North moto trip 2015 3/5

9.deň – 18.6.2015 – N – Tana Bru – Gamvik – Lakselv – Nordkapp

Ráno fajn. Bez zdržania balím a valím smerom na najsevernejšie miesta Nórska. Od Tana Bru idem po 98ičke príjemnou cestou. Tu cez hory, tu okolo fjordu. Takmer žiadna premávka. Fajn cesta. V Ifjorde odbočujem na cestu s číslom 888, moje ešte nedávno bikerské srdce zaplesalo a už som si to valil. Konečne nepršalo, mraky si to po oblohe celkom dávali, takže keď aj čosi prišlo, za chvíľu to bolo zase preč. S tým si hravo poradila nepremokavá vložka v kombinéze. Akurát fučal niekedy dosť silný vietor postupne snáď zo všetkých strán. Cesta 888 je ale skutočne lahôdka. Najprv okolo fjordu potom cez úžasné horské pláne. Vyššie ešte zamrznuté jazerá a snehové šmuhy. Auto len sem tam nejaké. Nespočetne krát som stál, fotil a nasával tú krásu a drsnú nórsku atmošku. 888 končí v Mehamne malom mestečku na pobreží, kde ráno okolo 9 nebolo ani nohy. Veril by som, že aj tie autá tam jazdili autonómne :-)

Ja som to odtiaľ zamieril východne na Gamvik, čo je najsevernejšie pevninské miesto Európy, kam sa dá dostať na motorovom vozidle. Cesta tam bola rovnaká bomba ako do Mehamnu, cez kopce. V Gamviku mi začalo zase trošku smokliť, takže fotky bieda ale miesto pekné. Obligatórne som si to dal ku majáčiku ako pri Vardo. Pár krát podvíhal motorku, keď som sa pri otáčaní šmykol na mokrých kameňoch, čosi zjedol a po oddychu a uvedomení si kde to vlastne som, som si to namieril naspäť na Ifjord. Cesta späť nebola o nič menej úžasná ako cesta tam. Vlastne výhľady boli úplne iné, takže zase som stál a fotil každých 15minút.

Od Ifjordu znova po 98 na Lakselv. To si ani nevybavujem. Nemám odtiaľ ani žiadne foto. Z Lakselvu na sever smer Nordkapp. Je to necelých 200km ale nemal som v pláne to už pokoriť. Cesta ničím výnimočná. Už je tu dosť premávka. Kopec motorkárov. Väčšinou sa nezdravia. Mňa to postupne v nórsku tiež prestalo baviť, keď nikto neodzdravuje. Tu som mal ale ešte dobrú vôľu a poctivo som zdravil :-) Od Olderfjordu je to na Nordkapp už slepá ulička. Vydal som sa tým smerom na večer s tým že po ceste niekde zakempím. Stali sa ale dve veci. Jednak sa zdalo, že by mohlo byť konečne slnečno a druhak po ceste ktorá lemuje poloostrov sa nebolo kde zložiť. No skrátka som to zase došiel. Cesta na nordkapp je zase celkom nuda. Hodne áut, všetci idú ako dôchodcovia. Teda oni to vlastne aj tak všetko dôchodcovia sú. Pripadal som si ako hulvát, ale zošedivieť sa mi tam nechcelo. Teda nuda až za ten dlhý tunel na ostrov, kde Nordkapp leží. Tunel bol bez poplatku. Cesta na ostrove je ale ako z inej planéty. Stúpa do kopcov, zase klesá, točí sa. No normálne som si super zajazdil. Vstup na samotný Nordkapp 250NOK. Čakal som viac. Celkom sympatická bambula sa ma pýta, že odkiaľ som. Skúsil som nech háda a bez rozmýšľania dala Nemecko, takže je asi jasné koho je tu väčšina.

Nordkapp ma príjemne prekvapil. Moc sa mi sem ani nechcelo. Nemám rád také tie komerčné preflákle veci. Či už sú to miesta, filmy alebo hoci aktivity. Keď som prišiel na parkovisko a videl tie desiatky obytných karavanov, osobákov a asi 15 motoriek vravím si, že to bude riadne o hubu. Fakt je ten, že netuším kde sa všetci ľudia roztrúsili ale okolo pamatníka, glóbusu a v celom areáli som nikde nemal pocit, že je to preplnené. Vôbec nebol problém si sadnúť na lavičku a nerušene rozjímať s výhľadom do nekonečného mora. Celý areál je na útese s parádnym výhľadom všade kam treba. Na každú stranu sa je na čo pozrieť. Fakt príjemné miesto.
Po pár fotkách nákupe nejakých nutných suvenírov som obehol celý areál. ešte na chvíľu posedel a porozjímal, porozmýšlal, že kde, prečo a kedy vlastne som a pomaličky sa vytratil.

Čas pokročil a ja som mal pár vyhliadnutých miest na rozloženie stanu. Nakoniec som to zhodil tesne pred tunel na ostrov, teda vlastne z ostrova. Neskôr som zistil, že stanovať na odpočívadle by sa nemalo ale nikto nemal problém. Mimochodom verejné vécka za tunelom sú megaluxusné, sú vyhrievané a čisté a tečie tam aj teplá voda. Čo si môže stanujúci človek priať viac :-)

Dnes teda super deň. Gamvik aj Nordkapp parádne lokality. Hlavne každá inak. Okrem dobrej atmosféry ponúkli aj jazdecký zážitok. Teda v rámci možností naloženého baby GS :-)

Sumár: 666km

10.deň – 19.6.2015 – N – Nordkapp – Alta – Skibotn - Ovrbygd

Ráno som sa rýchlo pobalil a vbehol do tunela. Počasie vyzeralo sľubne ale už za tunelom začali strašiť mraky. Netrvalo dlho a už som zase navliekal nepremok. V Olderfjorde som nabral šťavu, pokúsil sa kúpiť žiarovku do chýbajúceho diaľkového svetla ale pri cene 140NOK som sa rozhodol, že diaľkové svetlo až tak nepotrebujem :-) Nasadol som na cestu E6, ktorou som cez Altu a kopec neznámych miest mal dôjsť až po odbočku na E10 na Lofoty. Alta nie je ďaleko asi 100km aj cez nejaké kopce ale v hnusnom počasí to nebolo nič moc. Striedavo pršalo, fučalo a bolo tak 3-8 stupňov. Stretával som dosť cyklistov smerujúcich na Nordkapp a dosť som ich ľutoval. Holt každý blbne po svojom, hlavne že ho to baví. V Alte som čosi nakúpil a fičal ďalej. Po obede sa začalo zlepšovať počasie a sem tam vykuklo slnko. Neskôr už svietilo celkom stabilne a deň začal byť pekný.

Takmer celý deň som sa točil po pobreží okolo fjordov. Najprv to bolo super, neskôr som ďakoval bohu, keď cesta konečne odbočila trochu do kopca. Oni tie fjordy sú fajn, ale sú rozťahane osídlené takmer kontinuálne a cesta proste neubieha. Keď človek ide po jednom brehu už asi 20min a krížom cez fjord vidí cestu na druhom brehu, ktorou bude pokračovať opačným smerom, tak to nepôsobí lákavo. Ale aby som sa len nesťažoval tak parádne zasnežené hory od určitej výšky sú úžasné. Akurát to ten deň bolo stále to isté dookola, tak to skrátka prestalo baviť. Aj keď bolo pekne.

Dovalil som až do Nordkjosbotn, kde som natankoval a kúsok sa vrátil aby som mohol opustiť fjordy prejazdom pomedzi hory po 87 cez Hold a Orebygd. To bol jednoznačne najlepší ťah dňa. Cesta sa úžasne vlnila a stúpala pomedzi zasnežené hory. Potom sa otvoril dlhý highway s bielymi kopcami v pozadí, no úplná cestovateľská eufória.

O kúsok som pri nejakom jazere našiel skvelý place na kempovanie. Síce to bolo kúsok od cesty, ale stejne tadiaľ nič nechodilo. Parádička. Prvýkrát a naposledy robím normálny oheň a opekám poslednú zostávajúcu klobásu. Spolu s čerstvou zeleninkou si dávam skvelú večeru a idem spať.

Sumár 556km

11.deň – 20.6.2015 – N – Bjerkvik – Lofoty – A – Bodo

Ráno zbalím kemp, kuknem do mapy a chcem pokračovať po 87 a napojiť sa späť na E6. V Overbygde ma ale cesta zvedie na 857 a pokračujem nesprávne. Scenéria je úchvatná, najprv si užívam kľukatú trochu menej kvalitnú cestu, následne obchádzam jazero Takvatnet. To je kľudné ako veľké zrkadlo v rannom slnku sa v ňom odrážajú okolité, už sa opakujem, ale zasnežené hory. Absolútna bomba. Fotím na nespočetne veľa miestach a stále nemám dosť tej nádhery. Čistá kalendárová krajina.

Eufória ma prechádza až keď zisťujem, že som sa objavil na E6 inde ako som mal v pláne a je mi jasné že ma čaká zase pomerne nudný hlavný ťah. K E6ke neexistuje rozumná alternatíva, takže tu jazdí z Nordkappu vlastne všetko + zásobovacie kamióny. Sem tam sa ukáže niečo nórsky pekné ale inak je to skôr tranzit. V Bjerkviku odbočujem na E10 a mierim na Lofoty. Po ceste tak nejak idem, nič extra alebo nového nevidno, nefotím nič. Ale je tu pekne. Pokúšam sa o spestrenie po ceste asi 3.triedy cez nejaké osady. Sem tam fajn, ale cesta je hrozne úzka a treba dávať strašný pozor. Napájam sa na E10 kúsok pred veľkým mostom pred prvým ostrovom, mám trochu krízu. Ešte je len ráno a mne sa chce spať a klipkajú mi oči, zvažujem energeťák. Ten nakoniec na jednom odpočívadle pri prekladaní máp aj dávam a valím ďalej. Most na Lofoty je skvelý, zastavujem a konečne fotím niečo zaujímavé.

Valím cez Lofoty. Teda valím, sú tu zase rozťahané obydlia a asi polovica cesty je 60ka. Je tu nepravidelná premávka, na ceste sú také menšie kolóny, ktoré idú spolu, tak 5-6 áut. Keď to konečne obehnem cez tie osady tak radšej ani nezastavujem pre fotku, lebo by som to musel obiehať znova. Tak zapínam fotogenickú pamäť a idem ďalej. Od mosta som prešiel asi 100km, sem tam čosi cvaknem ale stále čakám kedy to príde. V podstate sú tie Lofoty presne také isté ako tie fjordy predchádzjúci deň. Jako pekné, ale chvíľu. Tá premávka a neustále obmedzenia mi to dosť kazia.

V Arnoya odbočujem najprv na 82 ku trajektu na Melbu a následne opäť na cestu 888 ktorá obchádza ostrov z druhej strany. Tento prejazd má necelých 50km a hodnotím ho ako omnoho zaujímavejší ako celú E10 cez Lofoty. Klídek, pohodička, hory, more. Zaujímavý násyp krížom cez fjord len kôli ceste. Pri pokuse dostať sa na severnej časti do tesnej blízkosti mora som našiel prístrešok, ktorý ma vítal nápisom „Welcome and help yourself“. V napoli otvorenom prístrešku boli nejaké zvyšky rôznych nápojov. Malá knižnička, sedačky, stôl, naladená gitara. No úplne bohové miesto. Samozrejme na pláž to bolo asi tak 15m a v okolí nikde, nič. Nebyť tak skoro, tak tam istotne ostanem na noc. Takto som opäť porozjímal, že čo všetko by sa tu dalo a pomaly sa pobral ďalej.

Po napojení na E10 pokračovala rovnakou pesničkou v pomerne nudnom duchu. Sem tam most, sem tam tunel neustále cez osady. Už som sa nevedel dočkať konca. Ten bol ešte poriadne ďaleko, asi 150km ale pokoril som. Trajekt mal ísť až o necelé 2 hodiny, cena vzhľadom na dĺžku plavby 4hod celkom prijateľná 350NOK. Keďže som mal dosť času, bol som ešte pozrieť dedinku A a precupitať na cíp polostrova. Spravil som nejaké foto a vydal som sa hľadať nejaké suveníry. Všetko už bolo pozatvárané a to bolo ešte len 18 hodín. Vrátil som sa k trajektu a kúpil lístok. Pristavili sa pri mne dvaja Nemci, že odkiaľ, kam, či sám a tak. Keď som im povedal, že som šiel sám (teda s Wilsonom) cez Rusko tak sa na seba zvláštne zatvárili ale boli celkom v pohode. Kým prišiel trajekt, sme pokecali. Jednému z nich sa pokazila motorka a musel ju poslať domov, tak pokračoval autom. Druhý ešte nižšej postavy ako ja na 1200GS, uff. Prišiel trajekt nalodili sme sa. Mal som problém s uviazaním motorky, lebo cez sedlo to nebolo stabilné. Nakoniec mi pomohol nejaký staff member a uviazali sme to o padáky. Dobre to vymyslel.
Opúšťam teda Lofoty, úprimne sa priznám, že som ich moc nepochopil. Videl som v podstate len to čo už doposiaľ iba v ružovom. Najzaujímavejšie boli pre mňa asi mosty. Zopár ich bolo naozaj unikátnych.

Na trajekte som spravil pár fotiek, prečítal nejakú literatúru a dal si klasicky predražený hamburger s hranolkami a podriemal s muzikou v ušiach. Trajekt sa doplavil do Bodo, kde prichádzame tesne pred polnocou, je šero a ja sa urýchlene pokúšam vymotať z mesta. Cestou stretávam v protismere jednu nádhernú červenú Hondu NSX, moje honďácke srdce zaplesalo. Hneď za Bodo odbočujem na cestu na najbližších niekoľko dní Fv17. Tá ma má doviesť až do mesta Steinkjer a má byť skutočne epická, no uvidíme. Pri neúspešnej odbočke s cieľom nájsť place na zakempovanie stretávam niekoľko sobov. Len tak na lúke. Fakt ma prekvapili. Majestátne tvory. Place nachádzam o chvíľu v inej odbočke, rýchlo staviam stan, večeral som na trajekte, takže idem rovno spať.

Dnešok bol trochu sklamaním z Lofoten, možno som mal nejaké blbé rozpoloženie ale najlepšie boli určite hory ráno a potom bočná 888 na Lofotách.

Sumár 555km

12.deň – 21.6.2015 – N – Ornes – Jektvika – Nesna – Levang – Tjotta - Farvik

Ráno sa budím neskôr a dosť dlho mi trvá sa zbaliť a vyraziť. Po Fv17 sa príjemne veziem. Potrebujem spraviť nákup, zásoby dochádzajú ale mestá sú po ceste stále, tak som si s tým hlavu nelámal. Ukazuje sa to ale ako problém, asi to bude tým, že je nedeľa. Všetko ale úplne všetko je pozatvárané a všetky mestá vyzerajú úplne duchoprázdno. Aj pumpy fungujú len na karty. Nerád platím kartou do stojanu, lebo v cudzine sa z karty často zaúčtuje depozit. Nemám ale inú možnosť, tak beriem benzínu , čo to dá nech mám na dnes pokoj. To netuším čo ma čaká.

Cesta po Fv17 je celkom pekná, narážam na nádherný rest place kde dávam neskoršie raňajky a dojedám tak posledné jedlo. Úsek od rána po prvý trajekt je celkom dlhý, asi 130km. Na ten čakám asi hoďku. Keď konečne príde a prevezie ma na druhý breh nasleduje ďalší úsek po súši. Tentokrát zhruba necelých 30km a opäť čakanie na trajekt. Tentokrát hodinu a pól. Fasa. Tu už definitívne dočítam venovanú literatúru na cesty a začínam lúštiť krížovky (!!!) V mieste kde je mólo márne v mape hľadám nejaké zákutia kde by sa dalo potúlať. Nenachádzam nič, takže trpezlivo čakám. Trajekt ide asi hodinu, chvíľu čučím von, potom som vnútri našiel internet, tak čosi tweetujem. Na trase tohto trajektu je polárny kruh, to som ale nevedel, takže ho míňam.

Po vylodení nasleduje tentokrát dlhší úsek, asi 90km. Tieto trajektové intermezzá majú ale jeden problém. Nazbiera sa tam veľké množstvo áut, obytných aj osobných, zopár motorkárov a potom keď sa to vylodí, tak ide jeden dlhý road train až ku ďalšiemu trajektu. Jedna možnosť je to poobiehať, čo nie je až taký problém. V momente keď, ale človek nájde niečo zaujímavé tak ho ten road train zase začne predbiehať. Alebo sa s tým treba zmieriť a tempom obytného auta sa presúvať od miesta k miestu. Vôbec si to neužívam. Pomalá jazda ma ničí, keď to poobieham, tak just narazím na niečo kde mi nedá nezastaviť a nepreskúmať, či odfotiť. Na porazenie! Vzhľadom na dlhé čakačky aj keď som sa nenaháňal beriem cestu zľahka, často zastavujem. Po príjazde pred ďalší trajekt v Nesna je jeho odchod naplánovaný o 40min. Takže zase čakám. Zaregistroval som na miestne pomery lacný benzín (15NOK), tak idem tanknúť. Ukázalo sa že aj kiosk je otvorený, tak kupujem hot-dog, vodu a aspoň nejaké sladkosti. Cesta trajektom je nuda. Ďalší úsek má asi 70km, vzhľadom na skúsenosti sa flákam. Resp. ani to tak nevnímam ale sem tam sa vraciam kvôli fotkám keď prepásnem niečo zaujímavé. Na trase je jeden zaujímavý most, ktorý vedie asi 200m do fjordu a potom robí 90 stupňovú otočku a zvažuje sa k pevnine. Pekné, fotím na viac miestach, autá ma obiehajú. Výsledok flákania ale je, že po príjazde ku trajektu je mólo prázdne, takže som to nestihol. Čakám ďalšiu hodinu, schyľuje sa k večeru a už uvažujem kde zakempujem. Po vylodení ma totiž čaká rekordne krátky úsek po súši. Je to asi 16km, takže za 10min bez jediného dôvodu zastaviť prichádzam k ďalšiemu trajektu. Ten je našťastie pripravený na prichádzajúcu kolónu, takže takmer bez zdržania. Rekordne krátky je aj prevoz trajektom, ktorý ale stojí obligatórnych 50NOK. Asi to majú nejakú minimálnu hranicu :-)

Na druhom brehu už len prejdem niekoľko kilometrov mimo civilizáciu a pri niečom čo pripomína zimné stredisko pre bežkárov rozkladám stan. Je skoro 23 a dnes som po 14 hodinách prešiel ledva 360km. Ešte zisťujem koľko zas*aných trajektov ma ešte čaká. Zistenie, že už asi len jeden ma teší a idem spať.

Dnešok bol zvláštny. Síce som sem tam narazil na niečo zaujímavé ale inak čakanie na trajekty a hrozná jazda v kolóne úplne zlikvidovala zážitok.

Sumár: 360km