľovať.

Spať sa chodí nad ránom, aby si sa zobudil o desiatej vyspinkaný do ružova. Teda aspoň ja. Zimu netreba podceňovať.

Výborný gurmanský zážitok bol, zastaviť sa pri chlapcoch z Prahy na Jawách. Vepřová kýta z prasátka, čo som si nezapamatal ako sa volá. Ale nebíčko v papuľke. Konečne som sa osobne zoznámil s Milan Miloň Mlck - výborný chlapík - tešilo má Miláne.

Časom sme sa vyselektovali partia z rôznych skupiniek takže sme v sobotu sedeli okolo ohňa já, Martin, Miša a Máci Mac Majer s Peťom. Pohodička.

V nedeľu sme spoločne odchádzali s Máci na GS650 a Peťom na Honda Dominator. Mínusové teploty velili opatrnosť v zákrutách, ale všetci sme došli šťastné domov. Oni do Prahy, a ja na východne Slovensko. Ešte som po Prahe stihol nafotiť nejaké nočné fotky.

A potom už len naložiť motorku na autovlak, dáť si nefiltrovaný Staropramen s úžasným najlepším utopencom a spinkať. Ráno v Košiciach má čakal sneh. Krása.

A to je asi tak všetko. Pokiať toto číta niekto kto zažil Elefanty, a už tam nechce ísť nikdy viac, prosím napíš do komentu. Ja takého človeka nepoznám. Samozrejme, treba byť na to typ, mat výbavu, odvahu, na chvíľu opustiť racionálne uvažovanie a len si vychutnať to všetko co k tomu patrí.

Takže.... Vidíme sa na Elefantentreffen-e?