Hodená rukavica z aerolinky 3/5

Bergamo hradby.

Nasledujúce tri dni to nie som ja, neviem, kedy vstanem a kam pôjdeme. Vlastne ani neviem celkom presne, kde sme boli, vôbec neriešim prejdené km. Takže k textu a popisom fotografii si stále priraďte ,,asi"...kľudne sa môžem mýliť.

Bergamo a všetky farby zelene.

Ale, aby som priznal farbu, tie tri dni som si motocyklovo vôbec neužil, to síce nie je dôležité, keď som mal zenušku za sebou, mal som oči všade a šiel som na železnú istotu, predbehli nás hádam všetky motorky, preplnený úsek diaľnice Bergamo - Milano som šiel v pravom pruhu.

Bergamo, centrum Starého mesta.

Dôležité boli iné veci, hodnoty, vnímanie života okolo seba. Krásne bolo ako miestne ženy sedia na Vespách, vystreté ako pravítko, niežeby nám chceli ukazovať vystretú hruď, ale nemajú štít na prilbe a schovávajú sa za plexi štít Vespy, aby im neodfúklo cigaretu. Mladí idioti majú smartfón medzi prilbou a lícom, mamky vozia decká na derivátoch F500, je to hrozné auto, ale kvôli dizajnu sa naň, nedá hnevať. Mne sa páčilo ako boli ľudia vkusne oblečení, nie draho, ale vkusne, farebne zladení. Zažil som to len v Odese, keďže ja venujem svojmu oblečeniu 3 sekundy denne v tomto smere ich obdivujem, akoby mali ďalší zmysel navyše. Sadnúť si v Starom meste do reštaurácie, vychutnať si olivy, syr, víno, pizzu, taliančinu, ktorej nerozumiem, potľapkať ženu /svoju po riti/, skrátka oddychovať.

Uličky a kostoly Bergama.

Staré mesto Bergamo a povinnú Piazza Vecchia sme prešli pešo a degustovali, nesledovali sme čas. Mestské hradby majú po obvode asi 6 km, samozrejme sú na svahu odkiaľ je pekný výhľad. No, ale aj motorka si pýtala svoje, tak sme vyrazili na okružnú jazdu po okolí.

Kdesi v uličkách.