Triumph Speed Triple 1050 S 2016 - chuligán nám dospel 2/3

Triumph Speed Triple 1050 S 2016

Okukujem pristaveného Speeda vo verzii S pred predajňou, kým mi prinesú papiere a kľúče, mám čas. Úzka stavba, riadidlá "proklate" nízko, kyvka, dva výfuky, kukuč agresora... No to bude sranda. Po krátkej inštruktáži k elektronike štartujem. Ozve sa hlboké bublanie, fajn. Euro4 sa im podarilo vyriešiť bez toho, aby sme prišli o parádnu muziku. Spojka mäkká, jednotka tvrdá, pomaly odchádzam.

Podvozok ako stvorený do mesta, pekne žehlí aj prekvapivo veľké nerovnosti, ale motor sa mi zdá nejaký lenivý. Pozerám čo tam mám za mód, že Road. Spodok úplne mdlý, motorka sa zobúdza až okolo 3500 otáčok, reakcia na plyn je tiež ako cez prezervatív. Za jazdy si menu prezerať nebudem, na to je moc mrňavé, nemám to ešte naučené. Zastavujem na kraji cesty, hneď cítim teplo od zvodov, výfuku. Naklikám rýchlo Sport mód a odrážam od obrubníku do poobedňajšej premávky. Chuligán ožil, konečne ho spoznávam. Pekne lineárne ide odspodu s pocitom, že to nebude mať koniec. Vyvážam sa mestom, hľadám nejaké zaváhanie, niečo, do čoho by som si typicky rýpol, a tŕpnem, či to prežije môj vodičák. Tentokrát si rýpnutie odnesie prevodovka. Prechod medzi jedna, neutrál, dva, je zbytočne tvrdý, vôbec nepasuje k hladkému radeniu zvyšných prevodových stupňov.

Ani neviem ako, ocitol som sa na obchvate v klasickej poobednej zápche. Na prepletanie a posúvanie je Sport mód príliš ostrý, preklikávam na Road a štrikujem dopredu. Ovládateľnosť 600vky, odtučňovacia kúra určite pomohla, k tomu už spomínaná úzka stavba trojvalca. Idem pomedzi autá ako baletka. LED svetlá pútajú pozornosť, výfuky sa dajú použiť miesto klaksónu. Mesto mu svedčí, vie to absolvovať na pohodu aj na vodičák, bez zaváhania. Počítač ukazuje spotrebu 5,4 litra.

Triumph Speed Triple 1050 S 2016

Pol dňa voľna znamená výlet. Zobral som Speeda vyvetrať na Záhorie, nech si trochu užijeme zábavy na okreskách. V rámci vozenia skúšam módy. TC, ABS radšej vypínať nebudem. Režimy Track a Sport sú si veľmi podobné výkonom, aj reakciou na plyn. Najviac sa líšia v nastavení TC a ABS. Rain je úplná skapacina a Road je ozaj len do preplneného mesta. Pre zvyšok dňa sa víťazom stáva mód Track.

Jazdím si jazdím, niektoré zákruty viackrát, aby som donútil pracovať trakčnú kontrolu. Problém je si vôbec všimnúť kedy zasiahla, jedným okom sledujem kontrolku na prístrojovke, cítiť nie je skoro vôbec. ABSko klasika, zreteľne je jeho zásah cítiť na páčke. V režime Track dovolí dlhší šmyk ako v režime Road a aj prerušenia nie sú také intenzívne. Presnosť triafania zákrut chirurgická, každý výjazd zo zákruty je dôvodom na úsmev cez zaťaté zuby, bo to kmášeš čo to dá. Shif Light je nastavený na blikanie a 5000 otáčok, teda vypínam ho, otravuje. Vypínam aj LEDky a zapínam klasické svietenie, na týchto cestách sú najväčším rizikom výjazdy z bočnej, tak nech ma je vidieť. Podvozok by to chcelo na agresívnu jazdu trochu pritvrdiť.

Z motoru mám zmiešané pocity, ide "jak drak", o tom potom, človeku sa zdá, že ťah bude pokračovať snáď do aleluja, a zrazu utne, že haló tu obmedzovač. Nemá zreteľnú špičku. Nedá sa mu to vytknúť, len nie som na to zvyknutý, je proste iný. Popravde, aj tak máte nad 7000 otáčok úplne iné problémy. Chce to správne nastaviť signalizáciu preradenia a obmedzovač neprekvapí.

Brzdy sú božie, perfektne dávakovateľné, čitateľné a primerane agresívne. Brzdy mal Speed vždy parádne, a ani pri ročníku 2016 to nie je inak. Výrobca výborne trafil aj pneumatiky. Pirelky po zahriatí držia parádne a umožňujú škrtať stúpačkami skoro každú zákrutu. Na ceste sedí výborne. Prevodové stupne dva až päť predlžujú ruky a šestka je dlhá, až by som ju premenoval na "ECO". 90tka na zaradenej päťke si pýta podľa počítača 5,4 litra, na zaradenej šestke ukazuje 5,0 l.

Po ceste domov som dal ešte pár krát Pezinskú Babu, nech to máme komplet a šup ho domov. V garáži pozerám, že sme dali vyše 400 km (skoro dve nádrže), a ja nie som ani moc vytrasený. Keď tak premýšľam, to bude pocitovo asi najväčšia zmena oproti predchodcovi. Ten ma dokázal zničiť po 300 km a ruky mi brneli ešte na druhý deň. Na novšom som dal za poobedie o stovku viac a nič, teda okrem klasickej svalovej únavy, za ktorú môže aj športový posed. Nový Speed je čistá radosť, vyškerený zatváram garáž. Pri naozaj chuligánskom správaní sa na ceste ukazuje spotrebu 5,8 l.

Triumph Speed Triple 1050 S 2016

Cestovateľské ambície v prvom rade závisia od odolnosti jazdca. To, že ochrana pred počasím je skoro nulová, asi rozoberať nemusím, aj keď kolená sú trochu kryté. Športový posed si tiež vyberie svoju daň. Pozerám na dvojicu výfukov a spomeniem si na roztečenú batožinu na kamošovom super vojvodovi 990, ktorý má podobne riešený výfukový systém. Proste treba to brať do úvahy predtým ako švacnete na zadné sedlo batoh chytený pavúkom. O nejakých odkladacích priestoroch sa pri naháčoch tiež moc nedebatuje, na naháč sa predsa odkladajú iba hmyzo mŕtvoly. Triumph Speed Triple 1050 S nie je cestovateľ, ale keď treba, zvláda to po svojom a veľmi zábavne.

Speed nie je na extra pohodlné vozenie pre dvoch, na to je zadne sedlo moc malé a Speed moc agresívny. Či už na brzdách, alebo pri akcelerácií. Keď už, tak to chce malé zadky a časté zastávky na vystretie nôh. Okrem toho po zastavení musí spolujazdec hneď dole, inak sa budú podávať pečené stehienka na výfukoch.

Jazdu vo dvojici som pôvodne ani nemal v úmysle testovať, ale keď už sa naskytla príležitosť. Kamoš zabudol kľúče od motorky doma a že či ho neodveziem tam a späť. Úškrn od ucha k uchu, ale jasné kámo... Muhehe. Tak som mu predviedol tú bezpečnejšiu časť Speedovho kúzla, skoro ma zadusil. Nemal sa čoho iného držať ako mňa a nechcel sa pustiť ani po zastavení... Muhehe, čoprák :). Na to, že má kamoš okolo stovky, ja ďalšia stovka, to Speed pobral prekvapivo dobre. Aj keď sme sa priblížili maximálnemu zaťaženiu, jazdné vlastnosti sa zmenili len minimálne. Určite som čakal väčšie rozhodenie. Dovolím si povedať, že nejakých 60 kíl navyše za sebou si jazdec pri kochačkovom štýle jazdy ani nevšimne. Kto by to myslel s vyvážaním ladvinky vážnejšie, dá sa dokúpiť madlo po stranách zadného sedla, ucho na nádrž a pohodlnejšie sedadlá z ponuky originálneho príslušenstva.

Požičal som si nachvíľku aj eRkovú verziu, len tak na porovnanie, že či si ten 1500-eurový rozdiel všimnem. Veľa som toho nenajazdil a ani som nedúfal, že by som na normálnej ceste postrehol rozdiel v podvozku, to by chcelo minimálne okruh, a aj tak neviem, či som ten pravý. Takže vás musím sklamať, v bežných podmienkach sú tie bajky identické. Či sa to oplatí? Myslím, že niekomu áno, predsa len keď pozerám katalóg s príslušenstvom, tak keby ste chceli nakúpiť na eSko eRkové veci, len karbonové diely a uchyt riadidiel vyjde na približne tisícku. Takže kúpiť Rko hneď je lacnejšie ako z eSka eRko postupne robiť. Kto si na karbónové prvky nepotrpí a nemá v úmysle okruhové venčenie, pre toho to zmysel asi nemá. Technický rozdiel je iba v podvozku a aj základný verzie eS je výborný.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.