História Pionier: Odľahčené Jednosedadláky I

Tieto plechy pridávali na váhe a vibrovali, čím sa zvyšovala hlučnosť hlavne pri športovom využití. Nakoľko iné 50-kové približovadlo okrem mopedov vlastne nebolo po ruke, nádejní pretekári preto "odľahčovali" najbežnejšie Jednosedadláky. Pionier 555 sa na Považí vyrábal od roku 1958 do roku 1962. Najsledovanejšie vtedajšie motocyklové podujatia boli v prvom rade terénne preteky, no pozornosti vtedajších médií sa tešili aj cestné preteky motocyklov hlavne na mestských okruhoch.

Amarérska výroba terénnych motocyklov v bývalej ČSSR mala dlhodobú tradíciu. Prakticky od prvých Jednohrbov, ktoré sa objavili na vtedajšom trhu sa tieto stali stredobodom záujmu nie len mladých motocrossových jazdcov, ktorí sa združovali v základných organizáciách ZVÄZARMU.

Stroje týchto "šampiónov" boli obyčajne doplňované komponentami z už spomínaných mopedov značky Jawa, či Stadion a samozrejme aj komponentami z "veľkých" motocyklov.

Cestné preteky na mestských okruhoch mali v Považskej Bystrici a v okolí, teda v bezprostrednej blízkosti Považských Strojární, tiež svoju tradíciu. Na okruhu pod vrchom Manín boli usporadúvané cestné preteky na dvojpiestových Manetoch, na skútroch Manet, či skútroch Tatran. Výrobca Pionierov chcel aj tieto využívať v pretekoch na najbližšom okruhu. Samotní konštruktéri strojární preto najskôr odkrytovali Jednosedadláky a zvýšili výkon svojich spotrebiteľských produktov. Neostali len pri tom, v konečnom dôsledku dieťaťom vývojového konštruktérskeho kolektívu bol cestný špeciál J 50 555.

V predošlých článkoch o Pionieroch som naznačil, že tiež som začínal na Jednohrboch a Jednosedadlákoch. Strašne som chcel jazdiť motocross, no naokolo nebol žiaden taký klub, nestalo sa tak. Najbližšia trať bola v Kalinove, no na tej trénovali a robili preteky Kalinovci a nimi pozvaní šampióni. Nemal som nijakého mecenáša, tak to bolo len moje zbožné prianie povoziť sa tam. Svojho prvého tereňáka som poskladal z viacerých vrakov a brázdil s kamarátmi "Polia", čo bola blízka destinácia s prírodnou zväzarmovskou strelnicou a prašným ihriskom uprostred pasienkov. Ďalším miestom, kde sme pretekali boli chodníky okolo kopaníc a pasienkov pod vrchom "Kokúš". Najradšej sme boli pri ihrisku v "kolónii", no to na nás hromžili tí, čo bývali na internáte a slobodárni, ktorá patrila k sklárni. Keď tam nasťahovali Materskú školu (škôlku) tak sme museli po "domácom násilí na deťoch od rodičov" ísť inde. Tiež som dostal poriadny výprask a zaracha, kým som sa nezlepšil v škole.

Najskôr som mal rám z Jednohrba a prednú vidlu aj s kolesom zo Stadiona, no tá to po neustálom prekonávaní výmoľov nevydržala a jej predsunuté vidličky sa polámali. Zmenil som rám za 555-kový, no originálne silónové púzdra v predných tlmičoch bez predného blatníka sa akosi rýchlo vymlátili a koleso nešlo v pôvodnej línii, ale sa snažilo neustále točiť doprava. Musel som pootočiť kormán. Zadný blatník som celkom odignoroval, ale špliechajúcemu blatu som zbraňoval ponechaním nosiča z modelu "A", teda s madlom za sedadlom. Medzi nosnú tyč rámu a nosič som vždy vložil hrubý igelit. Ako predný blatník som nakoniec použil pôvodný zadný, ktorý bol od výrobcu namontovaný na zadnej vidlici. Po čase sa aj tento stal kvôli neustálemu vyosovaniu predného kolesa nefunkčný. Ako kormán som používal všelijaké riadidlá z veľkej motorky, či s hrazdičkou, ktoré ale boli tak široké, že mi robili problém, keď som sa prepletal pomedzi kríky. Pred zlomovým momentom, kedy sme sa mali presťahovať som dokonca skončil v potoku s deformovanými ukotveniami tyčí prednej vidlice. Nakoniec som zbierku viacerých pojazdných Jednosedadlákov rozpredal. Niektoré boli so svetlami a s doplnkami z novších typov 05 a kývačiek. Jediné čo som zachránil bol Jednosedadlák, ktorý spolu so starým nábytkom išiel k babke na druhý koniec Slovenska. Dokonca som tajne cez horu pretlačil najskôr kompletného, no nepojazdného Stadiona a torzo crossky s rámom 05 bez motora. Toto mi slúžilo ako základ pre ďalšie aktivity na novom pôsobisku môjho otca. Bola to 05-ková éra. Pri ďalšom sťahovaní som rozpredal prakticky všetko a začal od "piky". Bez motorky som vydržal sotva rok a znovu som začal novú éru, znovu s najdostupnejšími Jednosedadlákmi.

Naznačil som už viackrát, že v tom období bol problém s fotodokumentáciou, takže moje odľahčené tereňáky neboli nikdy fotografované. Dnešná doba priniesla digitálne fotografovanie. Fotenie na film a spracovanie negatívnych záberov z filmov na pozitívne zábery a papierové fotografie v tmavej komore už je len náplňou histórie. Vzhľadom na možnosť digitalizácie je teda dnes možné naďabiť na internete nielen na archívne zábery, ale aj na projekty realizované nedávno nádejnými amatérskymi pretekármi Pionier-Cupu. Jeden takýto nadšenec použil pre svoj projekt kompletný rám "555" a športové náradie doplnil nielen prvkami 555 ako svetlomet, ale aj komponentami Pionier 20, čo prezrádza dvojsedlo, predný blatník a skútrové stupačky. Crossový doplnok prezrádza drapák vzadu s upraveným, či zmenšeným zadným blatníkom z nejakej väčšej motorky. Predpokladám, že jazdec bol s týmto strojom úspešný.

O tom, že odľahčené Jednosedadláky neboli len doménou terénnych pretekov naznačil aj iný tvorca svojim promenádnym Jednosedadlákom. Pre dojem pohodovej jazdy spojenej s promenádou sa uchýlil ku konceptu nahradenia kompletnej prednej časti Pioniera kompletnou prednou vidlou aj s kolesom z Babetty pravdepodobne typu 207 z Považskej Bystrice. Kvôli zvýšeniu výkonu autor použil niektoré motorové komponenty aj so stupačkami z typu "20, či 21". Vrcholom zvýraznenia moderného chápania estetiky boli použité dve bodové svetlá predného svetlometu asi z moderného endura zo zahraničnej produkcie.

Projekt ľahkého športového náradia v zelenej farbe s niektorými prvkami kategórie "Supermoto" predstavuje odľahčený Jednosedadlák, ktorého nepriehľadnuteľným prvkom bolo odstránenie nosnej rúry za sedadlom. Ako blatníky autor použil zmenšené sériové blatníky spotrebiteľských typov: vzadu použil dolnú časť predného blatníka z typu 20 a vpredu bol nainštalovaný skrátený predný blatník z Mustanga.

Projekt motocyklového pionierkového naháča nesie podobné charakteristické črty ako predošlý "motard". Typickým znakom je tiež odstránená nosná rúra za sedadlom a použitie pôvodných blatníkov, no v opačnom garde. Pôvodný zadný blatníček bol umiestenený vpredu a zúžený predný zase vzadu. Modrá metalíza zdôrazňuje len víkendové použitie a nie každodennú prevádzku napríklad pri jazde do práce a z práce. Dobre do konceptu zapadajú svetlá z nejakého auta, či riadidlá zo staršej jednorýchlostnej Babetty.

Do tejto kategórie odľahčených Jednosedadlákov si dovolím zaradiť aj projekt, ktorý mi pripadá ako nedokončený "café racer". Rám 555 má stále v zadnej vidlici zakomponovaný pôvodný blatníček a v predu blatník nie je vôbec. Aj na tomto projekte sa vybláznil "orezávač", ktorý odstránil zadnú nosnú rúru pod nosičom za sedadlom. Motor autor použil z typu 05 a vyššie vrátane dlhého výfuku, ktorému úplne chýba koncovka s tlmičom. Nedokončenosť potvrdzuje aj sedadlo, cez ktoré je prehodená len kuchynská utierka. Pevne verím, že tento čierny tátoš majiteľ dlho nepoužíval v takomto nedokončenom stave, ale ho postupne doplnil predným blatníkom alebo len spevňovačom obidvoch vidlíc. Dúfam, že výfuk nakoniec bol tiež ukotvený a nevisel na nejakom drôte, či zaváračkovej gume a samozrelme sedadlo dostalo nejaký tapacírung.

Na trend odstránenia zadnej nosnej rúry nadviazal aj tvorca midicrossového špeciálu pre šampióna mladšieho veku a menšieho vzrastu. Pojem midicross som použil zámerne, pretože predné koleso zodpovedá štandartnej veľkosti a len zadné je vo veľkosti "mini". Predné sedadlo konštruktér posunul vpred a aj nádrž ukotvil na pomocnom nosníku. Stroj je vybavený blatníkmi, no nedokážem identifikovať ich pôvodné zakomponovanie v nekakom približovadle.

Do skupiny odľahčených ešte pripojím luxusný stroj s štvortaktným motorom a dve rozdielne koncepcie cestných pretekových strojov pre šprint. Všetky tri projekty majú spoločnú charakterovú črtu a to rám 550, teda s jedným strunovým tlmičom, ktorý opticky pripomína črtu rámov 555 s odstránenou nosnou rúrou za sedadlom, kde pôvodne bol ukotvený veľký zadný blatník a nosič. V pokračovaní priblížim stroje tiež odľahčené, no s nádržami z motocyklov.