História Pionier: Odľahčené Jednosedadláky na promenádu (IV)

Boli to stroje, ktoré aj napriek tomu, že boli "prekopané" boli určené na približovanie zväčša v teréne, ale aj po cestách a komunikáciách. V minulosti, v období uniformity červených kývačiek Jawa, či čiernych kývačiek ČZ boli všetky úpravy, či prestavby v nemilosti chlapcov z "piatej B" - VB. Príslušníci Verejnej Bezpečnosti si vtedy najmä všímali také stroje, ktoré vytŕčali z davu. Pionier bol koncipovaný ako oskútrovaný a teda iné estetické stvárnenie bolo neprípustné. Napriek tomu sa v uličkách a osadách kam zvyčajne VB ani nepáchlo tvorilo a väčšina chalanov chceli mať motorku na úrovni motoriek zo zahnívajúceho kapitalizmu. Naznačil som, že takmer každý takýto "konštruktér" začínal na Pionieri, pretože Stadion, či Jawetta boli mopedy a iné 50-ky vlastne bežne dostupné ani neboli. Ten, kto mal motorku inú ako ostatní, bol "lovec sépii" a tie na prekopávky leteli.

Keď som mal dvojsedlo, tak som tiež vozil spolujazdkyne. Nikdy ale to netrvalo dlho, pretože sme sa viackrát sťahovali a keď "zíde z očí, zíde z mysle". Spomínal som, že som prekopával tiež Pionerov, najčastejšie Jednohrby a Jednosedadláky. Neboli to len tie. Mihli sa mopedy, 05-ky a "malé" kývačky. Najskôr to boli dosť neidentifkovateľné modely, no neskôr sa ich tvar skonsolidoval a zapadol do "šedého západniarskeho priemeru". Po bežných cestných strojoch som sa zahľadel do promenádnych motocyklov. Takmer každý rád sníval o americkom chopperi, no mne tieto "traktory" pripadali nemotorné a čosi ako poľná cesta bola pre nezainteresovaného vodiča cesta smrti. Nekonečne dlhá predná vidlica určite vyzerá efektne a pri priamej jazde je aj dlhá jazda bezproblémová. Otočiť sa ale, s takým strojom je utrpenie, teda postrkovanie dopredu a dozadu nemá na parkovisku konca. Originál americký chopper je vlastne u nás vozidlo netradičné. Európski a hlavne ázijskí konštruktéri sa preto prikláňali a prikláňajú viac motorkovému výzoru a to hneď vo viacerých modifikáciách. Vo svete takéto "motocykle" mali názvy "Chopper", "Halfchopper", "Hi-Rider", "Custom", či "Cruiser" alebo "Muscle Bike", dokonca zahŕňali okapotované krížniky ciest typu Electra Glide.

Každé z týchto vozidiel má svojich fanúšikov, ktorí sú poväčšine združení v kluboch, ktoré boli húfne vytvorené po vzore amerických motorkárskych gangov. Som zástancom civilizovaných verzií motocyklov, teda "Pseudochopperov (tiežchopperov)" kategórie "CCC" a preto si myslím, že predstava o pohodlnom stroji nie je americký chopper. Pohodlie to je Gold Wing, Cavalcade a podobne. Niekto musí na to aby sa zžil so svojim miláčkom precítiť jeho vibrácie a na vrchole hiparády kmitavosti sú práve americké choppery. Neviem ako ostatní, ale minimalistické sedadlo bez plsteného tapacírungu zo všetkého najviac rozkmitá vrabčáka v nohaviciach a taký borec na ceste zastaví oveľa častejšie ako iní účastníci presunu z bodu A do bodu B, pretože hlavným motívom je návšteva najintímnejších miestností na svete a možnosť rozchodiť zatuhnuté .......še. Taký borec je tvrdý chlap, pretože uchopiť do rúk niečo po nekoľkohodinovej celotelovej masáži na svojom stroji, to nedokáže každý. Taký borec je namakaný, no jeho výkon pri sexuálnom uspokojení partnerky (či ......ra) je zrejme hlboko pod výkonnostnou hladinou vyznávača klasiky.

Mal som možnosť zo zástavky trolejbusu sledovať dvoch zanietených zahraničných fanúšikov amerických chopperov. Ich navigácia masívne prehlušila úplne pouličný ruch veľkomesta. Keď stáli na červenú pred semafórom tak mali ruky na kolenách a ich rajdy kmitali snáď v rozpätí 20–tich centimetrov. Naozaj pri takých kmitoch stláčať spojku a brzdu dokáže naozaj len traktorista a naozaj len fanatik, ktorý maká v práci so zbíjačkov. Každý sme ale iný a každý sme svojský. Niekto to má rád, iný však nemusí. Nikdy som neriadil taký pojazdný celotelový vibrátor. V mladosti ale, som nasledoval pri orbe amatérsky malotraktor. Ten bol pracant, no jeho srdcom bol dieselový jednovalec o objeme snáď 700 ccm. Priznám sa obsluhovali sme ho vždy dvaja. Jeden ho viedol v riadku vinohradu a na jeho konci (teda vinohradu) obraty jednen nezvládal, pretože bol vytrasený ako Detva (vtedy najlacnejšia cigareta bez filtra). Ja osobne, som ani dvoma rukami nevládal stlačiť spojku. Jednoduhšie to bolo, keď stroj nemal radlicu, ale rotavátor. Po takejto akcii, ktorá sa konala vždy na jar a na jeseň som mal na rukách praskajúce pľuzgiere a udržať sa tyče v električke to bol nadľudský výkon. Skrátka on viedol mňa a nie ja jeho. Vďaka týmto skúsenostiam som si teda obĺúbil len halfchoppery.

Začnem popisovaním prestavieb, ktoré som spomínal pri viacerých príležitostiach.

Prvým modelom, ktorý ma zaujal bol "art" model Jednosedadláka. Jeho tvorca úplne zhodil plecharinu, motor 555 nahradil z typu 05 a vyššie vrátane karburácie. Originálny vzduchový krabicový filter v tuneli nahradil iným. Pravdepodobne zo staršieho typu kývačky, ktorý bol koncepčne zhodný s filtrom z karburátora motora 555, no mal väčší priemer vrátane obruče ukotvenia, ktorá sa zhodovala s priemerom karburátora 05. Rám bol totálne obnažený a jediné čo na ňom zostalo bola originálna nádrž a zrejme kompletné zadné koleso vrátane sekundárneho prevodu. Predná časť na "ART" stroji bola kompletne z Babetty vrátane "kormánu". Svetlá s malou kapotážou autor použil z bežného cestného endura zahraničnej značky, ktorú neviem identifikovať. Aj napriek dojmu nedotiahnutého projektu pôsobí stroj ucelene.

Súčasní jednotlivci individuálne stavaných motoriek ostávajú tiež verní komponentom z klasických Jednosedadlákov, či Jednohrbov. Mr. Google mi poskytol foto atraktívneho choppríka tiež v duchu Hi-rider, ktorého som predstavil už dávnejšie pri prekopávkach Jednohrbov. Konštruktér na stavbu svojho diela použil rám 550 (555), ktorý prestaval v partii tlmenia. Ponechal kompletnú zadnú trojuholníkovú kyvnú vidlicu, no originálne struny nahradil jedným netradične uloženým zapúzdreným tlmičom. Nosnú rúru sedadla odstránil a nahradil individuálnym ukotvením sedadla podobnému sedadlu z Babetty. Predná vidlica javí známky 550-ky a 555-ky. Obidva blatníky sú z Jednohrba, prípadne z Mustanga, no ukotvovacie tyčky sú individuálnej výroby a sú zosúladené s vysokými riadidlami. Kompletné kolesá sú z novších typov 05 a vyššie. Dojem americkej konštrukčnej školy umocňuje nádrž, ktorá bola vyrobená zrejme len pre daný chopper. Celkový dojem je príjemný a motor 05 produkuje dostatočný výkon pre promenádu. Autor má u mňa plus za radiacu páčku z 550-ky, či 555-ky. Minimalistické osvetlenie u mňa vyvoláva podobné pocity ako pseudo-moto-archeologické naked-biky, ktoré som spomínal nedávno.

Podobne ako predošlý model zaujal ma aj ďalší "hi-rider"objavený v Googli. Najviac mi zaimponovalo uchytenie klasickej kývačkovej nádrže, ktoré som použil na jednej z mojich prvotín. Základ tohoto stroja je tiež rám 555, no jeho nosnú podsedadlovú rúru autor skrátil na rozmery rámu 550. Pod sedadlom vytvoril malú "schránku", ktorá sa ale na odkladanie drobných predmetov použiť pravdepodobne nedá. Originálny predný blatník autor zostrihal a presunul do zadu. Do upraveného rámu zakomponoval motor 05 a vyššie, asi kvôli vyššiemu výkonu. Efektne vyzerá hlavne výfukové potrubie s dvoma veľkými tlmičmi a pozoruhodným dvojitým potrubím. Toto je komplikované z dôvodu nových nosníkov predsunutých stupačiek a bočného stojana. Pre mierne zvýšenú prednú časť bola použitá predĺžená predná vidlica pripomínajúca vidlicu z dvojpiestneho Maneta M90 a samozrejme vysoké riadidlá hi - rider. Dojem veľkého choppra navodzujú dva klaksóny, dve hmlovky a hlavný svetlomet zrejme z auta. Skúmavému oku pionierkového fajnšmeka určite neunikne prepínač svetiel zo Škody 1000 MB, či Octavie Combi, či Škody 1203.

Na vrchole mojej súkromnej hitparády skustomizovaných Jednosedadlákov je nasledujúci model. Autor má moje najväčšie sympatie za estetické stvárnenie. Jeho projekt zachováva všetky z mojich predstáv o pohodlnom promenádnom vození. Rám a motor sú Jednosedadlák. Karburátor je ale na valci otočený o 180°, teda je na ľavej strane. Zadná trojuholníková vidlica má pôvodnú len dolnú časť, pričom horná je nahradená dvoma tlmičmi s pochrómovanými strunami. Kvôli nádrži z medzivojnovej Jawy Františka Janečka je partia pod sedadlom znížená a prepracovaná. Tento počin pridáva na estetike, pretože akákoľvek nádrž, ktorú som v mojom aktívnom období mienil použiť spôsobila fakt, že bola v ráme "utopená". Predná vidlica je originál 555, no predné koleso je z Babetty. Pôvodný predný blatník autor premiestnil dozadu a v partii pod sedadlom zostrihal. Zadné koleso je použité zo skútra ČEZETA 175. Vysoké riadidlá a opierka pre spolujazdca pôsobia naozaj efektne. Imponuje mi dokonca pôvodné výfukové potrubie z typov 05 a vyššie. Nadväzujúci tlmič je zrejme individuálnej výroby. Autor má teda u mňa ako prekopávača všetky plusy. No ako veteránista mám pocity zmiešané, pretože táto prestavba je prestavbou nevratnou a nikdy z tohoto vozidla nebude už viac Jednosedadlák, ale len zdroj náhradných dielov. Pripájam ešte foto totálnej prestavby Stadiona v tomto duchu.

Podobne, ako som sa v mladosti zahľadel do nemeckých motocyklov s motorom Sachs, tak aj v prípade promenádnych motocyklov som sa zahľadel tentokrát do anglického motocykla Norton Commando 850 Hi-Rider. Podľa obrázka uverejneného v bývalom časopise Svět Motorů niekedy v polovici 70-tych rokoch minulého storočia s ktorým značka Norton chcela zachrániť svoju existenciu. Článok bol nazvaný "Topiaci sa stebla chytá". Podobne ako u mojich predošlých "Hriechoch Mladosti", tak aj tu ako základ som vzal komponenty Pionierov 550 a 555. Tie som objavil v jednom nemenovanom depozite v podobe zhabaných motoriek chlapcov z 5-tej B (VB) neplnoletým chlapcom v nejakej osade v okolí môjho bydliska. Zaspomínal som si vtedy na svoje podobné aktivity v prvopočiatkoch mojich výtvorov a samozrejme na aktivity vtedajších príslušníkov VB. Moju prvú prekopávku mi tiež chceli zhabať, no Octavia Combi mala už plný kufor, tak som prišiel len o "ventilky a kábel s fajkou do sviečky". Roky uplynuli, no systém bol stále rovnaký. VB zhabalo, VB odložilo do stráženého objektu v ktorom postupne strážcovia objektu ozobávali pre vlastnú potrebu zhabané približovadlá. Bol som ale v inej pozícii – pozícii likvidátora odpadu. Keď prišiel na mňa rad, tak to bol už len rám 550-ky s navarenou nosnou rúrou pod sedadlom z 555-ky, kompletným predkom 550, s nekompletným motorom 555 a bez zadného kolesa a bez riadidiel. V zadu bol zmenšený predný blatník 555. Na inom mieste to bol nekompletný vrak amaterskej Crossy ČZ 150. Bohužiaľ na to som už nemal dosť stimúl a tak som to vziať nesmel. Od tohoto základu sa odvíjala moja práca. Po niekoľkomesačnom zháňaní vhodnej nádrže (uvažoval som aj o nádrži z Maneta M90) som nakoniec použil kývačkovú nádrž z Jawy. Táto bola štíhlejšia oproti kývačkovej bacuľatej nádrži ČZ. Aj tak bola dosť veľká a na jej ukotvenie som musel odstrániť z rámu ukotvovacie elementy sedadla. Rám bol teda 550 prepracovaný na 555. Podsedadlové panely boli podobné ako na mojom ex-endure. Predná vidlica aj s kolesom bola 550. Riadidlá mi kamarát vyrobil z vodovodnej pozinkovanej rúry, ktorú mi ako zadosťučinenie dodal kolega babettista, ktorý si zo mňa chcel vystreliť. Sedadlo malo zakomponované aj operadlo, ktoré som využíval, pretože som sadával prakticky vzadu.

Bola to paráda, pretože "odvážne sépie" sedávali schúlené vpredu a tie menej odvážne vzadu. Vtedy som sa posunul dopredu. Najzaujímavejšie na tomto približovadle bolo to, že aj napriek vysokému kormánu boli ovládacie lanká použité z Babetty a dali sa bežne kúpiť v Mototechne. Predná brzda a spojka, to bolo babettové zadné brzdové lanko. Trochu obtiažne bolo použiť ho ako lanko plynové, no aj to sa utriaslo. Gilbert Chopper bol široko ďaleko jediným takto prestavaným Pionierom a z toho som ťažil. Na parkovisku pred zmrzlinou, či čapovanou kofolou sa hneď zhŕklo veľa obdivovateľov. Speňažil som ho pri rozpredaji zbierky a kúpou Babetty pre svoju nastávajúcu. Farebné stvárnenie a linky neboli Norton, ale Laverda 500 tiež zo spomínaného časopisu z rubriky Minisalón. Nakoniec sa mi podarilo všetky dielce zosúladiť do jedného a predpokladám, že stále atraktívneho celku. Mal som naplánovanú aj výrobu dvojitého výfuku a lá západonemecké choppre AMC, no k realizácii som sa už nedostal. Chopprík bol modrý s čiernymi pruhmi a čiernym rámom. Doplňujúca farba, bola biela na motore, kolesách a prednej vidlici.
Dnešní torcovia customizovaných Pionierov stále hľadajú vzory práve v amerických chopperoch. Predstavím jeden z takých výtvorov.

Bohužiaľ z Jenosedadláka na tomto projekte zostala len originálna nádrž. Rám a motor má pôvod v Pionieri 05. Originálna partia okolo sedadla je kompletne zrušená a prepracovaná kvôli netradičnému sedadlu a operadlu. Predsunuté stupačky dávajú tušiť, že jazdec počas promenády operadlo využíva. Predĺžená predná vidlica s riadidlami z Babetty. Osobne mi však poloha jazdca nepripadá pohodlná, pretože pokiaľ nie je pevne zapretý nohami do stupačiek, tak sa pri spomaľovaní zo sadadla skĺzne. Som zástanca občasného odľahčenia tela jazdou v stoji, kým zhrnuté nohavice neklesnú k topánkam. Zaujímavo je umiestnená spínacia skrinka a pozoruhodné je tvarovanie výfukového potrubia pomocou vodovodných kolienok.

Na začiatku som okrajovo spomenul aj "muscle -bike", pre ktoré sú typické abnormálne široké pneumatiky na kolesách. Nakoľko Pionier nie je až tak výkonný stroj, aby mohol ťažiť z výkonu svojho motora rozhodli sa konštruktéri takýchto približovadiel pre kompromis. Mohutné býva len zadné koleso obyčanie z nejakého dostupného auta a predné je klasické pionierkové. U takýchto projektov z pôvodného Jednosedadláka zostáva obyčajne len motor a spomínané predné koleso. Predstavím niekoľko takých približovadiel.

Monštrum, ktoré nedokážem nazvať ináč ako "50-kový plameňomet" má rám vytvorený zo spleti pozváraných rúrok bez akéhokoľvek odpruženia zadnej časti. Implantované mohutné zadné koleso zabezpečuje zrejme to, že stroj nepotrebuje stojan. Dominantou celého projektu je nádrž z kývačky s otvorom pre spínaciu skrinku pravdepodobne samozrejme s eloxovanými plameňmi, ktoré pokračujú na veľmi široký zadný blatník. Sedadlo vlastne nie je sedadlo, ale cestný vibrátor, pretože zrejme na ňom nie je žiaden tapacírung, len je potiahnuté kožou, či koženkou. Realizácia predstáv autora nezaprie jeho nadšenie pre americké choppery a totálne sa zžitie so svojim strojom. Nemyslím si ale, že tento plameňomet dokáže plamene vychŕliť aj z efektne spracovaného výfuku. Je to esteticky vydarený projekt, ktorý má určite svojich obdivovateľov a jeho jazdec pri každej príležitosti budí všeobecnú pozornosť okolia. Práve o to pri stavbe takýchto približovadieľ ide. Žiaľ neviem si predstaviť že by na ňom jazdec dochádzal denne do práce.

K projektu pridávam aj dvojičku plameňometu zrejme od toho istého autora, alebo iného autora, ktorý sa plameňometom nechal inšpirovať.

Podobný projekt no v ešte sparťanskom prevedení ponúka ďalší stroj, ktorý ale predstavuje ešte viac futuristickejšie dielo. Motor a predné koleso sú jediné komponenty na tomto projekte pochádzajúce z Jednosedadláka. Rám je koncipovaný tak aby v ňom mohlo byť umiestnené koleso z automobilu, no tentokrát nie je až tak mohutné, ba dokonca tipujem, že na ráfiku je len dojazdový plášť. Zadná vidlica je jednostranná odpružená dvoma tlmičmi takmer vodorovne umiestnenými nad motorom. Jej súčasťou je aj prídavná prevodovka. Jej účelom je sekundárny prevod preniesť na ľavú stranu vozidla a zlepšiť prenos výkonu na zadné koleso. Nádrž netradičného tvaru je umiestnená nie na ráme, ale v ráme. Táto konštrukcia bola typická pre prvé ranné motocykle z éry nemého filmu. Samozrejme tomuto trendu je podriadené aj sedadlo, ktoré je z bicykla. Nedokážem tento projekt nazvať vozidlo, pretože pre mňa to je "pseudo-moto-archeologický naked bike s nádychom custom" a teda to nie je približovadlo ale "exponát". Ináč povedané sochárske dielo, ktoré náhodou má motor a dve kolesá. Povedal by som, že by sa perfektne toto dielo vynímalo niekde na výstave, či veľtrhu podobne ako pútač umiestnený na vozidle Hummer v Bratislavskej Inchebe počas výstavy "MOTOCYKEL" spred viacerých rokov. Mimochodom spomínaný chopper na motosálóne mal ten istý štvortaktný motor ako čínska Betka, či New Pionýr. Nabudúce spomeniem okapotované stoje z kategórie Sprint, ktoré kopírujú stroje pretekové.